Národnie Noviny, apríl-jún 1876 (VII/39-74)
1876-04-22 / nr. 47
nepredvídaných výdavkov nemusí hľadať príbytky úžerníkov : je hospodár rozšafný a spokojne môže hľadeť do budúcnosti. Toto samé stojí aj ohľadom štátneho hospodárstva. Príčina úpadku financií v magyar államé popri iných je i tá, že páni hospodári zväčša mýlili sa vo vypočítaní príjmov a že viac vy dávali, než mali, a že v jednotlivých prípadoch vydávali viac len tak na Svoju päsť, na svoju zodpovednosť a o snem sa mnoho nestarali. Následkom toho stalo sa teda obyčajne, že na konci roku záverečné účty ukázaly celkom iný výsledok hospodárstva, než aký bol predpísal snem v rozpočtovom zákone. Látalo sa, plátalo sa, hanbili alebo ostýchali sa povedať pravdu a tak sme potom prišli ta, kde sme. Preskúmané záverečné účty z roku 1872 tiež dokazujú túto trpkú zkúsenosť. I v tomto roku stretáme sa s mnohými väčšími výdavkami, ako aj s príjmami, ktoré zostaly na papieri. Je pravda, že sa to tu i tu aj v iných štátoch s poriadnym hospodárstvom stáva; preto ani nehodlám pripomenúť všetky väčšie výdavky, ale len tie, jejichž odôvodnenie zdá sa čiastočne vysvetlovať hospodárenie v magyar államé. Ani k týmto veciam nebudem písať komentár ; komentujú sa samy ako vôbec celé hospodárstvo a iné „aziatské pomery.“ Obmedzím sa teda len na uvedenie daktorých posícií a jejich odôvodnenie, ako nasledujú: Pri výdavkoch, určených pre rozvrhnutie a vybranie direktných daní, obuášajú výdavky o 559.810 zl. 96 kr. viac, než bolo praeliminovano. Väčší tento výdavok odôvodňuje sa tým, že je aequivalovaný väčšími príjmami, ktoré k tomuto účelu sa vybraly. Dielne na dorábanie železa zapríčinily o 297.686 zl. väčší výdavok. Z tejto summy pripadne na Diósgyőr 255.876 zl. a na Lubietovu 33.321 zl. Väčší tento výdavok odôvodňuje sa tým, že sa (pri diosgyôrovských) cena predtým ešte zaopatrených strojov a dôchodkové clo za šíny, ktoré sa v predošlých rokoch oddá ly, leu r. 1872 súčtovaly; mimo toho, že ceny páliva, práce a dozoru v nepredvídanej miere poskočily. Oprava štátnych budovísk stála o 2142 zl. 96 kr. viac a síce preto, že daktoré veľmi porúchané staviská nevyhnutne potrebovaly opravu, čo sa pri sostavovaní rozpočtu istotne nemohlo (!) vedeť. tak oklamal, nech mi je Pán Bôh svedkom! — Ale nevôjdete dnu, Janíčko?“ „Nemôžem, Jakubko. Musím sa ponáhľať do mesta. Nesiem oštiepky jednomu pánovi.“ „Ale ved ešte dosť prídete. Poďte len Janíčko! Aspoň okoštujete moju pálenku, či je tak dobrá, ako Lajzerova. Poďte len, poďte! Nikoho nemám doma. Moja Rejzela odišla tiež do mesta. Poshovárame sa trošku. Mám vám bez toho voľačo hovoriť.“ Vnišli dnu. Izba do ktorej vošli, je podobná ostatným krčmám na Slovensku. Veliká začadená miestnosť, ktorej podlaha nevidela vechťa, ako je vystavená. V jednom kúte šramky, pisáreň to krčmárska a „hrad prepevuý“ s registrami a lajstrami; za šramkami malé i veliké, prázdne i všeliakymí nápojami naplnené sklenice vába ku sebe prítomných; v druhom kúte ohromná pec; okolo stien stoly s lavicami; tam teliatko, úbožiatko; tu pod štólami sliepky a kury zobkajú, hľadajú, aby ani tie omrvinky na zmar neprišly; a pri nápojoch aby aj potravné články nechybovali, odpočíval na jednom zo stolov práve zarezaný a z kože zvlečený baran, ktorý sa mal zajtra rozkúskovať a rozpredať. Mačka práve odskočila od barana, a rozplašila kury po izbe, keď dnu vstúpil Jakub aj so svojím hosťom. Bača si sadnul a Jakub naplniac sklenicu položil pred neho a na druhú stranu stola usadil sa k nemu. Obchodu odovzdané železnice a dielne stály štát o 1,052.459 zl. 56 kr. viac, než sme dľa rozpočtu očakávali. Pri tejto posícíi niet dôvodov — a differencia medzi čistým dôchodkom železníc