Národnie Noviny, január-marec 1878 (IX/1-37)

1878-01-03 / nr. 1

pomerov v našej vlasti, ale my pevne dúfame, že aj v tomto ohľade donesie nám tento rok polahčeuie, nech stane sa to už akokoľvek. A tak teda štastuý nový rok slovenskému národu, aby po toľkom a takom krutom utrpení pokochal sa čvn skôr na úslní zlatej svobody! Šťastný nový rok vlasti, aby éím skôr vysvo­­bodila sa z tých pút, ktoré režú ju do kosti v mravnom i hmotnom ohľade a ktoré bodily na ňu jej vlastné deti! Šťastný nový rok Slovan­stvu, aby zmáhalo sa a zkvetalo po všetkých krajoch, kde ozývajú sa sladké zvuky slovan­ského jazyka! V ojna. Nový rok doniesol velavvznamné zprávy z bo­­jišťa a síce z europejského, i aziatského. Pravda je, že zprávy tie vzťahujú sa na udalosti, ešte v sta­rom roku ukončené, vzdor tomu ale, poneváč s no­vým rokom dostaly sa u nás do verejnosti, sme tak smelí, držať jich za priazuivý znak v bežiacom roku naplniť sa majúcich čiuov na bojištiach. Obe zprávy sú priaznivé Rusom. Prvá vzťahuje sa na udalosti aziatského boj i á ť a. Z Carihradu v posledné časy dochodivšie zprávy vyznačovaly sa zvláštnou nejasno­sťou a neurčitosťou, a to myslíme bolo znakom ne­­jistoty, ktorá ohľadom Armenie zaujímala carihradské smerodajné kruhy. V posledné dni, došlý boly trochu určitejšip, ale veľmi lakonické zprávy, ktoré zvesto­­valy, že ghar.i Muktar baša opustil Erzerum, uezpo­­menúc ani prečo, ani načo? až teraz došla nová de­peša, ktorá hovorí, že Muktar baša ešte Rusmi celkom neobtočené Erzerum opustil a utiahnul sa smerom k Baiburtu. —• Z tejto zprávy preniká, že Muktar i so svojim vojskom opustil úplne Erzerum hlavne preto, aby ho Rusi celkom nezaobkolesili v ňom, a tak žeby i on nestal sa účastným toho osudu, ktorý zachvátil jeho súdruha ghaci Osman bašu v Plevne. Jestli je tomu v Bkutku tak, že Turci vyklúdili Erzerum, a že ho zaujali Rusi, toby bolo zakončením prvého dej­stva ruskej akcie v Malej Ázii. S týmto opevneným mestom získali by Rusi novú oporu pre svoje ďalšie operácie, a potom z Erzeruma práve tak, ako i z Karsu zavádzať môžu organizáciu svojej správy vo vydobytých krajinách. Druhá vážna a velavyznamná zpráva z bulharského bojišta, zvestovaná i z Carihradu i úradne z Bogotu, hovorí, že Rusi prešli cez Balkán etropolský a prechodia medzi Arab Ko­ňakom a Sobou na zabalkanské údolie; jazda že už stoji na hradskej vedúcej do Sofie. Suleyman baša, ktorý brániť mal prechody balkanské, neznal prekaziť prejdetie Rusov. Z ruskej zprávy pozorovať, že pri tomto s veľkými tažkostiami spojenom prechode, ne­jedná sa o nejaký pokus, ale že je to počiatok usku­točňovania válečného plánu, a tak teu oddiel vojska ruského, ktorý už prešiel za Balkán, neostane tam osyhoteoý, ale nasledovať ho budú značnejšie sily, ktoré postačovať budú, aby s dobrým a priaznivým výsledkom mohly postavit odpor Suleymanovi, ktorý svoj hla-vný stán rozbil v Iehtimaui, meste ležiacom pod samým Balkánom, a asi v strede medzi Sofiou a Tatar Bazardžikom, aby mohol, kde to potreba vy­žadovať bude uderit s celou silou ua ruské, za Bal­kán prešlé vojská. Priatelia Turkov očakávajú od nebo, že to i teraz urobí a zničí oddiel ruský, ktorý