Národnie Noviny, október-december 1878 (IX/117-153)
1878-10-05 / nr. 117
nazpät Turecku pod akýmikoľvek výminkami. Maďarom ovšem išlo o to, ako to nedávno „Ellenőr“ vykričal, aby aj tam mohli konať svoju, nám dobre známu civilizátorskú missiu, a poneváč v tomto ohľade stavajú sa jim v cestu neprekonateľné prekážky, poneváč vidia, že tento vrchol svojich snáh dosiahnuť nemôžu, nuž kričia a demonštrujú, aby sme ta radšej úplne vytiahli z Bosny a Hercegoviny a tieto provincie nazpät Turecku odovzdali. Nuž ale otázka je vážnejšia; tu nejedná sa o záujem výlučne jednoho národa, tu jedná sa o záujem monarchie, o záujem nás všetkých, bo my všetci sme tam na to platili, my všetci tam krev cedili, prečo aj naskrze nemôžeme sa oduševniť za túto najnovšiu maďarskú akciu. A v tomto ohľade zdá sa nám Tis/.ova demissia nastrojenou, a síce k podopretiu gr. An drássybo, prečo aj myslíme, že k vôli tomu dá si Tisza povedať slovo dve a že zmena bude len čiastočná, predpokladajúc, že strana protivná nemala by dosť sily rozhodne vplývať na krízu v jej celej totalite. Takto hľa javí sa nám kríza uhorského ministerstva. Jej hlavnia stránka je politického významu a finančná stojí len v druhom rade. Naším vrúcnym želaním je, aby ukončila sa v prospech všetkých národov našej vlasti a celej monarchie, ako aj v prospech okupovaných provincií ! O demissii nášho kabinetu sdeluje sa najnovšie nasledovné: Vtedy keď Széli podal de missiu, uzavrela ministerská rada, že ku kroku tomuto pridruží sa celé ministerstvo v torn prípade, akže by Széli na žiaden prípad svoje slovo nazpät vziat nechcel. Išli teda do Viedne, kde všemožne vynasnažovali sa Szélla nahovoriť; poneváč ale tento na postavené zmierňujúce podmienky pristať nechcel, bola jeho demissia prijatá. Následkom toho išli všetci miuistri nazpät do Pešti a tam vydržiavali dňa 3. t. m. poradu, v ktorej keď Tisza sdelil výsledok svojich námah, uzavreli písomne podať panovníkovi žiadosť za prepustenie celého kabinetu. Toto je najnovší stav veci, ktorý ale na našej úvahe predbežne ničoho nezmení. A viedeňská „D. Ztg.“ už vopred oznamuje, že táto demissia prijatá nebude a Tisza že poverený bude s pretvorením kabinetu. ľovi divisie vojska svoje pokorenie prosiac obsadeuie mesta a ochranu. Dubrovník, 2. okt. („Pol. Korr.“) Všetci po zaujatí Klobúka a obsadení Korjaniče na černohorské územie ušli povstalci sú tam odzbrojení a internovaní. Všetci náčelníci bývalých hercegovinských povstalcov, ktorí z čiastky stoja v černohorskej službe a vojsku, predvčerom vrátili sa na hercegovinské územie, lebo knieža všetkým rozkázal, aby dňa 6. okt. ustanovili sa so svojimi v broj formovanými čatami v Bileku, kde lesť kniežatov formálne odovzdá jich cisárskym vojanským autoritám. Belehrad, 2. okt. („Pol. Korr.“) Viac ako 4000 povstalcov s válečným materiálom ušli do Srbska, kde sú odzbrojení a internovaní; medzi nimi dvaja bašovia, 200 begov, celý broj nizamov, tri kruppovské delá a dakoľko tisíc pušiek, mnoho koní, proviant a strelivo. Takmer každý deň prekročujú malé čaty tureckých povstalcov so ženami, detmi a majetkom srbskú hranicu. — Komissia k upravidelneniu hraníc šla do Nisu. Srbsko odovzdalo okres Adlie Rusom. Z b oj i sťa. Zvorník, 1. októbra. („Pol. Korr.“) Obyvatelia Srebrenice nedovolili náčelníkovi povstalcov Muftija prechod cez mesto. — Deputácia obyvateľstva Srebrenice došla 29. sept. do Zvorníka a oznámila velíte- Pikantné veci sdeluje viedeňský dopisovateľ „Pester Journa 1 u“ vzhľadom k uhorskej miuisterskej kríži. „Pripravte sa — stojí tam — na veľké veci. Dnes zajtra môžu nastúpiť v našom štátnom živote také pomery, ktoré môžu mať za následok silné erupcie. Faktum je, že v tunajších politických smerodajuých kruhoch zahostilo sa také smýšlanie proti Uhorsku, ktoré upomína nás na oné časy, kde červené pierce za kalpakom znamenalo velezradu. Môj dobre informovaný zpravodajca sdeluje mi, že v ministerskej rade dňa 30. sept. privolal Jeho Veličenstvo uhorskému ministrovi predsedovi: „Tak, môj milý Tisza, ďalej ísť nemôže.