Národnie Noviny, júl-september 1878 (IX/76-113)
1878-07-02 / nr. 76
Domáce zprávy. PEŠT, 30. júna. Včera bolo posledné snemové zasadnutie. Bývalo kedysi ináč, slávnejšie, hlučnejšie. Obyčajné ceremónie úplne zmizly. Tisza stal sa aebmedzeným pánom situácie. A dnes? Tej kolossálnej väčšiny niet už a Tisza v poslednej dobe bol rád, kcd pri najdôležitejších otázkach podarilo sa jeho úsilným námahám sohnaf väčšiuu uekoľkých hlasov. Ešte väčšia nespokojnosť, nežli v snemo vých kruhoch, panuje v samom obyvateľstve. Je to smutný obraz, ktorý nám prítomne naša krajina poskytuje. Materiálne klesáme čím dalej tým viac. Dane z roka na rok sú väčšie a nesnesiteľnejšie, zárobku niet žiadneho, obchod a remeslá viaznu a klesajú a krajinský deficit sa nemenší. A s týmto hmotným ruka v ruke kráča aj úpadok mravný. Yo veľkej čiasti krajiny vláduuť možno už len statáriumom. To veľmi žalostné výsledky éry, na nejž toľko sa zakla dalo. Tisza dokázal, že vedel znamenite opponovať, ale k samostatnému a plodnému tvoreniu že naskrze nemá potrebných schopností. Len v jednom dokázal sa byť veľkým: v nedôslednosti, s jakou menovite v otázkach vyrovnania pokračoval. Kto vyrovnanie, tak ako je prevedené, porovná s pôvodným opposicionálnym programom Tiszovým, alebo aj len s tým, ktorý rozvinul, kcd prejal vládu, myslel by, že tie veci ani nemôžu od jednoho a toho istého muža po chádzať. Aby sa udržal pri vesle vlády, zriekol sa Tisza celej svojej minulosti. Nie menšiu nedôslednosť dokázal Tisza i čo do zahraničných vecí. Známo, koľkoráz veril sa na sneme, že, pokiaľ on je na čele vlády, nikdy nedopustí, aby na balkánskom polostrove povstaly nové slovanské štátne útvary. No on ešte voždy nachodí sa na čele vlády a tie štátne útvary predsa povstávajú, lebo prirodzený chod udalostí je silnejší nežli vôľa jednotlivcova, a čo by to bol lined Koloman Tisza. Z rumov Turecka, jehož integrita za žiadnu cenu nemala byť naštrbená, dvíhajú sa balkánski Slovania k novému, krajšiemu- životu, a ked aj dnes nesplnia sa ešte všetky jicb túžby a spravodlivé nároky, splnia sa v nedalekej budúcnosti. Snem je zakončený. Poslednie „s Bohom!“ dávajú si krajinskí vyslancovia a pospiechajú medzi svojich voličov. Kortešačka nastáva a všelijaké sľuby len tak sa budú zase sypať. Ci jim ľud uverí? Či, zklamaný toľkoráz, opäť sa dá omámiť? Či zmúdrel už vlastnou škodou? Na tieto a podobné otázky odpovie blízka budúcnosť. Nateraz badať medzi ľudom hlbokú apathiu, jakoby už ani neveril, že svitnúť môžu preň ešte aj lepšie časy. zachovalý sa i teraz, ale niet tu teraz dakedajšieho oduševnenia. Ani predsedovia oboch snemovní neosnovali svoje záverečné reči tým spôsobom, ako sa to vídavalo a patrný bol u oboch výraz dojmu minulých udalostí, menovite čo týče sa otázky vyrovnania s Cislajtániou, lebo ked Ghyczy vyslovil svoje uspokojenie, nemohol Majláth utajiť, že s novým vyrovnaním prevzali sme aj nové tarchy, ktoré zvýšenou pracovitosťou a sporivostou nahradiť nutno. Dnes hol snem v budínskom hrade obvyklým slávnostným spôsobom trônnou rečou zaklúčený. Jeho Veličenstvo pán kráľ upravil na ministrapredsedu vlastnoručný prípis, v ktorom vyslovuje mu a jeho spoluministrom svoju vďaku a uznanlivost nad prevedeným vyrovnaním. Podobný prípis upravený bol aj na cislajtánskebo- ministra predsedu. Ináče sa už aj volebné pohyby započaly. „Liberálna strana“ uverejňuje svoj prihlás k voličom z pera Goroveho, v ktorom tají,, žeby z nového vyrovnania mali sme škodu dakoľko milliouov. Jedna strana získala v tej, druhá v inej otázke. Ďalej poukazuje, že čo všetko previedlo sa pod egidou tejto strany. Na každý prípad vo všetkom treba počítať s okolnosťami, ktoré jedno druhé, čo by ináč žiaducným bolo, nemožným robia. Voličia vyzývajú sa, aby postavili sa pod zástavu tejto strany. Aj neodvislá strana (najkrajnejšia lavica) uverejňuje svoj prihlás. Jej heslo je: neodvislosf, samostatnosť uhorského štátu, bez všetkého cudzieho vplyvu, nielen na poli administrácie a pravosudia^ ale aj vo všetkých