je už za Balkánom. Uvidíme. Ako z Belehradu sdelujú, ukoristily srbské vojská pri dobytí Pirota 23 diel, 1000 pušiek, značué zásoby streliva, šiatre a jiný válečný materiál. Počet zajatých pri tej príležitosti 50. Súčasne s touto zprávou i to sdelujú, že bombardovanie Nišu za­stavené je preto, lebo posádka tejto pevnosti zapo­čula vyjednávať so Srbmi ohľadom kapitulácie. Po­dobne ešte i tretia priaznivá zpráva dochodí i z bo­senskej hranice, kde útok Turkov pri Zvorníku po dvojhodinuom boji odrazený bol. Carihrad, 30. dec. „Ag. H.“ píše: Sústredňo­­vauie vojska za Balkánom prevádza sa. Dosavádny Veliteľ divízie z Kadikiôi dunajskej armády, Assaf baša, menovaný je velitelom armády kosovského vi­­lajetu. Muktar baša opustil Erzerum a utiahol sa k Beiburtu. Včera odbývaná bola veľmi vážna mimo­riadna ministerská rada. V balkánskych krajoch a pri Dunaji je povetrnost veími zlá. Telegramm Su­leyman bašov z Ichtimaua oznamuje na základe zpráv došlých od rozličných velitelov, že neudaly sa žiadne významnejšie vojanské operácie. Telegiamm Derviš bašov z Batuma od piatku oznamuje, že Rusi pokra­čujú v streľbe na turecké opevnenia. V prístave ba­­tumskom upravili Rusi dve torpéda proti tureckému loďstvu, bez urobenia škody. — Rusi došli vraj na rovinu sofijskú. Obyvateístvo opustilo Sofiu. Petrohrad, 31. dec. (úradne.) Bogot, 29. dec. Na východnom čele zdajú sa Turci všade ustupovať, zanechávajúc len malé oddiely k obrane jednotlivých postavení. Ozbrojení obyvetelia uťahujúc sa do lesov zapalujú svoje dedioy. Rusi videli, ako tnrecká pe­chota domy v Jovančifliku ničila. Ajaslar bol už v v plameňoch. Pri Mehmetleri naši krajní strážnici takmer celkom zapadli v sfiahu. Všetky rieky vrchov boly rozvodnené, potom .adom pokryté. Takmer všetky mosty sú zkazené. — Po viere nepodobnom ťažkom prechode cez sňahom pokryté vrcby, na chodníkoch uamrznutých, pri tuhom mraze a vetre, robiac nové cesty, a deväť funtové delá na pleciach nesúc, obsadil predvoj západného oddielu defilé Balkánu medzi Arabkonakom a Sofiou. Jazda stojí už na c e s t e sofijskej. Poneváčnepriatelprekvapený bol, utratili sme pri východe z vrchov len päť ranených. — Ak ťažký je v tejto dobe prechod cez Balkán dokazuje tá okolňost, že prechod z Vračeša do Negoševa, Eli­­šuci a Šliavi trval tri dni. Belehrad, 31. dec. („Tbl.“) Turci zapálili Pirot pred jich odchodom z tade. Sklad prachu vy búšil a pešieho pluku z Hasanovskej brigády, pred ktoré po­stavená bola ešte z jeduoho celého btoja pozostáva­júca reťaz. Liva Hasan sám viedol kolonnu, ktorá, ked sa pohla, zrazu uzreli sme na násype „bieleho hrdinu.“ Vyjmúc čiernych lakových čižiem, biely bol v úplnom smysle slova. Tesná, biela rovnošata pri­liehala mu k drieku, nohavice tiež tejto barvy boly, áno ešte mu i kaštanové vlasy biela čiapka prikrý­vala. Sedel na krásnom sivkovr, ktorého sedlo bielej barvy bolo; dôstojnícke odznaky mal strieborné, tak že tieto tiež len bielu barvu doplňovaly. Hasan baša utešene viedol svoju kolonnu, ale ju odrazili. Podobný osud potkal i druhú kolonnu, až konečne tretej, ktorú tiež sám Hasan viedol proti ná­sypu, podarilo sa do neho vniknúť. A teraz