Národnie Noviny, november-december 1877 (VIII/131-152)
1877-11-03 / nr. 131
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník Vil L Redakcia, administrácia a expedícia V ‘X'ulk'ö. Í3X?-. 3&fl[saa*t;3jtx©. Sobota 3. novembra 1877, Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 131. T. Sv. Martin, 3. novembra 1877. Ako z Berlína od 30. m. m. telegrafujú, Anglia vo forme verbálnej nóty predložila návrh porté, ktorý: anglická vláda odhodlaná je zastupovat pri veľmoc-' noBtiach, jestliže ho porta príme. V Londýne vraj, za jÍBté držia, že Rusko súhlasiť bude. Podfa tohto j londýnskeho návrhu upustiť by malý velmocnosti od medzinárodnieho dozorného práva nad kresťanskými provinciami, ako ho boly žiadaly na carihradskej konferencii. Naproti tomu sultán zaviaže sa povoliť trom provinciám (Hercegovine, Bosne a Bulharsku) miestnu alebo administratívnu autonómiu, povoliac obyvateľstvu, kontrolovať provinciálne vrchnosti, a poskytnúc jim spolu smierčie vrchnosti. — Akže tento telegram vskutku dôkladne udáva jadro návrhu anglického, tak riecť možno, že to všetko v Carihrade povoliť^ mohli už dávno, lebo stav kresťanov by tým ani o vlas polepšený nebol. Bol by to len doplňok threckej ústavy. Neveríme, žeby Rusko po toľkých obetiach s takýmto návrhom súhlasiť mohlo, trebárs by to i ruský veľposlanec v Lotídýne gróf Šuvalov Derbymu sľuboval. Že auglická vláda nie veľmi dobre cíti sa v prítomnom okamžení, to uznávame, a že jej mnoho záleží na čím skoršom uzavrení na jej návrh sosnovaného mieru, to tiež dopúšťame. Ale k tomu mimo Anglii a tureckej porty, potrební sú i j iní činitelia. A už o tých súhlase s plánmi anglickými niet ani tej najmenšej príčiny nepochybovať. Zprávy z Londýna zvestuiú^že »tamojšia vláda velmi znechutená a omrzlá je terajším postupom udalostí. A akoby i nie: \u(azstvá turecké sú ui u konca. Anglickým grošom vydržiavaná, r anglickými generálmi vedená armáda Muktar bašova je tak dobre, ako zničená; a i Plevno očakáva neodolatelný osúd. Ako by to nemalo znechutiť anglickú vládu. A k tomu prichodí ešte i bázeň: že porta v svojom vehkom pomykove naposledy uzavre zvláštny mier s Ruskom, čoho sa v Londýne najväčšmej obávajú. Je tedy len prirodzená vec, že kabinet londynský, trebárs dobre presvedčený je, že všetky návrhy niediácie v tomto okamžení nemajú ani najmenšieho výhľadu na výsledok, predsa neprestajne robí návrhy hned tu hned inde, aby len nejakým spôsobom bez Angiié nebol uzavrený mier. Zprávy z Paríža zase zvestujú obrat v smýšľaní Mac-Mahonovom. Ministri Broglie a Fourtou, práve tí najnenávidenejší členovia terajšieho ministerstva, získali si vraj opäť rozhodný vliv na Mac- Mahoua. Tento už teraz zase odhodlaný je neprepustiť ministerstvo, a radšej chce vraj sám odstúpiť, uežli žeby mal s ľavou stranou t. j. b republikánskou vladáriť. — Fourtou vraj tak myslí, že komora odopre terajšiemu ministerstvu rozpočet, a že senát potom privolí na nové rozpustenie komory. Preto teraz, za povýšené nad všetku pochybnosť oznamujú zprávy z Paríža, že Mac-Mahou ešte raz chce sa odvolať na senát proti komore vyslancov, a odhodlaný je skôr