Národnie Noviny, júl 1877 (VIII/87-89)
1877-07-24 / nr. 87
r__. . »v» uuciuniui [/auujc vciwj stiften medzi Duši— bozukmi a i v radovom vojsku tureckom. Na Iskeri zahodilo šesťdesiat Turkov zbroj pred desiatimi kozákmi a dali sa zajať. — Od Brailova, Galacu a Kilie prevážajú obrovské delá k Černavode, zkade dopravujú jich smerom k Rasovú. Pilné prípravy robia k obliehaniu Derstera (Silistrie). — 21. júla. („Pol. Korr.“) Armádny sborveľkokniežata cisaroviča oblieha Ruščuk, ktorého bombardovanie o nedlho započne. Deviaty armádny sbor tiahne k Vidinu. — („C. B.“) Dve ruské divisie sosilnily predvoj ruský pri Novej Záhore a obsadily po skvelom boji turecký tábor. Postavenie velkokmežaťa Mikuláša v Tŕňové je nove prišlými posilami pojistené Carihrad, 21. júla. („Pr.“) Všetky turecké lode na západnom pobreží černomorskom dopravené boly pred Rusmi k Varne. Kozáci postúpili z Dobrudže k mestu Iladži Oglu Bazardžik. Všetko turecké obyvateľstvo utieklo z čiastky do Varný, z čiastky do pevnosti Provody. — („N. L.“) Na ceste zo Slivna do Burgasu zjavily sa už ruské sbory. Krajová, 21. júla. („Tbl.“) Veľké ruské sbory idú cez Slatinu k obliehaniu Vidinu, následkom čoho Turci opevňujú na strane územnej čo najhorlivejšie. Predvčerom započala veľká kanonáda z Kalarašínu proti Silistrii. Petrohrad, 21. júla. „Golos“ ujavňuje zprávu z Kürükdara od 19. t. m. „Včera prebil sa junácky vladikavkazský pluk jazdy, ktorý presilou tureckej jazdy pri Suboteme obtočený bol, pri čom sto Turkov padlo; povesť hovorí že známy náčelník Kurdov Mussa baša tiež padnúl; štyria Turci zajatí.— Ruský predvoj, z Baškadyklaru postúpiac prinútil Turkov k cúvaniu; Rusi ztratili desať mrtvých a 20 ranených. — Turecký front je dobre opevnený na čiare 20 verstí; pravé krýdlo Turkov počínajúc na výšinách Aladše, dosahuje k obci Gúliirdša. Dubrovník, 21. júla. („P. Ll.“) Následkom čiastočného odchodu tureckého vojska z černohorskej hranici je veľmi pravdepodobné, že Čierna Hora opäť lapí sa offenzívy, a podporu nájde v oživenom znovu povstaní v Bosne a Hercegovine, ked každú hodinu očakávať možno zjavný výbuch-povstania Miriditov a ohroženie Thesalie z gréckej strany. Pred Krétou shromažďujú sa turecké lode. Belehrad, 21. júla. („P. Ll.“) Serdar-ekrem Mehetned Ali zo Senice prišiel do Novibazára, aby poprezeral všetky turecké posície na Driue a Ibari. Sosilnené majú byť opevnenia v Novibazare. — („D. Z.“) Následkom rozkazu z Carihradu núťa kresťanov ; bosenskom vilajeté k vojanskej službe. Kaimakam zvornický sriadil už kresťanský broj. e. Obsadený je tňa 17. t. m. bojrdinskosťou proti mrtvých a sto radústojníci. V teti „cirko Kazaulik a ťetronrau, zz. riesmyk Šipka t. orlovským plukom a jóval orlovský pluk s 14 táborom. Naše zti nených vojakov, 2 mr istý den obsadil g( obec Šípku. Dňa 19. juia orlovský pluk znovu .započal útok. Ale Turci pustili sa v útek bez boja, ba bez výstrelu a utekali západným smerom, zanehajúc tri zástavy, 8 diel a jinú zbroj. Medzi Turkami panuje veliký poplach. — Z Trnova od 21. t. m. oznamujú úradne: Dňa 17. júla krýdelný pobočník Šerebkov majúc škadronu kozákov gárdy, štyry stotiny pechoty a dve delá natrafil za Selvi na zástupy Čerkesov, bašibozukov a pechoty, v celku asi 1500 mužov. Rozvinuvšia sa bitka zkončila sa obsadeuíin mesta Lovca skrze Rusov. 