a dielne a medzi summou, ktorá je potrebná na zapravenie úrokov a splácania musí sa vynahradiť zo štátnej pokladnice. Na rozličné výdavky pri tomto ministerstve (finančné) vydalo sa o 170.488 zl. 6OV2 kr. viac, než bolo určené. Medzi iným bola štátna pokladnica v processi s dedičmi gr. G. Buttlera k zaplateniu 5 8.901 zl. 4772 kr. odsúdená. Predpráce k viedeňskej ^svetovej výstave stály o 35.640 zl. 3672 kr- viac. Ostatne táto posícia je už uzavretím snemu vybavená. Výdavky na majetky koniarní obnášaly o 167.777 zl. 6872 kr. viac. Menovite na hospodárstvo v Mezôhegyesi potrebovalo sa o 107.516 zl. 7572 kr. viac. Za dôvody sa tu uvádza: poskočenie nádenníckych platov; nadmierne zdraženie látok k stavbe potrebných; zakúpenie dobytku na vykŕmenie, aby sa tak aj pobočné plody upotrebily; panujúca vtedy tam zimnica a tým za pričinené výdavky; zaopatrenie potrebných strojov, látok a potravy (ovsa); konečne že summa praeliminovaná bola pri nízko vzatá. Komissia uznáva, že sa výdavky pri poľnom hospodárstve nedajú istotne určiť, poueváč tam mnohé okolnosti a prírodné živly spolupôsobia; preto navrhuje síce absolutórium, má však za potrebné pripomenúť to „prenechanie ministra roľníctva, priemyslu a obchodu, že sa svojím časom neuchádzal o náhradný úver.“ Sibinské štátne gymnasium potrebovalo o 1135 zl. 89 kr. viac a síce preto, že sa bolo uzavrelo vyzdvihnúť dve stanice pre vyučovanie v náboženstve, keď však neskorej vysvitlo, že jedon z katechétov bol riaduym učbárom maďarskej reči a literatúry, ponechala sa jedna stanica a tak povstal väčší výdavok. Pri nižšej reálke v Székely-Udvarhelyi vy dalo sa o 424 zl. 94 kr. viac, poneváč pán minister výučby v prospech ústavu za dobré uznal vymenovať dvoch učbárov skôr, než v sinysle budgetu mal. Na stavbu hlavného colného úradu a skladu vydalo sa o 238.859 zl. 37 kr. viac, poneváč sa za primerané a potrebné uznalo, pospiešiť so stavbou, stavba teda rýchlejšie sa konala, než sa pri sostavovaní rozpočtu bolo uzavrelo. A tak to teda ide vesele ďalej pri riadnych a mimoriadnych výdavkoch. Ešte len dve okolnosti pripomeniem. Po prvé tú, že takmer vo všetkých ministerstvách „No, okoštujte Janíčko,“ — začína rozprávku Jakub; — „a povedzte teraz, ktorá je lepšia? Či Lajzerova a či moja?“ „Veru je toto lepšia!“ — odpovedá bača, a do polovice vyprázdnenú sklenicu položí na stôl. — „Ale mne sa zdá, Jakubko, že vy vždy nepredávate túto istú!“ „Čo hovoríte Janíčko? — Myslíte, že mám dvojakú pálenku? Bôh môj svedok! A či by potom niekto prišiel ku mne, keď by videl, že každému nedávam rovnakú pálenku! No a to môžem povedať, že Jakuba Brauna a jeho nápoje zná nielen táto dedina, ale aj celý vidiek. To vie každý, že som ja jeden statočný človek. Ja nechcem na chudobnom človeku zbohatnúť, lebo viem, že ten chudobný človek svoj groš horko ťažko zarábať musí. Či si ja tak kupujem role, ako Lajzer?“ „To nie Jakubko! Ale počujem, že máte mnoho tisíc vo sporiteľni a ešte viac medzi ľudom, a že si chcete aj panstvo kúpiť!“ „Ach! ale je to planý svet, Janíčku! Kde by ja vzal tisíce! Ja chudobný, mizerný človek! — Že mám tých pár krajciarkov medzi ľudom, ako na príklad _aj u vás tých pätnásť rimštekov. Ale čo že je to? či mi to dáky osoh donáša?“ „No, nadaromnicu ste jích ono len nepožičali?