Národnie Noviny, apríl-jún 1878 (IX/41-74)
1878-04-06 / nr. 41
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. j i Predplatná cena pre Eakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka S zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník IX. Redakcia, administrácii a expedícia v &-%r. J&ffltefcsrtjLaa,©. Sobota 6. apríli 1878. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Jíefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 41. Politický prehľad. T. Sv. Martin, 6. apríla 1878. V minulom čísle pripomenutý obežník nového anglického ministra zahraničných záležitostí Salis bury-ho od 1. t. m. hlboko želie, že Rusko odhodlalo sa neupustií od osvedčenia svojho z dňa 19. marca. Anglia nemôže prijať čiastočné posudzovanie smluvy, obsahujúcej odstupovanie od smluvy z r. 1856. Smluva táto nová poskytuje prevažný vliv Rusku v čiernom mori a Archipeli, a vélik é grécke obyvateľstvo s celkom protivnými ašpiráciami ztratilo by sa v panstvujúcej slovanskej väčšine. Články smluvy ohľadom Thesalie, Epiru a ochrany členov ruskej cirkve sú tiež ďalej idúce nežli 1856. vyzdvihnutá smluva z Kučuk Kajnardže. Odstúpenie gréckych, albánskych a slovanských provincií, obyvateľstvo vy■taví anarchii, článok smluvy ohľadom Besarabie, rozšírenie Bulharska až k Čiernemu moru a získanie Batuma robia panstvujúcou vôľu Ruska v celom susedstve Čierneho mora. Europejský obchod v Trapezunte a Persku závisel by od ľubovôle Ruska. Válečná vynáhrada zrejme prevyšuje sily Turecka. Spôsob zplácania na dlhé časy závislým robí Turecko od Ruska. Nie jednotlivé určenia smluvy, ale jich kombinovaný účinok vzbudzuje hlavne pozornosť Európy. Anglia obáva sa, že ottomanská pravomocnost v Dary danellach, egejskom a čiernom mori, perskom zálive, %,•5V:%,yi£dk*.,,e -iľ'ZHkŕ.'yo »•’iei.davu ofratí aeodvislosť, ba takmer jestvovali e. Pokusy reform! carihradskej konferencie nemôžu teraz byt obnovené tými jistými prostriedkami. Nepochybne potrebné sú veliké premeny v smluvách. Ale Anglia nemôže sa súčastniť na kongresse, ktorého porady obmedzené sú vyhradienami Gorčakova.“ Takto ten povestný, toľko hluku natropivší obežník markýza Salisburyho, Každý vidí, že celú sv. stefanskú smluvu kritizuje, a vúbec za neprijatelnú vyhlasuje. Niet pochybnosti, žeby Angličauia súhlasili boli, keby Rusko bolo uzavrelo takú smluvu mieru s Tureckom, ktorá za základ majúc obrovské obete ruské na krvi a majetku, všetky výhody poskytovala by bola anglickému kramárstvu Nuž ale Rusko uzavrelo mier taký, aký ďížalo u výhodný nie pre Angličanov, ale pre osvobodeoé národy východné, a i pre seba. Kto ale s tým spokojný nie je, nech zrúca ten mier. — Je to divno, že dosia zo všetkých europejských veímoeností proti sv. stefanskej smluve mieru ozvala sa len Anglia, ajestl veriť možno peštianskym i viedenským časopisom i R a k ú s k o-Uh or s k o. Tieto dve veľmocnosti hovoria, že tá smluva mieru nehodí sa do jich uhelnice Ved ásnád len nemyslely, že Rusko povedie a pre' vedie ťažkú a veľkú vojnu tým cieľom, aby jich veim príjemne prekvapilo. Ako z Berlína telegrafujú, ruská odveta m obežník Salisburyho je už oznámená. Knieža Gor čakov bod za bodom uvažuje anglickú depešu, i sťažovania sa londýnskeho kabinetu ako úplne ne oprávnené odraršťuje. Na koniec poznamenáva kuieži Gorčakov, že už teraz, ked Anglia takýmto spôsobon odhalila svoje vlastné úmysly a zotrváva v ostron upieraní sv. stefanskej smluvy, jasné je, prečo Angii nemožným urobila kongress. Kongress tedy nemí viac