50 Turkov mrtvých padlo. Zo strany 3 kozáci ranení. Carihrad, 21. júla. 03man baša oznamuje z Plevna, že Rusi z viac strán napadli turecké posície, ale zbití s veľkými ztratami zanechajúc 3 delá utiahli sa zpät. — Druhý telegramra hovorí: že to neboly delá ale taligy s nábojom. — Tretí: že nie Rusi, ale Turci pod Osman bašom postupujúc k Plevnu uderili na Rusov, a útokom dobyli všetky ruské posície a obsadili jich. — Štvrtý ešte k tomu dodáva: že Rusi následkom tohto víťazstva Osman bašovlio vyzdvihli obliehanie Biikopolu. — Tieto variácie o tom Osmanovom víťazstve sú jistým dôkazom: že celá zpráva je vymyslenina. — Veď Rusi neobliehajú Nikopol, ale ho už v rukách majú. Ku tejto, ani v Carihrade viery nenachodiacej zpráve, druží sa i nasledujúca z Berlína od 22. t. m.: „Morgbl.“ oznamuje: Tunajšie turecké veľposlanstvo osvedčuje, že zpráva o zosadení Abdul Kerima nie je pravdivá. Podobne nie je zosadený ani minister vojenstva Red if baša. Len minister za hraničia Safvet baša odstúpil, lebo stal sa nemožným oproti anglickému veľposlancovi Layardovi. Carihrad, 21. júla. Telegramm Muktar basov od štvrtku oznamuje: Rusi zo svojho táboru u Terkdighi postúpili s jazdou proti pravému tureckému krýdlu pri Kediteri. Turci šli jim s jazdou v ústrety Po tvrdošijnom boji prinútení boli Rusi ustúpiť, a prenasledovaní boli až do táboru. Utratili do 250 mrtvých, Turci mali 35 mrtvých a 58 ranených. Muktar mohamedánske obyvateľstvo Rumelie zbroje, ked Bulharov pomocou proklamácií vyzývajú, aby nepúšťali sa do spojenia s nepriateľom a ostali loyalnými k vláde. Táto starať sa bude o bezpečnosť svojich kresťanských poddaných. (Tak asi ako postarala sa v Dobrudži). Ruské oddiely približujú sa rýchlym pochodom k Plovdivu (Fiľipopel). Me3to toto len pred niekoľko dňami podpísalo poldruha milliona frankov pre tureckú armádu. O vítaní velkokmežaťa Nikolaja v Trnove píše zvláštny zpravodajca „Nár. Listov“ medziiným: Mesto našli sme bulharskými a slovanskými trikolormi ozdobené, vencami, kvietim a kobercami vyšperkované. Na uliciach stisk ľudu, koní a vozov a v oknách hlava na hlave. Z balkónov kynuly nám všade s radostným úsmevom krásne dievčatá v sviatočnom odeve a s kvietim vo vlasoch. Každý chcel videť a uvítať osvoboditeľa bulharského 'národa a tých, ktorí s ním prichádzali. Krok za krokom pozdravovali nás osmahlí, teraz snáď po prvý raz vo svojom živote voľne dýchajúci mužovia bulharskí a podávanie rúk nemalo ani konca. I deti prichádzaly nám y ústrety a podávaly nám, dievčatká kvieťa a chlapčokovia konáriky s čerstvým ovocím. Nikdy nevidel som ľud takou srdečnou radosťou preniknutý, jako dňa 12. júla v Trnove pri vjazde veľkého kniežaťa Nikolaja, ktorému na oslavu sriadené boly triumfálne oblúky a zavesené na šnúrach cez ulice popreťahovaných pestré štíty s nápisami jako: „Zdrav buď veľké knieža Nikolaj, slavný vodca slávnej ruskej armády!“ alebo:.„Sláva Ti, ktorý v čele chrabrej armády svobodu nesieš Slovanstvu!“ alebo: „Vítaj nám, vodca bojovníkov za volnost Balkánu!“ alebo: „Vďaky Tebe, ktorý víťazným mečom cestu razíš Slovanstvu!