chlap proti chlapovi viedol zápas, prse tisly sa proti prsom a bodák odrážaný bol hlavňou pušky. Velitel prvého broja, bimbaši Reéid bej padne; velitel tretieho broja, birabaši Šedid je ranený. Vztek, nenávisť, rozžialenie a zúfalosť pretvorujú tváre zápasiacich. Hasan paša a ostatní dôstojníci už uie smele, lež voslep vysta­vujú sa vražedlnému ohňu; výkriky ranených, chrapot zomierajúcich na tisíckrát prevyšujú tupý hluk shonu živých a hrmenie na násyp z prava i z lava padajú cich výstrelov. Nepriateľský vodca tam zápasí v rade bojujúcich, pešky sa bije, lebo kôň už padnul pod nim; ale všetko mame; hájitelia už ochabujú, na stranách postavené zálohy sú už vriadené k bojujúcim, a Skobelev nemá pri ruke viac zálohy, s ktorou by sa naposledy ziifale prisilil k vytisnutiu šťastných na­­pádateľov. Ako má obrániť svoje násypy? Jeden vi lajet za jednu dobrú, šťastnú myšlienku, ktorá by sa narobil mnoho škody. — Na Javore zastavená je of­­fenzíva. Turci opustili vraj S ifiu a opevňujú ichte­­manský priesmyk. Jedon srbský sbor postupuje k Pristine. 16.000 vystehovalcov z Bosny a Hercegoviny prišlo do Srbska. Sú v najväčšej biede. Belehrad, l.jan. („Tbl.“) Belimarkovič za­­nehal len posádku v Pirote a nastúpil pochod k de­filé caribrodskému, ktoré tvorí kľúč k rovine sofijskej. Sbor, zaujavší Kuršumlie, postupuje k Prištine. Turci ua svojom ústupe zapalujú všetky kresťanské obce. — Srbské ztraty pri dobytí Pirota vystupujú vraj na 700 mŕtvych a ranených. Turci robia prípravy k prekročeniu Driny. Srbi sústredňujú sa okolo Vlaške­­nive. — Petrohrad, 1. jan. Uradnie noviny ujayňujú po­drobnú zprávu o výprave 4 torpédových člnov parníka „Konštantína“, ktorého velitelom je kapitáň Kakarov, do prístavu batumského. Svetliareň nebola osvetlená, a preto člnky pre tmu mohly len s tažkosfou uajst prístav. Dve automatické torpéda vybuchly pod obr­nenou tureckou loďou a síce z člnku „Čerma“ (po­ručík Začarený) a zo „Synope“ (poručík Četinský). Dve torpédové lodice „Suchum“ a „Navarin“ dosial nezjavily sa. Carihrad, 31. dec. Erzerum uie je ešte úplne obtočený. Ministerstvo vojenstva dostalo od Ismail Hakki bašu z Erzeruma od dnešku telegramm, ozna­mujúci, že Rusi neurobili žiadou nápad. „Izzedin“ pod velením Hobbart bašu, bombardoval v piatok Ghegovlet pri Poti. Asi 40 tureckí vojaci vystúpili na pevninu a odohnali ruské stráže. — 1. jan. („Tblt“) V Manchalii a Karabči stoja pohotové turecké premávkové lode, aby na prípad postupovania Rusov na eeste do Oglubazardžiku oby­vateľstvo sobraly a do Rumelie dopravily. Do Sili­­strie, Bazardžíka a Varný nepripúšťajú žiadnych úsko­kov viac. — Archívy zo Sofie, ako i v tamojších štátnych väzeniach nachodivší sa väzňovia oddialení budú z mesta, a z čiastky do Piovdiva, z čiastky do Kustendile dopravení. Varna, 31. dec. („Tagblatt“) Predvoj tureckého sboru z Bulharska, ktorý stúpa cez Balkán, došiel v sobotu do Jamboli. General Blum baša má ako gen. štábu náčelník účinkovat pri armáde postavenej v doline Tuudže. BESEDNICA. „Biely hrdina.