Národnie Noviny, január-marec 1879 (X/1-34)

1879-01-04 / nr. 1

vaný slovens*, wiavíaustvo s nesčísel­nými ueprajníkmi, rióťďačinky a nepriateľmi zá­pasiace a naša vlastnými synami k hmotnému úpadku privedená vlasť — ua ňu upierajú svoje zakaleué zraky. Ktorý smrtelník opovážil by sa rozlúštiť hádku, jakú predkladá nám mladistvá postava pred riás predstúpivšieho roku? Naša monarchia a menovite Uhorsko sú následkom pochybenej vnútornej a zahraničnej politiky hmotne takmer vyčerpané. Hlásaná a sľubovaná spornosť miesto žeby bola uľavila ťarchy obyvateľstva, zväčšila jich natoľko,' že ťažko je v tomto ohľade prechovávať ružové nádeje. K tomu keď pridáme nesvornosť mon­archiu tvoriacich národov, rozcaparteuosť všet­kých štátnych pomerov a sháňauie sa rozličných klík po vladárení, máme vyobrazené celé to de­dičstvo, ktoré nám starý rok zanechal. Bude-li v stave nový rok odstrániť alebo aspoň napraviť všetko toto zlo, je veľká otázka. Y tomto ohľade odkázaní sme, vcľaka buď u nás panujúcemu systému, založenému na supremacii jednoho nad druhým, len na svätú trpezlivosť. Nie o mnoho radostnejšie je dedictvo, ktoré sme po starom roku zdedili ua poli zahraničnej politiky. Udržauie tureckej dŕžavy, ako si to maďarskí štátnici vytkli za cieľ, zo dňa na deň stáva sa problematickejším a naša monarchia, ktorá mala byť povolaná koristiť z rozpadnjúcej sa tureckej dŕžavy, vďaka buď maďarskej nesná­­šanlivosti a neslýchanej nenávisti oproti Sla­­vianstvu, zpočíva na bosensko-hercegovinských vavrínoch, čakajúc na privolenie „vysokej a jasnej porty“ k obsadeniu podaktorých hniezd, vysta­vených tureckými begmi a pašami v novopazar­­skom sandžaku. Celý svet opustil hnilú tureckú dŕžavu; všetky národy, ktoré jej boly podma­nené, ešte aj sami muzulmaui opúšťajú ju jedon za druhým ako utonujúcu loď. a len u nás pa­nujúci maďarskí štátnici vedú boj proti veter­ným mlynom za udržanie nemožného viac tu­reckého panstva. Či nadobudnú v novom roku zdravšieho rozumu? radi by sme dúfali. Tým pevnejšia je však v nás tá nádeja, že Daši sla vianski bratia na balkánskom polostrove vzdor všetkým pletichám úhlavných nepriateľov a zisko­­chtivých neprajníkov snáď už tohoto nového roku v plnej žiare uvidia svietiť slnko zlatej svobody a voľnosti. Naše skromné sily nemôžu jim síce v tomto ohľade priapeť výdatnou pod­porou; my len ako dosiaľ s radostným rozo chvením uvítame každý novší jich pokrok na ceste k jich svobode a sláve Slavianstva. A my, popelka medzi uárodami rakúsko uhorskej monarchie, čo máme očakávať pre nás v tomto započatom roku ? Dožijeme sa snáď našich, Bohom nám daných práv? Uvitame-li snáď víťazstvo našich, už od rokov vedených bojov? Octaeme li sa v príbytku pokoja a brat­skej svornosti a či ďalej budeme snášať jedo­vaté nápady našich zaslepených ueprajníkov? Kto by to môhol predpovedať! Len jedno vieme a síce to, že si to všetko svojou vlastnou silou a húžo vitou vy trvanlivosťou priskoriť a ostrie boja snesiteluejším urobiť môžeme. A pravde podobne, že nápady na našu reč, na naše ná­­rodnie jestvovanie ešte ani v tomto roku ne­prestanú, ba že sa sem tam v istom spôsobe sostria. Ale nehádajme čo budúcnosť zakrýva. Nesnažme sa naším slabým ľudským okom vy­­skúmať ťažkým neprezretnýra závojom zahalenú budúcnosť! Nebojme sa jej, ale buďme aj skromní vo svojich nádejach! Vítajme nový rok s vierou v Boha, vo víťazstvo pravdy, práva a spra­vodlivosti, s dôverou t uaše vlastné sily a s lás­kou k uášmu rodu a vlasti. Touto neodulateľuou zbraňou obrnení očakávajme, čo nám prozre­teľnosť božská v tomto nastúpenom novom roku určila. Pohromy, ktoré nás zastihly, ťarchy, ktoré na našich pleciach spočívaj ú, sú tak ohromné, že ťažko dúfať, žeby sa behom jednoho krát­keho roku všetky naraz odstrániť