odstúpiť, nežli podrobiť sa väčšine republikánov. Ba vyslovil sa vraj, ako to „Soleil“ zvestuje, že: jestli by ešte žil Thlers, tak žeby okamžite odstúpil, lebo by presvedčený bol, žeby tento armádu nezdesorganizoval. — Len čo sa to ešte všetko v tom Paríži vyvinie. Z Ríma dementujú všetky zprávy, kolovavšie o novom sriadení ministerstva, ktoréby previesť mal Crisp i. Z Carihradu od 30. m. m. sdelnjú: že srbský jednáte! Christie sdelil Server bašovi depešu svojej vlády, v ktorej hovorí sa, že držanie sa Srbska neospravedlňuje žaloby porty. Vojanské poriadky Srbska malý ten jediný účel: chrániť a brániť hranice. Konečne výraz dáva táže nóta nádeji: že udržané budú dobré pomery s portou. Poťahom na zprávy zvestujúce nádeje na skoré uzavrenie mieru, píše^P.'Ll.“ že „zprávy, ktoré najnovšie obdržal z Carihradu ňa to poukazujú, že v tomto hlavnom meste ňťeckom, i na ten prípad, žeby Plevno nedalo sa držať,— čo ale vraj vzhľadom na dobré zásobenie potravinami a na silu Osmanovej f T ' i t armády, neveria — predsa nepomýšľajú na upustenie od boja. Sú tam vraj toho^náhladu, že Osman basa v najhoršom prípade má -dÔsť vojska, aby, kedby Plevno opustiť musel, prerúbal ja, a spoliehajú pri tom i na prípad osvobodeňía ho. Všetko poukazuje vraj na to, že Mehemed Ali baša, o ktorého vlastnom a pravdivom určení rozrušovaním falošných zpráv nepriateľa zúmyselne mámili, poverený má byť touto úlohou. Do ohľadu vraj oerúc, že v Carihrade ešte vždy stojí 50—60.000 mužov .uetknutého vojska, a že vo veľkej časti ríše mustahafizovia ešte svolaní nie sú, myslia, že to nebude ťažko ešte rozposlať na rozličné strany značné posily. Tot®, ako i to, čo počuť z ruBkého tábora, poukazuje na všetko*jinšie, nežli na skoré uzavrenie miermi. Carihrad, 1. nov. („P. Ll.V) Robia sa prípravy ku výletu sultánovmu do DrLuopoľa, b ktorým padišah spojiť chce úmysel, .Vo* osobne presvedčil sa o pomeroch, ktorých vyšetreniu véutrvaná bola nedávna cesta princa R e us za d > Drinopoľa. -- E d he m baša namáha sa znovu úcfEkôvaf za zpät povolanie Midhat bašu, aby tento ako tvorca tureckej konštitúcie pri jej prevedení do života spoludejstvoval. V Berlíne, ako z tade oznamujú, veľmi čudujú sa nad tajomstvenuým spôsobom, akým tamojší ruský veľposlanec Oubril udanlive do Juhonemecka odcestoval, už i preto, že porobil poriadky, ktoré prezradzujú, že za dlhší čas vzdialeným bude. Ľudia, ktorí navyknutí sú i na to, že počujú trávu riasf, domýšľajú sa, že je povolaným do ruského hlavného stáuu. Rozumie sa samo sebou, že nechybujú ani kombinácie, dľa ktorých na vzdory všetkým dementim, jedná sa opäť o prostredkovanie mieru, a pri tom že má účinkovať i p. Oubril. Ved „N. fr. Pr.“ ujavňuje zprávu z Paríža: „Že ruský cár tak dobre, ako i sultán osvedčili vraj, žeby tnediaciu lorda Derbybo radi prijali, ale že terajšie okamženie nie je priaznivé vyjednávaniam; že oni, akonáhle okolnosti k tomu spôsobné budú, požiadajú Angliu o jej dobré služby.