žiadneho úč lu, a pri takých okolnostach sta sa nemožným pre Rusko. — A tak tedy nie len Anglia ale už i Rusko osvedčujú sa proti kongressu. Nu čo už teraz? Anglická vláda robí všetky možné príprav ku vojue, ved už svolala i zálohy do zbroje. Bud tedy vojna? Rusko podlá výpovede Bismarckovej j j „beatus possidens“, a drží v i akách a moci svojej všetko to, čo nezdá sa Angličanom. Čí tedy pristúpia i k tomu, aby mu to násiľne vyrvali ? V tomto ohľade, vzdor veľkej bojochtivosti anglických ministrov, panuje len jedon náhľad: že Anglia sama o sebe nepusti sa do vojny. „Angŕia, hovoril jedon výtečný ruský štátnik, nemôže viesť proti nám vojnu, ale môže prevádzať proti nám repressalie, a zničiť niekoľko millionov súkromného majetku, ale my proti Anglii môžeme nie len vojnu viesť, ale i stonásobné repressalie prevádzať. „A to je skutočná pravda, a každý ju uzná, ktorý dôkladne zná pomery týchto dvoch štátov. Vzdor tomu ale Angličania stavajú sa veľmi bojochtive, a vystúpenie' Derbyho z kabinetu značí, že ostatní ministri s jich prípravami k vojne zamýšľajú celkom vážne. A z toho nasledovať možno, že za nimi stáť musí niektorá pevnozemská vojanská mocnosť. Peštianske s viedenské časopisy hovoria, že je to: „R a k ú s k o-Uh o r s k o.“ A tieto časopisy i to tvrdia, že ltakúsko-Uborsko môže a musí požadovať mnoho, lebo sú toho náhľadu, že je Rusko v rozpakoch. Priebehom rusk^-*ureckej vojny bolo viac takých dôb, kde panovaly illusie o rozpakoch Ruska. Ešte Rusi neboli prekročili Dunaj, a už hlad a nemoce jich takmer „úplne zničily“. —Pri Plevne podrubýraz, a v balkánskych j .iesmykoch potretíraz úplne zničení boli. Teraz jim t i poštvrtíráz cengajú nrnieráčkom. B údenie z teito iilusie môže. byť veľmi nenríiemnýpa. j estiig nie pováži1 vm. Londýn, 3. apríla. Dopisovateľ „Timesu“ v Sv Stefane podáva zprávu o rozhovore, ktorý mal s velko kniežatom Nikolajom. Veľkoknieža osvedčil: „Bul harská hranica mohla by byt zmenená, aby netrpel; záujmy jiných mocností; ale Rusko nezmení hranice aby obohatilo Grécko. Cisár nechcel ani Carihrac vziať, ani vyhnať Turkov z Európy, alebo zmeui status quo v Dardanelách a Bosporu. Má príčinu do mnievať sa, žeby sultán rád bol, keby Turecko osvo hodené bolo od Rusov a Angličanov. Keby anglickí loďstvo odplávalo, hneď by započalo sa vystupovanú ruského vojska na lode; ale okamžite je to nemožm na milosť vydať premavné lodť anglickému loďstvu alebo opustiť terajšie postavenia. Ufá, že mierami lovnosf cisárova a rozumnosť Angličanov odstráň vojnu — „Standard“ oznamuje z Carihradu: ponevá Rusi boja sa, že Turecko v prípade anglicko-ruske vojny ostane neutrálnym. O u o u žiadal: Vyprázdnení pevností na oboch stranách horného Bosporu; odo vzdanie Gallipoli, Boulaira, Mašlaku a Makrikiôi prepustenie niekoľkých nemocníc a kasarieň. Veľko knieža Nikolaj súri tieto požiadavky, ktoré považuj za ultimatum. Sultán a Vefik basa sú proti tomu. Telegrarnmy dnešných časopisov chcú mať pri činu k oznámeniu priaznivých" zpráv o možnosti nc , vého vyjednávania s Ruskom. Petrohrad, 3. apríla. „Ag. R.“ píše: Obežní i markýza Salisburyho známy je len súkromnými tele • gramami, ešte jeho osnova nie je tu. Jestli je jeh i účelom odopreť kongress, tak je ten cieľ dosiahnut; i Jesti ale jeho účelom je zavedenie vyjednávania, ta i tie písomnou cestou medzi jednotlivými kabinetmi trvi i môžu celý rok, tým viac, že obsahuje len kritik; i ale žiadon návrh. — Generál Ignatiev prišiel sem, , 1 prijatý bol už cisárom a kn. Gorčakovom. Celé časopisectvo, poloúradné nevynímajúc, sú 1 vládu k rýchlemu prevzatiu, Angliou Rusku nani tenej akcie, lebo ruské financie nedopúšťajú, aby b< ! potreby vydávané boly denne dva milliony ruble 2 pre armádu v Bulharsku. lebo obávajú sa, že Angličania tam vystúpia na pevnú zem. Pera, 3. apríla. („D. Ztg.