daly. Dúfajme ale v jich uľavenie a vytrvajme v práci a v boji, ako svedčí sa našej slovanskej povahe. V nádeji na splnenie tohoto privolávame aj my nášmu ct. obecenstvu: Šťastlivý, dobrý nový rok! *._* Domáce zprávy. PEŠŤ, 2. januára. Pán Bôh daj nám šťastlivý nový rok! A veru máme si čo želať i ako uhorskí občania, a ako Slo­váci, i ako Slovania. Vlasť naša nemôže sa velice chlúbiť s výdobyt­kami roku minulého, ba uaopak v mravnom i hmotnom ohľade mohli by sme len značný a veru povážlivý úpadok konštatovať. Neidern sa púšťať do podrobností, bo veď to i tak cítime a keď aj smutné sú naše vlastenecké výhľady do budúcnosti, predsa ja kochám sa pevnou nádejou, že tento rok, keď snáď aj nebude rozhodným pre náš štátny a ústavný život, čo ovšem nenie tiež vytvorené, ale že bude takým momentom, z ktorého vyvinie sa podstatný obrat — Polepšenie pomerov v krajne bude mať blahodejný vliv aj na náš národní život. Nie som optimistom, ale myslím, že rok 1879 bule aj v tomto ohľade príjemnejší, a keď aj stretneme sa tu i tu s výbuchami plemennej nesnášanlivosti, dúfam že všeobecný prúd naklúči sa na prirodzenejšiu dráhu, dúfam to preto, lebo ináč neviem si ani predstaviť možnosť polepšenia pomerov krajinských. Že aj rozvoj slovanskej otázky na Bal­káne valne k tomu prispeje, o tom nechcem ani doviedla veselosť na naj vyši í stupeň, hudebná kapella sa vyznačila. 0 pol noci, na obrate roku, previedol sa pri primeranom osvetlení javišta 10. bod programúm: slávnostné odprevadenie starého a uvítanie nového roku s nasledujúcou od Vajanského vypracovanou prednáškou: teraz pochybovať, lebo i teraz som toho presvedčenia že je to bod, okolo ktorého točí sa osud nejednoho národa. — Nechže to všetko vybaví sa zdarné, šťastne ku spokojnosti všelkých národov! Šťastlivý nový rok želaly si zvyčajným úradným spôsobom aj tunajšie politické kruhy. Vládna strana bola u Tiszu, kde hovoril gr. Lad. Csáky a potom u Ghyczybo, kde M. Falk viedol slovo, prízvukujúc, že keď aj strany v parlamente jedna proti druhej vystupujú, v tom okamihu že prestal by medzi nimi rozdiel, keby urobil sa útok na princíp parity medzi oboma štáty monarchie, alebo na politické postavenie maďarského živlu. Akoby „Maďar“ Falk nevedel, že v tom ohľade nikdy nebolo rozdielu medzi maďar­skými strauami. — „Spojená opposícia“ bola s blaho­želaním u Bánhidyho a u K. Ghyczyho a neodvislá strana telegraficky zablahoželala Kossuthovi. Dňa 31. dec. bola tu zase jedna bosenská de­putácia a síce zo samých kresťanov. V audiencii u Tiszu vyslovila žiadosť, aby vzhľadom ku terajšej biede obyvatelst'. odpustená bola tohto roku kre­sťanom „tretina“, ktorú zo svojich plodín mohamedá­nom dávaC majú. Tisza prisľúbil, že petíciu predloží panovníkovi, ktorý že istotne dá na ňu podľa mož­nosti prajnú odpoveď. Zanedlho ale príde vraj z Bosny ešte aj tretia deputácia, ktorá bude prosiť o ochranu mohamedánskeho náboženstva! „Magyarprszág“, nový orgán spojenej opposície, myslí, že je postavenie gr. Andrássyho soslabené, čoho dôkazom je vraj aj to, že dal vymenovať grófa Imra Széchényiho, privržencu Sennyeiho, za poslanca v Berlíne, čím chcel by si získať novej podpory. Z kruhov rakúäko-uhorskej nationalbanky počuť, že tohto roku budú nové filiálky postavené v Rábe, Kaniži, Košicach, Aradé, Segedíne a v Záhrebe. Prehľad časopisov. „Magyarország“, nový orgán spojenej opposície, počína prvé číslo svoje nasledovne: „čo my zastá­vame nenie vec strany, ale vec verejnej mienky. Maďarský národ je presvedčený na Sylvestra, že ho pred pádom iba pád Tiszov spasiť môže, Ani novo­ročné pozdravenie Tiszu, ktoré Tatry hlučne budú hlaholiť (?), ani Csernátonyho komplimenty, na ktoré „vox inquie, bis turbidus Adriae“ odpovedať bude, nezmenia nič na veci. Tu je čas