“ „Nuž, na daromnicu nie Janíčko. Ale čo že je výdavky na úradnie a kancellárske potreby, na udržovanie stavísk, na diurna a cestové útraty a na bytné riadne o istú väčšiu menšiu summu prevyšujú praeliminovaný úver. Po druhé bude zajiste zajímavé vedeť, že sa aj r. 1872 značná summa vydala na náhrady, ktoré povstaly následkom ozbíjania pôšt alebo následkom ztratených listov. J. Federov. PEŠŤBUDÍN, 20. apríla. Ňenie tomu ešte tak dávno, čo jedna tretina súdnych stolíc ohľadom vraj sporivosti vyzdvižená bola, čím dvadsať súdnych predsedov do disponibility prišli. Vzdor miestami oprávnenej rozčulenosti a rozhorčenia, ktoré následkom tohoto kroku po celej krajine sa rozšírily, našla sa tá smutná odvážlivosť jedno uprázdnené miesto predsednícke obsadiť podriadeným úradníkom a tak pekne krásne objísf horespomenutých 20 disponibilných predsedov, a to jedinne preto, poneváč Paľo Móricz, vypasený to priateľ pána Tiszy, je s uchádzačom v pokrevenstve. — Škandál teuto, ktorý svojím časom vyvolaný bol, nenie ešte zabudnutý ; povolanie Vörösmarty Bélu ku kráľovskej tabule je ešte v čerstvej pamäti každého a minister pravosúdia opäť mal príležitosť jedným tiahnutím kompromitovať svoj ressort. Druhý zlomok súdnych stolíc, ktorý počas blahej pamäti nášho famožneho Bittova založený bol, teraz opäť vykľúdený a z počtu živých vyobcovaný bude. Ako vždy tak i teraz hovoriť sa bude, že sa to k vôli úsporám stalo, k čomu minister pravosúdia snemom splnomocnený bol. Pri príležitosti tejto nechceme sa dohadovať, či je dovolené v časiech, v jakých práve žijeme, v ktorých prísne sudcovstvo potrebnejšie je než kedy koľvek inokedy, stavbu sudcovského sriadenia tak ohromnými redukciami razom rúcať. Jestli ale boľastná operácia táto vôbec potrebná bola, povinnosťou, a síce najprednejšou povinnosťou vlády bolo pri vyberaní zrušiť sa a ostať majúcich súdnych stolíc pokračovať, čo najsvedomitejšie dľa najsvätejšej pravdy. Pán minister, bohužiaľ, na praktičuost vecí zvláštny ohľad nebral. On vyškrkával, ako sa mu namietlo, výlučne dľa svojho dobrozdaju a na pošuškanie priateľov. Narobily sa chyby ospravedlniť dať sa nemohúce. Nechcem tu poukazovať na naše strany, aby nepovedalo sa, že opäť panslávštime, lež pripomínam ku pr. na priemysel a obchod bohatú Baju, ktorá súd svoj prepustiť musela mŕtvej, ladovej Iíaloči! Je síce pravda, že arcibiskup Haynald, ktorý nekdy i v Ka'oči sídli, požíva zvláštneho vplyvu, no vplyv teuto nemal by ozaj tak ďaleko siahať, by jemu k vôli záujmy životné živého obchodného miesta najväčšiu ujmu trpely. Toto nemenuje sa taktičnosťou, no jednoduchým babráctvom. A ministerstvo, ktoré takýchto hriechov sa dopúšťa, menuje sa „liberálným“ (aps, aps, aps!) a takáto vláda vzala si pred seba, bývalej skazenosti a penetráluemu smradu konec urobiť. V štáte, v ktorom z hora nepodáva sa na dol príklad neobmedzenej a nezlomnej pravdolásky, ľahko otriasajú sa základné zde spoločenských a občianskych interessov a blahobytu krajiny. Cestou takouto nikdy neprivedie Tisza až k smrti zmoienú vlasť k novému rezkému životu. Lež to za osoh? čo že mi vy platíte? Tie tri rimšteky do roka. či je to tak mnoho?“ „A zo pár funtov syru, a niekoľko oštiepkov! „Nuž veď hej Janíčko! Vy ste statočný človek. Pravda že ste mi doniesli kedy tedy aj kúštek syru, aj oštiepček, ale verte mi, žeby o mnoho lepšie pochodil, keby som to bol dal na záložnicu, alebo si kúpil role, ako toť hľa tu Lajzer. A potom čo ja mám za počúvania od mojej Rejzely, že tak plané gšefty robím. To je nie do vydržania! Už som jej aj sľúbiť musel, že viac nikomu nepožičiam, ba že aj tie vypožičané vypoviem.“ „Akože to myslíte, Jakubko?“ „To myslím tak, že každý, kto mi je dlžen, musí mi peniaze navrátiť.“ „Ale aj ja?“ „Veru aj vy, Janíčko!“ „Nuž a kde že vám ja teraz 15 zl. vezmem?“ „A či ja viem? — To je vaša starosť.“ „Na Demitra vám jich vrátim, ale teraz nie.“ „Veru, Janíčko, ja tie o dva týdne musím mat. A vy ak nemáte peňazí, požičajte si, ale mne jich navrátiť musíte.“ „A kto že mi požičia?“ „Hja! to ja neviem!“ „A ja veru, bouprisám, tiež nie!“ „Tak založte roľu.“