“ atď. BESEDNICA. Bysťu výbohu, ale ste mali strachu o mňa — a tá moja Zuza, tá si ešte len srdce hrýzla, hm! — No ja nie, ked už mám hrýzť, tak už radšej hryziem do šunky; — aby jej — No ale, akokoľvek je, ale to nebol žart, nie veru, strela mu do pečene. Najprv som Vám nemal čo písať, kým bol mier; plátali sme si surky; potom som Vám zase nemohol písať, lebo sme sa takmer deň i noc ešte i pri lampášikoch tĺkli; konečne som Vám písal, ale mi list zablúdil po trantáriach, ač ta za čierne more, tam, kde tá prepytujem vašu poctivú hlávku i ten boží chlebík, tá zelená sviňa a červený sviniar býva pri Bujakdére na strelenie od Varný, ztade zaplietol sa do Gréckej, kde vraj viršle na chrene rastú, a tu z Attény my ho nazad poslal Triturakist minister vnútorných záležitostí — to jest listov, čo sa na pošte záležia. — Hihi! kade sa to plietlo, aké to pečate znaky, hákybáky: Z táboru na Švuc, Kralovany, Varín, a Varnú, Hornú Mičinú, Antivári, Larifari, Zlaté Moravce, Kostiviarsku a Atény a cez Retour, ani neviem kde leží. A potom nešomri. — Ako dobre viete, nás kresťanské srdcia peštian skych Turkov silne oplakávaly. Pán Boh jim zaplať i svätá Giil Baba. A mali nás začo oplakávať, a orevúvat, ked nás už na švainkés porúbali Turci, nestal len Nikita, i ten bežal sem i ta, za hordára do Budavára. Na jeho miesto mal prísť do Cetine akýsi Palo Móric, a či Móric Pál dfa Pala kresťan, dľa Mórica žid. Turci u Drekálovičov mali založiť fabriku na čibuky, a z černohorských koštialov mali točiť čútorky. Nuž ale sme daka Sv. Jóvovi tu, a mohli by sme tie čútorky z tureckých koštialov strúhať, toho materiálu nechali na jich tesnej prechádzke dosť. Turci doniesli jastrabských koláčov do Nikšiču, baša na to preložil svoj tábor z Albinara V/t bod. napred. Telegramm Ismail basov oznamuje nepatrnú srážku na hranici. Bývalý minister pravosudia Hassim baša, a gen. a našich pri Krstacu pokrstili. A tu chlapi nizami, ako to menujú títo páni dostali apetík, a zachcelo sa jim do Čiernej Hory. Došli, my sme jich šetrne prijali. Tak sa jim naše reumatické skaly zapáčily, že si volno po chuti z nohy na nohu pokračovali. Deväť dní obzerali kraje naše na dve mýle. My sme jim všade opodial cesty dávali salutír, pri jasote veškerého ľudu. Čím ďalej šli, tým viac jim tej bagažii ubúdalo. Ked sa asi tretina z tých 30.000 pasažierov dala na odpočinok, opovrhnúc Cetinie a Danilovgraa, oddal sa Šúlajman paša, profuntu zbavený a ľahký prosto zrakom do Švacu, a síce tak hurtom, že už tú druhú polovicu špacierky odbavil za V/2 hodiny, keby sa z tamtej strany tiež tak bol pochlapil, bol by tú prechádzku prekonal za tri hodiny. Pravda, pravda, že sme mu ešte dobre i potom, keď sa odberal, krpce podšívali. Ej bolo jim spešno, išli dolu vrchom, pulidery sa jim opálaly o hnáty a neboly prázdne. Vyprevádzali sme jich slušným spôsobom ač na hranicu, kde sa hlbokou poklonou napred odobrali. Mnohým, mnohým sa u nás tak zapáčilo, že sa tu na večnosť uložili. Ale ono i z našich mnohý do tých tvrdých zápol zahryzol. Chudáčik Šúlajman bača zle vyradoval, nechcelo sa mu do Cetine, že ebatta teringette on tu kupiernátorom prisám Bohu nebude povedal, keď si pri Švuci čižmy preobúval; jedny nechal i s ostrohou pri Ostrogu. Ze