“ Pod nadpisom : „Najslávnejší deň v Plevne“ opi­suje vo „Fővárosi Lapok“ kapitán Koloman Szekré­­nyessy, ktorý dlhšie časy bral účasť v zápasoch Osman pasovho vojska, trinásteho septembra vedené boje. Ako vieme, v deň predtým dobyl generál Skobelev viac dôležitých posícií na južnej strane plevnianskeho tureckého táboru. V Plevne vtedy už poznali „bie­leho hrdinu“; vedeli, že jestli dajú mu času k opev­neniu v dobýjaní porúchaných posícií tých, v rukách jeho môžu byť pre Osmana pašu navždy ztrateoé alebo len s velikánskymi obeťami nazpät vzaté: preto ešte v noci uzavreté bolo útočiť s nastať majúcim ránom proti víťazom včerajšieho dňa. Ten „biely hrdina“ je Skobelev. Tak ho volali v Plevne. Proti jeho junáckej, ale v krvavom zápase až na nepatrný zlomok stenčenej družine strojili sa Turci. Pisateľ toho, čo dolu nižšie nasleduje, v tureckých radoch bojoval, hrdinskost týchto oslavovať je cielorn jeho opisu, z ktorého predsa v celej svojej velebe vynáša sa postava prvého junáka rusko-tureckej vojny, generála Skobeleva. Keď prvý násyp, ktorého hrdinskí obhajcovia zväčša popadali — vypráva Szekréuyessy — dobytý bol, na jedenástu hodinu ustanovený je útok proti druhému. Útočnú kolonuu tvorily prvý a tretí broj štvrtého PEŠŤ, 1. januára. Šťastlivý nový rok ct. obe­censtvu „Nár. Novín“ a celému slovenskému národu! Daj Bôh aby sme si na takto rok volnejšie vydýchnuť mohli a aby sme povedať mohli, že rok 1878 patrí medzi blaženejšie roky nášho rodinného a národnieho života! Šťastlivý nový rok privolávame si aj tu pri ohnisku našej štátnej politiky a želáme si, aby tento rok na­pravil, čo ublížilo sa krajoe dosavádnym šafárením a aby zachránil nás Bôh od všelikých nehôd! Naši turkcfili kochajú sa nádejou, že v tomto roku Anglia dá obrat udalostam ua východe, ktoré uskutočniť dala! Lež niet jej! Či áno, je ešte jedna, tá poslednia, ktorá ale temer istú smrt znamená. Nuž ale staň sa. Toto ešte snáď zachová násyp. Tedy len rýchlo k jej prevedeniu. Aká to myšlienka môže byt, ktorá je temer istá smrť? No mladý generál pravdu má. Ked podarí sa mu uskutočnenie tejto myšlienky, tak násyp pravde­podobne podrží pre svoj prápor, ale sám, spolu so smelými bájitefmi temer s istotou padne. Ale čo to? Rusi na svoju vlastnú redutu srie­­ľajú, lebo západnie vatreny tretieho, najvyššieho uá­­sypu razom len granáty a šrapnel začnú sypať tak na priateľa ako na nepriatela. Pustošenie to nedá sa opísat. Z mŕtvol popadavších sa opravdové šance dvíhajú vo vnútri reduty, z ktorej chatrné zbitky Ha- 8anových brojov prinútené boly vytiahnuť. Deväť desatín bájifeľov popadalo alebo raneno bolo; ale reduta v ruských rukách ostala. Toto bola tá poslednia myšlienka „bieleho hrdinu.“ Prevedenie sa mu vydarilo, a teraz zase zjaví sa junácka biela postava na poprestrieľanej srúcanej stene násypu a hrdo povieva v pravej ruke zástavu. Z tureckej čiary stq a sto rán mieri na neho, ale ako čoby ho čarovná moc chránila, netrafí ani jedna guľa. On je nedotknuteľný. Takto bol i tretí útok odrazený. Dve hodiny sú popoludní. Septembrové since bulharskej zeme pálčivo dopadá nám na hlavy. Do večera zbýva nám ešte päť hodín, dotedy dve reduty musia byt dobyté. Hasanova brigáda nech si odpo­činie, na ňu sverí sa útok proti tretej redute ; teraz nech stúpa brigáda Akif-ova.

Next