v ktorom od Tatier po Adriu brmeť bude len jedon hlas: Tiszov kabinet musí padnúť. Každý národ má príčinu tešiť sa pri sklonku tohoto roku, len maďarský nie. Francúzsko sa zmohlo po Sedane, tak že jeho hmotné pomery upomínajú na Rím v jeho kvete. Anglia v krátkom čase pokorila hrdinským mečom Afghanistan. (Ale ozaj?) Rusko vidí temer vyplnený sen Romanovcov, jejíchžto víťazné kolonny stoja pred bránami Cari­hradu. Italia na ramene tajných spojencov smelo siaha za kompeusáciou; iba Turecko vzdychá pod mohutnou nohou vítaza — a Maďarstvo nenachádza v novom roku inšie, jako oklamané srdcia a zkla­­mané nádeje. Vláda zadala národniu našu úlohu a všetko, čo nám bolo a je sväté! Tiszov kabinet bo-A zakial trvá stav tento nemilý. Nesmiem sostúpiť do tmavej mohyly; Zakiaľ tá bieda nezmení sa v slávu Darmo čaká smrť na šedivú hlavu. BESEDNICA. Turí*. Sv. Martin, 1. januára 1879. Včerajší Silvestrový večer zostane nám dlho milou rozpo­mienkou; dnes ide o ňom len jeden hlas, že takej zábavy v Martine ešte nebolo. V priestrannej dvo­rane J. Ivankovej shromaždilo sa do 8. hodiny ve­černej asi 200 osôb okolo stolov, aby tu v spoloč­nosti strávily posleduiu chvílu starého roku a dočkaly rok nový. Ako už v žartovne sostavenýck pozvacícb lístkoch poznamenané bolo, isteže — kto tam nebol — môže to celý 1879 rok ľutovať, lebo toľkého dušev­ného požitku zriedkakedy dostane sa malomeštiakom. Po úvodnej hudbe tunajšej kapelly prevádzaly sa na javišti kusy programúé.: 1. Spev (Slov. piesne). Hudba 2 (Tannhäuser). 3. Divadelné predstavenie frašky „Nemaluj čerta ua stenu“ (V hre súčastnili sa: slečny G. Preisner a Ľud. Jesenský a pp. And. Sokolík a M. Kráľ). 4. Spev (Slovenské piesne). 5. Hudba (Trávnice). 6. Licitácia rozličných viac menej cenných predmetov, ktorú s komickou piesňou za hájil a previedol p. J. Čajda pri spoluúčinkovaní pánov: Jána Koutka, Svet. Hurbana a And. Ilalašu. 7. Hudba (Erlkönig). 8 Spev (Zríňskeho výpad zo Sihote). 9. Hudba (Ständchen). — O týchto pred­náškach môžem vo všeobecnosti povedať, že všetko \ y padlo k úplnému uspokojeniu. Náš spevokol nás prekvapil, hra divadla bola veľmi dobrá, licitácia Starý rok. (Šedivý, starosťou shrbený muž vážneho vzozrenia ide o palici cez javište a zastaví sa v prostriedku): Chradnú mi údy, dych hrudi sa kráti, Mužná sa sila z nôb i ramien tratí, Každou hodinou belie väčšmi hlava, Či ma už azdaj------rakev očakáva ? — — Oj me..! Predchodca môj mi prísne kázal Dovŕšiť k čomu on sa bol zaviazal, Dovŕšiť, slávne započaté dielo A neskloniť skôr bieloskvúce čelo, Až keď základom krvavých obetí Svitne deň mieru rre pozemské deti. — Ach a tej veci posial málo zdaru: Len biedu vidím a nesvornosť starú, Len národuieho tyranstva zúrenie, Len egoismu náruživé chvenie, Len plné nebo elektrických mrakov, Len bujných pánov a biednych chudákov ! Náreky čujem v dolinách a horách. 1 na pustiny pieskových priestorách !... Nový rok (veselo, pružne objaví sa z lava): Hop, starý tatko! Na večnú rozlúčku Prichádzam dat vám svoju mladú rúčku. Vy ste na cestu k večnosti hotový! Mre už starý rok! Nech žije rok nový!! Len ta sa s Bohom! Svet o vás hovorí Nepekné veci: On už túžbou horí Za muou, aby som čím skorej popravil Všetko, čo ste vy na svete pokazil! Vy ste po celý čas vašej činnosti Pýchy vyvinul dosť. Lež málo cnosti, Vy ste úrody polovičné dali, Vy ste bez vojny krve dosť preliali, Vy, jak zlý gazda, márnik, kartár tuhý — Na staré, nové kopili ste dlhy! Vy ste svobody myšlienku vysokú Prejaf neznali od prešlého roku; Čo on veľkého stvoril mečom pádnym, To ste zmarili za stolom poradným, Na vašom čele napísané stálo: „Leu mnoho rečí — ale sk = tkov — málo“, Šlovom, keď chcete pravdu, milý tata : Vy nie ste junák — vy ste ... diplomata!

Next