záležitostach vojenstva, peňažníctva, financií a zahraničnej politiky. Vláda vydržiava ,s hlavuími županmi, ktorí sú v Pešfbudíne, častejšie dôverné porady v záležitosti budúcich volieb; podobne aj s členami episkopátu. Csernátony včera účtoval zo svojho vyslanectva pred voličmi fraňovského predmestia, ale bol velice chladno prijatý, tak že sa zdá, akoby tu preňho ruže nekvitly. Rumunský vyslanec Alexander Roman nehodlá viac kandidovať. Zpráva, že berlínsky kongress privolil, aby Rakúsko-Uhorsko mohlo prikročiť k okkupácii Bosny na neurčitý čas, urobila tu brozpý dojem a časopisectvo ostro posudzuje zanranfiľnú politiku gr.An drássyho. Je to vraj pre našu politiku druhá Sadova a gr. Andrássy musí sa vraj poponáhlat všetko zase napraviť, ak nechce dostat potupné meno diplomatického Benedeka. Andrássy je isolovaný a nevie, čo sa s ním porobilo, kam zaviedla ho jeho zahraničná politika. Na kongresse nevie nikto ničoho o našich záujmoch. Rusko dosiahlo, čo chcelo a nám odrezaná je cesta do južného Bulharska a aby jedno nešťastie samo nechodilo, pridružilo sa ešte aj to, že máme okkupovať Bosnu! To hľa ovocie smierlivej politiky gr. Andrássyho. V trônnej reči, ktorou zaklúčil Jeho Veličen, stvo uhorský snem dňa 30. júna v hrade budínskom^ hovorí sa: Všeobecná politická situácia, ktorá všade úverníctvo tlačila, veľmi obťažovala prevedenie toho, čo bolo by bývalo potrebné v záujme sporiadania štátneho hospodárstva a k pozdvihnutiu úveru krajný; vyjednávanie v záležitosti nového vyrovnania požadovalo tiež mnoho času. Pri tom všetkom stalo sa odrodených bratov potupne Slovákmi počul pomenovať. Cobych ako bol chcel, nevŕdel som v tom zadosťučinenie nájst. Kedbych vedel tak hovoriť, žeby mi každý porozumel , narozprával by som sa o tomto predmete, žeby moja reč ne ala ani konca. Tak by som to Iúbil ohnivými písmenami naznačiť do sŕdc svojich bratov, ktorí, keď sa sami odtrhujú od slovenského koreňa, v akejsi mánii potom ešte nám privolávajú, že nie sme oprávnení za Slovákov sa vydávať. Lebo vedet musíš, že ked to dakedy k svojmu zaslepeniu strojená dekorácia tak požaduje, vtedy nie my, lež oni sú opravdovými Slovákmi. Ej, že nevláduem perom, ktoré by osvietilo rozum a pravým ohňom zapálilo srdce! Tak bych si želal živo, malebne vylíčiť, ako nás to bolí, ked z istej výšky pohrdlive odpravujú tej, veru Bože nie dákej slávnej výšky domáhajúcich sa našich poblúdilcov. A vtedy by som potom rachotným hlasom hromu zavolal týmto svojím odpraveným bratom: „Nuž, či sme nie my Slovákmi, keď urazenie slovenskej krve i vo vás, nepodarencocb, dotkne sa nás uajbofastnejšie?!“ mnoho tak ohľadom sporiadania krajinských financií ako ohladom administrácie a pravosudia. Meuovite prísne pridŕžanie sa princípu sporivosti umožnilo rozhodné polepšenie štátneho hospodárstva a pozdvihnutie úveru. Nové vyrovnanie zdarue bude pôsobif ua blahohobyt všetkých národov dŕžavy a za vzájomné ústupky uajdu obe strany hojnej náhrady v ouej sile, ktorú poskytuje tento obnovený dôkaz rovných záujmov a rovného smýšlania oboch čiastok dŕžavy. Terajší stav zahraničných pomerov dáva nám nádej, že sa podarí zabezpečiť záujmy dŕžavy a požehnanie mieru. Kráľ s potešením uznáva, že velká zásluha toho patrí vlasteneckej podpore, ktorú vláde poskytoval parlament. „Nech prinesie budúcnosť čokoľvek, môžeme sa spoľahnúť, že záujmy Našej dŕžavy a tak aj záujmy Nášho milého kráľovstva uhorského nájdu vo vás a v každom synovi krajný vždy bezpečnú podporu.