Národnie Noviny, apríl-jún 1876 (VII/39-74)
1876-04-01 / nr. 39
a Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatila cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. Ročník VII. Redakcia, administrácia a expedícia V Turó. Sv. Martine. Sobota 1. apríla 1876 Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 39 -■L Pozvanie k predplateniu na politický časopis JiRODNIE NOVINY,“ VII. ročník 2. šťvrťrocie. S koncom tohto mesiaca vypršia početným pt. pánom odberatelom týchto novín jejich predplatky: následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: na celý rok . . . 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac . . . 1 zl. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé prosíme, aby svoje účty vyrovnať ráčili. Turč. Sv. Martin, 22. marca 1876. Administrativné povereníctvo „ Národních Novín. “ T. Sv. Martin, 1. apríla 1876. „Sišli sa, radili sa, hostili sa, rozišli sa“ týmito niekolkými vetami označený je s výsledkami a následkami celý priebeh v Dubrovníku odbývaných konferencií tureckých basov s gen. Rodičom, v ktorých ustáliť malý spôsoby tak pacifikovania, ako i návratu vystehovalcov do vlasti. Ale „fraštak išiel, frašták prišiel“ môžu i bašovia riecť, lebo ako prišli tak odišli, a nevykonali ničoho. Ba horký-že ničoho: opäť dosvedčili a dokázali, o čom i tak obozretní politici už od dávna nemali žiadnej pochybnosti, že pánom Turkom nejedná sa veru ani o rovnoprávnosť, ani o reformy, al len o to: aby velmocnostiam nasypali prachu do očú, a jich primäly k vydaniu jim vystehovalcov bosenských a hercegovinských, aby už potom na týchto vymstit sa mohli. Toto je jadro tureckej politiky, a kto túto podporuje stáva sa už či vedome, či nevedome súčastníkom i jej výsledkov a následkov. A bašo ia tureckí neústupní sú a o nejakej povolnosti nechcú znať ničoho, akoby v skutku základná bola tá nedávno rozchýrená povesť, že gróf Andrássy sluhami zaviazal sa porté previesť všetkými možnými prostriedkami pacifikaciu povstalých krajín. Že ale s týmto úmyslom nedosiahne žiadnych skvelých výsledkov, to už dnes dopúšťajú a uznávajú tí najoddanejší jeho priatelia, tak na príklad: „G. Tp.“ píše doslovne takto: „Kto ešte pochybuje o tom, že Rusko je dušou politiky pacifikacie, a že v Petrohrade radostne usmievajú sa, že Austriu urobili jednatelom „Sväzku troch cisárov“ na východe, a prinútili k činnosti, ktorá rakúske meno neoslávi ani u Juhoslovanov ani u Turkov! Dopúšťame, že temné sú cesty diplomacie, ale ešte temnejším je, čo naša politika na tejto ceste robit má. Austria menom svojich najútlejších záujmov autorisovaná bola, isť svojimi najvlastnejšími cestami už v auguste m. r. Nepochopiteľné je, prečo teraz stúpa cestami cára ruského.“ —. Nech sa opýta gr. Andrássyho, a on asnad ochotný bude dať jej odpoveď. Gr. Andrássy dozajista presvedčený je úplne o tom, že on vedie politiku Rakúsko-Uhorska na východe, práve tými najvlastnejšími cestami tejto dŕžavy, keď zastupuje prevažne záujmy maďarstva, a on asnaď ani tak nemôže za to, že tá cesta je práve tá, ktorá koná najvýdatnejšie služby ruskej politike. „Temné sú cesty diplomacie“ — a v rakúsko-uhorských sotvy vyznajú sa sami diplomati. Ostatne ako darí sa Andrássyho dielo pacifikácie Bosny a Hercegoviny, to dokazujú všetky z tade dochodiace zprávy. A i jináče veľmi striedmy a pokojný petrohradský „Herald“ pozoruje a zrovná označuje, že vo východnej otázke nastúpil kritický moment, ba obrat, ale nie k mieru. Hľadiac na ustavičné pletichárstva, ktoré prevodia Turci, aby ešte koľko toľko predĺžili lehotu svojho europejského panstva, hovorí menovaný časopis: „Povstalci môžu opäť plávať plnými plachtami a Europa vidí, že nemôžu vonkoncom jináče nežli biť sa s Turkami. Lebo Turecko zjavne dokázalo, že všetkými svojimi sľubami chce len omámiť mocnosti, aby jich pomocou opäť dostalo do svojej moci to, čo si samo vydobyť už nemá sily, ale nad čím by rado prevodilo krvavú pomstu. Veru že je už svrchovaný čas, aby voči tak obojetnému a zpupnému jednaniu velmocnosti hlavne zo zámyslu udržania mieru, natiahly jiué, ostré struny, a vynútily, čo nedáva sa dobrovoľne. — Tri cisárstva a jich spojenci sú dosť siluí k prekazeniu ďalšieho šírenia sa nepokojov. Ak niet možnosti portu tureckú priviesť k rozumu len silou zbrane, nech stane sa, čo je neodbytné. — Nepochybným prejavuje sa už teraz, že obsadenie nešťastných krajín pri garancii mocností asnaď je posleduím prostriedkom.“ S týmito náhladami zdá sa súhlasiť „N. fr. Pr.“ ujavneuý parížsky telegram nasledujúceho obsahu: V tunajších diplomatických a vládnych kruhoch obávajú sa, že v dubrovníckej konferencii povstalcom priznatá lehota 24 dní, a výlet Rodičov do Cetini, sú predchodcami obsadenia Hercegoviny rakúskym vojskom. Ked dosial aui jedon ruský časopis nepodvrátil kolujúce zprávy o úmysle zreknutia sa prestolu cisárom Alexandrom, mimoruské časopisectvo tým za pravdepodobnejšiu drží tú udalosť, a zaoberá sa s ňou velmi vážne, uvažujúc jej možné a pravde podobné následky a výsledky. Viedenský dopisovateľ „K. N.“ tvrdí, že táto záležitosť velmi živo zaujíma celý diplomatický svet, a že menovite v Berlíne veľmi nepríjemný dojem urobila. (A inde nie?) — Preto vraj gróf Šuvalov i prisľúbil Bismarckovi, že všetko možné vynaloží na to, aby cisára odviedol od uskutočnenia tohto úmyslu. Ale je vraj pochybné, či sa mu to podarí, lebo v Rusku neprestajne rozmnožuje sa počet tých, a to i z radov najvyššej aristokracie, ktorí želajú zamiešanie sa Ruska do východnej otázky v spojení s Francúzskom. A týchto politika snadno obrátiť by sa mohla v smere oproti Nemecku a Rakúsku. — Ba vraj i cisarovič je proti tomu, lebo on ešte teraz nechcel by vraj prejať ťarchy a bremená vlády na plecia svoje. — A berlínsky dopisovatel toho jistého časopisu píše opäť: že tamojšie vysoké kruhy velmi zaníma borba protivných smerov, obtáčajúcich osobu cisára Alexandra, z ktorých jedon predstavuje pokojný Gorčakov, druhý „pansláv a bojovný“ Ignatiev. A grófa Šuvalova držia za povolaného k rozhodnému vlivu v tomto zápase. O tohto bavení sa v Berlíne píšu od 25. marca „A. A. Ztg.“ „Gróf Šuvalov, ruský velposlanec pri dvore anglickom, ktorý predvčerom prišiel sem z Londýua, ešte večer v ten deň mal rozhovor s kancelárom Bismarckom, ktorý trval až do polnoci; včera stoloval pri tabuli cisárskej, a pozdejšie opäť navštívil Bismarcka, odišiel dnes večer i s rodinou do Petrohradu. V kruhoch politických, toto živé obcovanie, ktoré mal tento vynikajúci diplomat ruský s našimi rozhodujúcimi osobami, vzbudzuje podivenie nie malé. Nechcejúc sa púšťať do podrobností a konjektúr, mám za to, že smiem predsa ujistiť, že predmet rozpráv, ktoré mal gróf Šuvalov s cisárom a s kniežaťom Bismarckom, bol predsa rázu vážnejšieho, a týkal sa záujmov našich o mnoho bližšie, nežli by sa snáď uverilo.