čoby mu hneď mesačných 30.000 tých piarestov platili, nechcel by byť černohronským kupfernárosom. Hla reku ako si ten žalúdok pokazil. Horká tvoja brindza. Šváb bača stál v Podgorici, i ten chudáčik podnikol takú Verknikungs raisu ako Šúlajman bača, len že nemal runtkartu ako tento; tam si potom pod plotom v Podgorici padli do náručia. Počítali si hlavy, ale jim chýbalo do 10.000 tekvíc, čo jim Černohorci zhaklovali. Hnusný bača a Chamejda bača tiež chceli nos strčiť do brindy — ale po prvom zauchu, čo sa jim PEŠŤBUDÍN, 22. júli. Naši Turci tešili sa tým, že veď Rus na Balkáne dostane, čo nečakal. Keď Rusi cez Balkán bez všetkej ťažkosti prešli, A-Hnl Kerimovi tunajší priatelia opustili nosy a dostali tváre asi tak dlhé ako kvotový výbor, keď Dr. P' tú studenú vodu na nich vylial, že Rakúšan trebuje Uhra, a že mu tento zavadzia. Sám Tisza, ktorý ked mu Jeho Veličenstvo telegrafične vyslovil svoju úľubu s poslednou jeho rečou o východnej otázke, rozjasnenou tvárou vyslovil sa pred svojimi priateľmi, že toto je prvá jeho príjemná doba, odkedy stal sa ministrom, Tisza vraj v Geszte ozaj nevie, čo má počať, ked si Rusi tak prudko napredujú, a idú viaj po tieto dni ovšem len tajne nektorí náčelníci jeho strany k nemu, radiť sa o tom, čo by asi mali radiť Andrássymu voči terajšej situácie. Jedon z týchto náčelníkov, ktorého tiež chceli dostať k tejto porade, zrovná odpovedal, že sú to daromné kroky, bo Tisza môže hovoriť čo chce, a vo Viedni zas urobia čo chcú. na vítanku dostalo, múdri a opaterní páni utiaw.v’sa domov ku maminke. Teraz títo preslávení stratégovia — to pochodí od ztratenie — sobrali sa proti Rusom, i z druhej strany pohlávok si vyslúžiť. No na raoj dušu už sú dobre. Tam sa idú šmotlať, aby jich moskali dľa saframensky tajomného plánu — to pochodí od planého — ako kedysi Benedekov, vytrepali. Dľa toho prešibaného plánu už Rusov zahnali cez Balkan do Handrinapolu. Tatík toho tajného plánu je Abdul Kérim, ten istý slávny Fabian kunktátorský čo mu peštianska šabla v pošve zamrzla. Abdul Kérimov plán, jeho šabla, a Petôfy v Sibirii, to všetko patrí do jednej pošvy. Mannasses je mamlas, čo narobil bláznov, alebo je blázon čo narobil mamlasov. Ale i jednoho i druhého máte tam u vás dosť; ani chleba toľko nemáte. A tí vaši softovia li- a iliberálni modlikajú pred tou tureckou fortňou, už neznám či predňou či zadňou, a radi by rády. No šak sú to riady. A to za Kérimov zhrdzavi ný zahybák, za softem nastolenú tvarohovú štrúdľu a cukrové Sympathie. Tri sto jich je^ len, čo chcejú mat dáku hviezdičku pod nosom — či mám povedať na kabáte, alebo dáky krížik. Fuj tajbel páni bratia! Turci chudáci nemajú si začo krumplov kúpiť, a tu pánom bratom za‘ svinpathie toľký habaus rádov! — Hviezdy na žiaden spôsob, ale už v mene proroka, keď už musí byt, nuž jim pošlú kríže z hrobov zavraždených Bulharov. Turci majú bárs tvrdé lebky, brúsime si vystrčené handžáre. Nikita ktorý z číreho milosrdenstva Šúlajman baču tu ostal, a ten zase z galantérie ako múdry človek, keď ho po hlave chropňe — ustúpil, povedie nás do Nikšiču na frišné koláče. Budúci list písať Vám budem z Nikšiču*). — S Bohom! Štefan Pinka, serdár. *) Len potom dlho neoddychujte. Red.