Národnie Noviny, apríl-jún 1879 (X/38-73)
1879-04-01 / nr. 38
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer, s Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý \ rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na átvrtroka 3 zl. Ročník X. Redakcia, administrácia a expedícia v Tűrő. *5X7-. Martine. Utorok í. apríla 1879. Bezmennú dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. üefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 38. Politický prehľad. ------1. apríla 1879. S velkým uspokojením konštatuje „P. Ll.“ novú velikú zásluhu grófa Andrásyho v zahraničnej politike ; oil neho totižto pochodí vraj na berlínskom kongresse bez následkov odznetý, teraz ale celkom vážne na denný poriadok postavený návrh miešanej okupácie Východnej Rumelie. Je to už vraj tak dobre, ako jisté, že tento návrh uskutočnený bude. Ale „P. Ll.“ nenie s tým uveličený. Ved tým spôsobom uskutočňujú sa plány ruskó. Rusko už dnes dobre zná, že s Europou viac vyvedie a dosiahne, ako proti Europe. Rusku hlavne o to jedná sa, píše „P. Ll.“, aby panstvo turecké podkopávajúce zámery stály sa všeobecnou záležitostou europejských mocností, aby tieto usrozumely sa s následkami revolucionárnych pohybov na Balkane, čo na to nasledovať bude, to je vraj úloha kompensácie, ktorá jeduomu viac, druhému menej, ale každému niečo prinesie. Nenie nevyhnutne potrebné biť sa pre Turecko, možuo sa dobre sniesť i vzdor Turecka. A keď uskutočnený bude návrh miešanej okupácie, tak Rusko o mnoho viac sblížilo sa ku tomuto cieľu, nežli sa to na prvý pohľad zdá. ;Zavedenie europejskej kurately nad poslednými držebnostiami porty v Europe znamená curope; skú sankciu zničenia tureckej ríše. A ked že sa zjavuje tento akt čo nevyhnutný výsledok berlínskych dohovorov, tak vzdor všetkým frázam, už v Berlíne zapečatené je zničenie tureckého panstva. Okupácia Východnej Rumelie v tomto prípade uskutočňuje len posledné myšlienky berlínskeho kongressu. Ak ďaleko je z Plovdiva do Carihradu, a od návrhu miešanej okupácie k prevedeniu konečnej liquidácie, to nenie ťažko uhádnuť. I vtedy, jestliže akt miešanej okupácie Vých. Rumelie podujíraa sa v prospech Turecka — v svojich následkoch povedie k úplnému rozkladu tureckej ríše. Či vedome, či nevedome — miešaná okupácia prevedená bude mocaostiami nie proti Rusku, ale s Ruskom; a proti a nie za Turecko Takto „P. L.“ a to ten jistý, ktorý v celom návrhu z počiatku videl len vôľu Európy prekrižovať ruské zámery. — Ale nie na tom dost. Každý vidí, že miešaná okupácia je priamou protivou berlínskej smluvy. A tak tedy Europa je, ktorá podujať chce prvý krok k roztrhaniu berlínskej smluvy. Možno, že s tým je Rusko spokojné, vidiac, že proti nemu zamýšľané kroky vedú k uskutočneniu jeho zámerov. A návrh miešanej okupácie, je vraj už v „zásade“ tak dobre ako prijatý. Pravda, že od prijatia v „zásade“ až ku prevedeniu a uskutočneniu je ďaleká cesta. Lebo naskytnúť sa môžu ešte rozličné ťažkosti, ktoré spôsobné budú závažne účinkovať na prevedeE.ie. Nepochybujeme síce, že nájdu sa, keď i nie národy, ale vlády, ktoré nebudú váhať vyslať svoje kresťanské vojská, aby násilne prinútily kresťanov zklonit šije svoje znovu do tureckého jarma. A i to dopustíme, že nájdu sa parlamenty, ktoré vzdor ohromným deficitom, ochotne k tomu cieľu povolia peniaze. Ale konečne čo s tým získané bude? Beh udalostí nedá sa zastaviť. A tak to bude i vo Východnej Ruinelii. Celou ton miešanou okupáciou málo čo získané bude. Europa nemôže byť večným četníkom Turecka, a keď i obetovaní budú ľudia a peniaze k prinúteniu kresťanov pod panstvo turecké: na konci miešanej okupácie, tam budú zase, kde teraz, a konečne musia dovoliť sjednotenie Bulharov. Na každý prípad celá miešaná okupácia je zretedlným dôkazom, že diplomacia, ktorá za každú cenu chcela roztrhanie a rozdrobenie bulharského národa, terí.z sama priberá sa trhať berlínsku smluvu, a tak zničiť svoje vlastné dielo, ktoré dekretovalo rozkúskovanie bulharského národa. No že následky nevystanú, to nepodlieha žiadnej pochybnosti. Viedeň, 29. marca. („N. W. Tblt.