“ — Turecká porta naložila v kresťanských a židojvských kostoloch celej tureckej ríše, odbý- Yať modlitby, za odstránenie peňažných nesnadkov, a vysvobodenie sa z peňažných úzkostí Turecka. Turci tedy už samy pochybujú, žeby jim „Allah“ a jeho prorok pomohol, obracajú sa tedy k tým, ktorých za „neveriacich“ vyhlasujú. — Tiež znak času. Ako z Dubrovníka od 29. marca „P. Ll.“ telegrafujú: medzi námestníkom barunom Rodičom a Moukhtar bašom docielené je dorozumenie, že od 28. marca do záverečne 10. apríla v Hercegovine nepriateľstvá úplne pristavené budú. Moukhtar baša navráti sa dnes do Trebini, a Ali baša zajtrá opustí Dubrovník. — V tom „dorozumení“ len to jedno je nám velice nápadné: kto pri ňom prejal „rukojemstvo“ — že povstalci dia neho držať sa budú ? — Ináče tureckí bašovia vydávajú proklamácie, ktorým nikto, ani oni sami neveria! — Carihrad, 29. marca. Tvrdí sa, že vláda zásadne rozhodla sa za unifikáciu ottomanského štátneho dlhu. Vláda uzavrela, odročiť platenie aprílového kupónu na júl, o čom uvedomení sú úradne tunajší velposlancovia. — A veritelia radi budú, ak 1. júla neodročia tak po turecky zase platenie do Sv. Vida. Belehrad, 29. marca. Pod predsedníctvom kniežaťa odbývala sa včera ministerská porada, v ktorej pojednávali návrh pôžičky. Zdá sa, že prijaté sú návrhy amsterdamskej banky — Kostajuica, 29. marca. Výbor bosenských vystehovalcov zaslal z Gradišky ďalekopisnú prosbu panovníkom Austrie, Ruska a Nemecka. Hovoria, že sľubované reformy neuskutočňujú, ba že kresťanov ešte barbarskejšie prenasledujú a mučia. „Jedinú garanciu vidíme len v národnej vláde a v samospráve, a za tieto bojovať budeme do poslednieho muža. Prosíme kresťanské evropejské mocnosti v mene Boha a ľudskosti, aby nerobily na nás žiadon nátlak, a nehnaly nás do jarma otroctva zpät.“ Pýtajú, aby jim zpät dané boly zhabané zbroje. Známy, a ako „K. N.“ tvrdí, obyčajne dobre uvedomený berlínsky dopisovateľ „Times“-u oznamuje, že ruský velposlanec vo Viedni Novikov, následkom nedorozumenia s grófom Andrássym, zadal demissiu. „Tbl.“ myslí, že zpráva táto zdá sa mať pôvod v tých ťažkostiach, ktoré pochodia pre postavenie p. Novikova z jeho voči Rakúsku úplne priateľského držania sa vo východnej otázke oproti výlučne slovanským snahám jistých kruhov v Petrohrade. Žeby ale práve z tejto príčiny odstúpenie Novikova velkej ďalekosiahajúcej významnosti bolo, tak potrebuje jinej hodnovernosti, tvrdí „Tbl.“ nežli je pruského dopisovateľa. Z Dubrovníka od 30. marca telegrafujú „D. Z.“: Medzi Turkami a povstalcami je od 1. apríla 10 dňové prímerie uzavreué. Poslední dovolia zásobenie Nikšiču. Poslednia srážka bola u Liubini 27. marca. Petkovič pri tom 340 kusov dobytka ukoristil. Kojstajnica, 30. marca. Turecká vláda na dnes pozvala severo-bosenských begov do Kostajnice. Tam jim oznámili, že na základe reformí zpálené domy ráje vystavit, a i jináčej pokojne držať sa majú. Begovia predbežne chovajú sa odporne. Zasedanie trvá. Lipová c, dopisovateľ „Golosu,“ a Nikolič dopisovateľ „Rus. Viedomostí“ sú z tato vypovedaní. Turecko nahliadajúc, že nevyhnutne o nedlho v Europe zamotané bude do vážnych sporov, aby si aspoň ako tak zakrylo chrbát, po tieto dni v Carihrade s Perskom uzavrelo konvenciu, ktorou vyrovná-