* — No a už tento súhlas cisára ruského s tureckým sultánom v náhľadoch, ako on zjavuje sa v tej zpráve, je znakom, ktorý turkofilov oprávňuje k velikým nádejam. Či vari nie? — „Slovenská Matica“ a pozostalosť neb. veľprépošta Tomáša Červen-a. Viem, že všetkých členov zamdlenej „Matice Slovenskej“ zaujímať bude zvesť o „Slovenskej Matici“ vôbec a zvlášte o jej dedictve po uezapomenutelnom svojom pokladníkovi. Všeobecue zuámo je, že ked účinkovanie „Matice Slovenskej“ ministeriálnym reškriptom zastavené bolo, základiny „Matice“ neshabalo ministerstvo ku nejakým iným účelom, ani nenariadilo jich rozdeliť medzi jej členov; ale naložilo základiny tieto osoby tne zavedovať, zakiaľ slovenský literárny spolok s podobným cieľom založený nebude, jebožto členovia by dostatočnú garanciu toho podali, že v tomto novovzuiklom spolku slovensko-literárnom panslavistická propaganda sa prevádzať nebude. Že takto umdlená „Slovenská Matica“ vo svojom účinkovaní čistá bola od panslavistickej propagandy, to každý jej člen veľmi dobre vie. Nuž ale bolo vláde treba tento slovenský literárny ústav v jeho účinkovaní zastaviť, aby zabezpečila svoju popularitu pred tými, ktorí v každom Slovákovi, len preto, že je Slovákom v Uhorsku, vidia člena pauslavistickcj propagandy, upomínajúceho na odplatu za krivdy na Slovanstve a Slovákoch zvlášte páchané. '•Ked je to ale tak, prečože nenastupujeme tú cestu, ktorú nám miuisteriáíny reškript ukazuje, aby sme majetok „Sloveuskej Matice“ zas nazpät dostať mohli? Takto sa iste mnohý člen „Matice“ sám v sebe zpýta. Na to je jednoduchá odpoved v samom reškripte, že totižto členovia toho nového spolku garauciu majú dať: že pauslavistické agitácie sa v ňom prevodzovaf nebudú. Ked ale už pri „Slovenskej Matici“ v tomto ohľade vláda nevidela dostatočnej garancie, kdežto kažuý protokol výboru zašitia! sa vláde, kdežto'' ’ pri každom valnom sbromaždení bol kráľovský kommisár prítomný, kdežto účty sa každoročne uverejňovaly: kto je jej v stave dať garanciu na to? Nikto. Avšak len majme posbovenie, a verím, že jprijde čas, ktorý výboji tú úzkoprsosť a nená- I v isť protislovenskú, a donesie vlasteneckú vládu j synom vlasti rovnoprajnú, i odovzdá nám vlastnosť našu mozoinú; len aby šafäreuie s týmto majetkom národa slovenského zatiaľ bolo svedomité. V tomto poslednom ohľade chcem uspokojiť členov „Slovenskej Matice“, že čo týka sa pokračovania vládneho kommissára nad Maticou ustanoveného, tento účty svedomité vedie, a odvádza sobrané tisíce úrokov a istín vysokému ministerstvu vnútorných diel. Jako už potom pri ministerstve šafária s týmto majetkom, o tom mi prehovoriť nemožno , lebo o tom žiadnej vedomosti nemám. Avšak, tak sa zdá, že ministerstvo vnútra bdie nad majetkom matičným pozorne. Toto zatváram odtiaľ, že sám pán ministerpredseda, ktorý je, jako známo, spolu aj ministrom vnútorných záležitostí, naložil kommissárovi matičnému: aby sa ako dedič hlásil ku »dedietvu Moecena „Matice Slovenskej*, veľprépošta, Tomáša Červená. Že je toto znakom starostlivosti ohľadom základín „Matice Sloveuskej“, zajiste neodopre nikto, ked! uváži, že pozostalosť Červenovskú pojednávavší, alebo aspoň jeho testament uverejnivší súd „Slovenskú Maticu“ docela Ignoroval, trebárs sa matičný kommissár hlásii a odpis testamentu žiadal. ^