“ A čo žiada sa od Uhorska? To samé, čo bude sa žiadať od Rakúska: peniaze na bezpodmienečné odobrenie Andrássyho politiky a jej následkov. Bosenskú afféru opanovala silná klika, na jejž čele stojí jeden arcivojvoda, ktorý, ako známo, je nepriateľom všetkého, čo je maďarské. Tento vplyvu plný a menovite vo vojsku panujúci arcivojvoda, má vo feudálnej aristokracii, v kňazstve a vo všetkých českých živloch prívržencov, ktorí ieho moc stonásobne zväčšujú. Menovite spoločný minister vojenstva, barón Bylandt, Čech od päty do hlavy (?), poslal by, keby naňho prišlo, radšej dnes ako zajtra Haynaua do Uhorska. Dobre rozmyslený až do najmenších podrobností vypracovaný plán proti Maďarom započal svoju akciu pri železničnej afféré Sisek-Novi. V spoločnej ministerskej porade, ktorá odbývala sa pod predsedníctvom Jeho Veličenstva, vzal minister vojenstva Patriotismus a loyalitu Maďarov do pochybnosti, poneváč nechcú privoliť k stavbe tejto železnice. Andrássy sám tuho replikoval a keby tam nebol býval vždy prostredkujúci b. Hoffmaun boly by dosť hlučné scény povstaly.“ Zodpovednosť za tieto veci ponechávame ovšem patričnému zprávodajcovi. BESEDNICA. Návšteva v Leopoldove. Naše storočie zdá sa byť presiaknuté citami humanity. Kamkoľvek sa obrátiš, s kýmkoľvek sa pustíš do živšieho rozhovoru, všade len v mene humanity sa pracuje, každý čo najodhodlanejšie zastáva humanitu. V mene humanity sto a sto spolkov založili a i zakladajú; v mene humanity tisíce a tisíce ľudí chodí, behá, potí sa. A vidiac toto behanie, slyšiac tie chváloreči na humanitu a čítajúc hrubé folianty o nej, nazdal by si sa, že tí ľudia predsa už raz lepšie sa mať budú; že tie hromady zločinov sa umenšia; že i život i majetok občanov úplne bezpečný je; bo však humanita riadi svet. Než jako sa zadivíš, keď nazreš do spoločnosti ľudskej a pozoruješ, že ani život ani majetok občanov nenie v bezpečnosti; že hromady zločincov už či v rukavičkách či bez rukavičiek sa nemenšia; že ľudia ohľadom majetku zo dna na deň dolu vodou rýchlejšie a rýchlejšie do smutného prístavu nedostatku a biedy p'ávajú. — Je to síce divná vec ale je tak. Humanita zdá sa mat veľmi malý vplyv na život obecný a toho príčinu nájdeme v tom, že humanita v mnohých ba azdaj v najviac prípadoch len za uáliénicu slúži, pod ktorou ľudia svoje osobné ciele dosiahnuť a chýr o sebe rozšíriť sa snažia. Škrupina humanity síce v živote ľudskom šramoce, jadro ale o tom nič nevie; ačkoľvek by toto posledné malo byt hlavňou vecou všade, Než, aby nás nekto neobviňoval z toho, že chcem krvavý boj viesť proti humanite v náličnici, ačkoľvek by v mnohom ohľade neškodilo, zanechám chodník, na ktorom by som do tajnej izbičky humanity sa dostal a tam nie jednu nepríjemnú a šteklivú vec nájsť mohol a vrátim sa k tomu predmetu, na ktorom tak mnoho náličničuej humanity videí, totižto k Leopoldovu. Častejšie sa stalo, že bola príležitosť poskytnutá jednotlivým vyslancom na sneme nie len u nás ale i v cudzozemsku: vystúpiť proti nehumannému zachádzaniu s niektorými väzňami, ktorí za prečiny svoje do väzenia na viac rokov odsúdení boli. Nechcem tu rozberať tie príčiny, ktoré k takému vystúpeniu vyslancov pohly a ač uznávam, že stalo sa to v istom ohľade odôvodnene a že naše žalárnictvo potrebuje isté reformy, predsa poznamenám, že humanita v celom svojom význame nemala by tu byt vy konávaná; bo väzeň odsúdený má byt žalárom poku- Domáce zprávy. PEŠŤ, 3. októbra. Széllova demissia je prijatá! To je najvážnejšia zpráva dnešniebo dňa. Smerodajné kruhy vynasnažovaly sa vraj všemožne, aby ho udržaly, vynasnažoval sa aj gróf Andrássy, ale on urputne stál na svojom a tak jeho žiadosti zadosť urobeuo. Z tohto