*) Obežník Salisburyho urobil tu veľmi trapný dojem. Obávajú sa anglicko - gréckej alliancie a ako výsledok anglickoruskej vojny úplné vytlačenie tureckého panstva z Európy. Ruský vliv tu rastie. Rím, 1. apríla. „Dnešná „Fanfulla“ oznamuje dľa povestí, že vojsko na miesto, ako pôvodne zamýšľané bolo, v jaseni, už teraz pozvané bude k polným cvičeniam, a síce odbývať majú tri polné tábory: v Brindisi, Caldiere pri Verone a pri j Piemonte. — Loďstvo je úplne vystrojené, a rozde; lené v tri oddiely.“ Viedeň, 4. apríla. Italské zbrojenie budí veľkú nedúveru. Dôverné vyjednávania medzi Angliou a j i Ruskom ohľadom usrozumenia dejú sa. V tunajších politických kruhoch tvrdia, že Bratiano bez positívnych ujistení opustil Viedeň. Braj tiana s nárokami Románie odkázali na kongress. — j Anglické a viedeňské časopisy chcú znať, že nie len Francúzsko ale i Itália súhlasí s obežníkom Salisburyho. Petrohrad, 4. apríla. Vo všetkých oboroch vojjánskej správy panuje neúnavná činnosť. Železnice dostaly rozkazy, aby boly pohotové k doprave značných vojauských síl. Krajinská obrana ruská obnášat má viac nežli million dob, ° ozbrojených. nadšených •bojovníkov. Zálohy sú vc'-r značné Váleŕná moc • ruská do leta počítať bude dva milliony mužov s '[nesmiernou jazdou a velkolepou deiostrelbou. i Belehrad, 4. apríla. Neustáva sa v zbrojení. ' Očakáva sa, že nasledovať budú ešte nové boje, nežli i, konečne vybavená bude východná otázka. — Knieža ' Milan odišiel do Nišu k prehliadke brannej moci ’. srbskej. (Vo viedenských a peštianskych časopisoch ■jtvrdí sa, že kn. Milan následkom veľkolepého sprisahania ujsť musel do Nišu). í j Cetinie, 4. apríla. Knieža Nikolaj vyslovil sa, L že pokoj dosial nie je pojisteuý, a že spolieha sa ' na osvedčenú hrdiunosť svojich bratov Černohorcov 1 j proti každému nepriateľovi. ■ I Carihrad, 3. apríla večer. („Pol. Korr.) Velmi • pravdepodobný a skoro nastúpiť majúci je obrat v S cisárskom paláci v prospech Ruska, ktorému zdá sa j podliehajú tam anglické vlivy. Táto zmena smýšlania 2 u sultána dostane skorý výraz v premene minister• I stva. Reuf basa na miesto Achmed Vcfika stať sa ; má predsedníkom ministerstva, a Osman baša, ktorý - od návratu zo zajatia je najrozhodnejším oddancom 1 alliancie s Ruskom, má byt ministrom vojenstva. Carihrad, 3. apríla. Rusi opevňujú Kavallu, í životu celé plemená a krajný. —----------------------------------------Reč Aksakova. ■! Dňa 17. marca mal Ivan S. Aksakov vo valnom zhromaždení slovanského komitétu v Moskve dlhšiu k;reč, venovanú hlavne pamiatke slovutného, práve -! v deň uzavretia mieru dňa 3. marca zosoulého ku. o , Ôerkaského. Významný je úvod tejto reči. Aksakov k j i. hovoril: „Činnosť nášho spolku súvisí veľmi úzko s udaiť iostami za Dunajom, tak že sme práve preto odklaj, dali s valnou hromadou, očakávajúc zakončenie krvaai vej války a konečné rozhodnutie. Dňa 31. januára i utíchla válečná surma, po mesiaci strastného očakárijvania konečne dňa 3. marca v deň osvobodenia mi- I- Honov ruských nevoluíkov, v deň, ktorý nás všetkých iz mravne i duševne obnovil, podpísaný bol mier, dávav júci svobodu a ľudské práva miiionom ľudí — našim bratom po viere a krvi — preporodnjúci k novému