“ Trónná reč končí vyslovením vďaky za námahy parlamentu. BESEDNICA. Brezina — Brezinay. (Obraz z nášho života.) Boli ste už, drahí čitatelia, v tom položení, že ublížil vám niekto, ublížil veľmi, a potom raz len vidíte, že on sám stal sa účastným toho istého ublíženia, ktorým vášmu srdcu bol zadal ranu? Ja to už poznám. A pre mňa je to niečo dotklivého; miesto toho, žebych sa nahrával z neho, žebych to čo zadosťučinenie vzal, opanujú ma akési trapné, harmóniu ducha mútiace myšlienky. Viem však, drahí čitatelia moji, že i vaše srdcia svieraly už takéto dumy. Veď ste Slováci. A svojmu rodu verný Slovák v hojnej miere stáva sa účastným trpkostí, akých ostatní svet nepozDá. Naša vlastná krev dvíha na uás kameň pre našu slovenskosť, a my potom často videí musíme, že tí istí, ktorí včera na nás dvíhali ruku, dnes sami tým istým' kameňom bývajú ovalení. Kde, v ktorých citoch hľadať toho príčinu, neznám; ale viem, že mňa vždy bôíne dojalo, ked som našich Krajinský snem. Pešťbudín, 27. júna. Predseda Ghyczy. — Vyhlásil sa sankcionovaný zákon o rozpočte na rok 1878. Nasledovala zpráva o petíciách. Z príležitosti početných petícií o východnej otázke chopil sa slova Helfy. Myslí že rozpustenie snemu teraz, ked na kongresse dejú sa vážne veci, nenie na mieste a bolo by vraj žiaducné, aby snem do tých čias pospolu zostal, kým sa kongress neukončí. Nuž ale koruna má k tomu právo a on chce aspoň vysloviť náhľad, s jakým rozíde sa snem v záležitosti východnej otázky. Turecko bude zkaličené, ba hovorí sa už, že my máme vkročiť do Bosny. Uhorsko vždy protestovalo proti okupácii, lebo považuje to za urazenie právneho citu a za uvedenie práva päste. Okupácii» bola by pre Rakúsko-Uhorskc nešťastím. Rečník vyzýva vládu, aby proti tomu všetko možné urobila. — Tisza odpovedal vyhybave podotýkajúc len, že to nemôže byť v záujme Uhorska, aby slovanské štáty na juhu podávaly si ruky a plietly okolo našich nôh súvislú reťaz. Za tým odpovedali ministri na dakoľko interpellácií lokálneho významu. Peštbudín, 28. júna. Minister Trefort predložil v neprítomnosti ministrapredsedu sankcionované zákony o vyrovnaní. : — Zprávy komissií vzaté vo známosť. Helfy vnove »uvádza do reči východuiu otázku. V tom, -čo Tisza v,šera povedal o slovanských štátoch na východe, vidí, že sa to predsa stane, čo dosiaľ obe vlády tajily, že okupácia Bosny je predo dvermi; tým ale znepriatelíme si nielen Turecko, ale aj malé slovanské štáty na východe, čo zase len Rusku k dobrému poslúži. Pokračovanie vlády v tejto otázke vôbec nebolo čisté a jasné. Poneváč ale proti otu! ácii vyslovila sa celá „verejná mienka“, poneváč aj 60 millionový úver povolil sa len pod tou výminkou, zpytuje sa, že či je ministerpredseda ochotný vysvetliť svoju včerajšiu výpoveď. Snemovňa veľmožov vydržiavala tiež zasadnutie, v ktorom vyhlásené boly daktoré sankcionované zákony. Pešťbudín, 29. júna. Predseda Ghyczy zahájil zasadnutie o 1 hodine popoludňajšej. — Irányi zpytuje sa ministrapredsedu, kedv budú nové voľby vypísané? Ďalej vyzýva vládu, aby naložila svojim orgánom, žeby na voľby nerobili žiadnu pressiu. Volebný boj necli je živý, ale svobodný, statočný a zákonný. Tisza odpovedá, že vláda želá si to isté, preto že ani nebude trpet, aby jej orgány dopustily sa protizákonných skutkov. To ale nezávisí len od vlády, lež aj od kandidátov a jích strán. Preto vláda bude bedlit, aby voličia ani materiálne ani duševne podplácaní neboli. V jednom meste sa narodili, jednaká pieseň, pieseň slovenská uspávala jich v kolíske, tou istou rečou zablabotaly iim jazýčky po prvýraz sladké meno matere, spolu hrávali sa čo deti, spolu sedávali vo škole a spolu spievavali už od kolísky s jich dušou srasteué piesne. Janíčko a Samík. Ešte i potom, ked už pre jeduoho nebolo dost mem) Janíčko, pre druhého meno Sarník; ked už jeden Jano Brezina, druhý Samo Dubnický bol: spolu navštevovali školy a ostávali v priatelstve, ktoré tak hlboké spoločné korene malo. Zrazu pretrhuul sa sväzok. S vekom, ked v mládeneckej hrudi rozplamenia sa city a myseľ zahorí ideálmi, priateľov rozviedly protipostavené ciele. Život, život, prečo si tak ťažký, že rozdvojuješ i takéto sväzky? Lebo ostré to musia bvf protivy, ktoré roztrhnú i takúto tuhú pásku. Nuž tak je to u nás. V srdci Dubnického zvláštnymi pomermi rozohriatá bola iskra slovenskosti; nad Brezinom získali si vplyv ľudia, ktorí vydusením tejto iskry zapálili mu v hlbokej, vnímavej hrudi city celkom protivnej prirodzenosti, ked potom do verejného života vstúpili, k zásadnej vzdiaLnosti pridru-