môžme zatvárať, že Szél! úprimne smýšľal so svojou demissiou, lebo nevidel spôsobu, ako dalo by sa vyhovet požiadavkám Andrássyho východnej politiky. Tunajšie politické kruhy cíťa ťarchu tejto udalosti, lebo naplňujú jich obavy, že či to aj iné veci za sebou nepotiabne, a keby aj nie, nuž sú v rozpakoch , čo teraz počať a komu sverit naše štátne hospodárstvo. Koloman Széli považovaný bol za jediného, ktorý povolaný bol uviesť poriadok do nášho rozpočtu; s jeho odchodom valne zklesla miera nádejí, lebo niet tu nikoho, čo mohol by ho nahradiť a čoby bol v stave pri podržaní terajšieho systhému naše financie usporiadať. Spomína sa starý Ghyczy, ale o tohto schopnosťach sme sa už presvedčili; spomína sa Csengery, a ačkoľvek o jeho schránlivosti pochybovať nemožno, predsa nikto nemôže povedať, žeby Csengery stál na výške takéhoto povolania, poneváč nenie dosť byť gazdovlivým, ale nutno aj vedeť sa postarať o potrebné príjmy. Ináč ovšem nenie u nás zbytok finančných kapacít, ak by sme ešte aj k Falkovi zasiahnuť nechceli, lebo o Wahrmannovi, ako o židovi, sotvy mohla by byt reč. Nuž ale veď uvidíme. Ináč majú sa veci s demissiou Tiszovou. Panovník síce ešte nad ňou definitívne nerozhodol, ale už hovorí sa, že gr. Andrássy vynašiel spôsob, pod ktorým bolo by možno Tiszu udržať, menovite ak neprikročí sa k okupácii novopazarského okresu a ak aspoň polovica vojska z Bosny a Hercegoviny odvolaná bude. A Tisza osvedčil sa vraj pod touto výminkou zostať, lebo takto daly by sa aj praelimiuované spoločné výdavky zmierniť. Poneváč ale práve tieto a podobné výminky podmieňujú postavenie gr. Andrássyho, za to sa má, že demissia Tiszova je dielom umele nasnovaným k podopretiu osoby Andrássyho. A aj poslední meeting bol vraj v tomto smysle vyúžitkovaný, lebo vtedy, keď to „Ellenőr“ proti nemu tak ostro vystúpil, mal vraj Tisza skutočne úmysel ho zakázať a len pozdejšie, keď sa už kríza dostavila, nahliadol vraj, že mu ten meeting môže byt aj prospešný. Že na meetingu nesúčastnila sa aj spojená opposícia, to stalo sa len preto, poneváč tým chcela podať dôkaz svojej schopnosti k vláde! — Doba je, ako vidno, dosť vážna a dobre bude sprevádzať ju bedlivým okom. A ja nedivím sa, keď aj gen. inšpektor ev. cirkví v Uhorsku uznal práve teraz za dobré zapolitisovaí si. Či dobre politisuje a či bol predmet takticky volený, to je ovšem iná otázka. Včera totižto bol tu zahájený generálny konvent ev. cirkví v Uhorsku a gen. inšpektor Zsedényi ostro vystúpil vo svojej zahajujúcej reči proti tým slovenským cirkvám, ktoré bráňa sa proti pustošiacej maďarisácii. On považuje uvádzanie maďarčiny do slotovaný; väzenie má sa mu zošklivit; väzeň má sa napraviť a k dobru spoločnosti ľudskej vybrúsiť a nie aby svobodný zase zatúžil po bezstarostnom a pohodlnom živote žalára, poneváč to hummanita v náličnici, humanita pochybená. Asi rok tomu, čo som mal príležitosť dom pre väzňov v Leopoldove navštíviť. Na železnici považskej cestujúcemu už z ďaleka d* očú padá priestranného rozmeru budova blízo stanice leopoldov-hlohovskej. Od stanice asi za desať minút prišiel som k severnej bráne bývalého hradu teraz ale krajinského väzenia, ktoré na pravom brehu Váhu sta nejaký strážnik na vlny do Dunaja sa díva. Zakladateľom hradu tohoto bol cisár Leopold II. (1657—1705). Keď totižto Turci 1663 Nové Zámky zaujali a i v moci podržali, dal spomenutý cisár proti ním 1665 teuto nový hrad vystaviť. Hrad má podobu šesthrana, ktorý rozdelený je teraz na dve polovice, na východnú a západnú vysokým múrom, ktorý ide od južnej brány k severnej. Vo východnej polovici je chrám, ktorý s hradom jednočasne vystavený bol a bydliská pre správcu, úradníkov, duchovných, učiteľov a strážnikov; * západnej polovici sú väzni ubytovaní. Keď som do severnej brány vstúpil, stretol som sa s dvoma väzňami, ktorí tam pri dobliadke strážnika konope treli.