“) Z podrob ností medzi mocnostiami už ustáleného dohovoru ohľadom Vých. Rumelie označujú ako najvážnejšie: vytvorená je faktická súčasť Turecka na diele okupácie; podobne zrieka sa sultán práva obsadenia balkánskych priesmykov na celý čas prítomnosti cudzozemských vôjsk; dôchodky Východnej Rumelie slúžiť budú na udržanie miešaných sborov, preto nedostane jich porta. Všetky ostatné, Vých. Rumelie týkajúce sa ustanovenia berlínskej smluvy bezodkladne uskutočnené budú, a i generalgubernator bude menovaný hneď, aby po odchode Rusov prevzal vládu, pokračovať sa bude v organizácii milíc, domorodý čatnícky sbor pod velením cudzieho dústojuíka započne úradovať. Carihrad, 29. marca. V diplomatických kruhoch urobilo veliký dojem, že Fournier, francúzsky vetposlanec, robí prípravy k odchodu z Carihradu. Neznať či len na dovolenie, a či navždy. — Srbský zástupca Christič opätovne odovzdal nótu svojej vlády so žiadosťou, aby porta vyslala vojská k stráženiu srbských hraníc, a prekazenia vpádov albanských tlúp. Sermet baša označený je čo zástupca porty v Belehrade. Porta uzavrela zaslať mocnostiam nótu v záležitosti ukrutnosti Bulharov proti musulmanom. Kaimy tratia celkom cenu, tak že jich nikde brat nechcú, a kto jich kupuje, robí to len zo špekulácie. Námahy Baker bašove sriadenia četníctva pre nedostatok peňazí nemalý dosial žiadneho výsledku. Paríž, 29. marca. „Rep. Fran.“ chce znať, že minister predsedník Vaddington zaslal mocnostiam nótu, ktorou podporuje požiadavky Grékov v záležitosti hranice. Rím, 29. marca. Italia odoprela prijat návrh miešanej okupácie vo Východnej Rumelii. Pera, 29. marca. Následkom nezdaru s Torquevilleom umluvenej pôžičky, nútená je turecká vláda vrátiť sa k pôvodnému plánu, aby Anglia zaručila väčšiu pôžičku. V ministerskej rade prijaté sú nasledujúce anglické podmienky. 1. Ustanovenia anglických residentov v Ázii, s právom miešania sa do vnútorných záležitostí. 2. Menovanie anglických právnikov za predsedníkov krajských súdov. 3. Podriadenie četníckeho sboru pod anglických dústojníkov.* Carihrad, 30. marca. Výhľady dorozumenia porty s Gréckom bez úradného zakročenia mocností, zlepšily sa. Hovoria už o tom, že tureckí a grécki komissári o nedlho znovu započnú vyjednávať v Prevese. Členov východnorumelskej komissie o dva tri dni očakávajú sem. Tu prevedú druhé čítanie organizačného štatútu, a potom predložia ho sultánovi k odobreniu. Viedeň, 31. marca. („Tbl.“) V politických kruhoch hovoria o eventualite, že pri slávnosti zlatej svadby nemeckého cisára, ku ktorej ako známo ohlásená je už návšteva cisára v Berlíne, tam síst sa má Alexander II. s cisárom Rakúska, a tak tedy opätne schôdzka troch cisárov. ^ihovitá budúcnosť. Jestli nás všetko neklame, stojíme zas pred experimentom zahraničným, a síce veľmi umele zloženým. Miešaná okupácia východnej Rumelie má byt už uzavretou vecou. Rakúsko bolo odjakživa veľmi náklonné ku akciam romantickým. Historický blesk „rimského cisárstva nemeckého národa“ dlho pútal Dašu dŕžavu vo fantaziach, krásnych dľa básnictva, ale veľmi neúrodných a škodných praktickým požiadavkám dŕžavy, složenej z rozličných národov. Koniec básnickej politiky tejto bol veľmi prozaický. Aj železná koruna Lombardié, aj žezlo Karla veľkého prešlo do rúk moderných vladárov, o ktorých nevedel svet nič, ked už naša monarchia dávno panovala bola nad strednou Europou. Romantická idea bola taktiež, súčastnif sa na delbe Poľskej a robiť pri tom zúrivú protislaviansku politiku. Romantika je vjazdiť do Bosny a Hercegoviny a robiť veľko-madarskú politiku. Romantismus je konečne tiskať prsty medzi Čiernu Horu a Srbsko v mene tejže politiky. Najväčšia romantika je ale konečne zamiešať sa do bulharských diel, poslaním vojanského kontingentu ku okupácii Rumelie. Už raz vialy čierno - žlté standarty medzi Lubekským zálivom a Severným morom. Bola to nešťastná holštýnska okupácia, na ktorú nasledoval Chlum so všetkými mhlami a tmami. Dejepis rozpráva o kolosálnej retiráde od rieky Ejdory až po Florisdorf a prešporskú dedinku Lamač. Velkonemecký romantismus rozpľasol sa jako bublinka a nasledoval dešperátny katzeDjammer, jehožto dieťa bolo potom vyrovnanie s Madarmi. Okupácia pobalkáaskych krajín, ktorej svrchovanosť zakľúčená bude v miešanej okupácii východnej Rumelie, rovná sa tamtej okupácii jako vajce vajcu. Zeme holštýnsko-šlezvické boly blízke nemeckému vRyu, ktorý jich objal mohutnými ramenami, a tak naše námahy, zatarasiť sa tam, rozplynúť sa musely časom v dym. Že sa to tak rýchlo stalo, pripísať nutno vrodenej energii germanského národa; Pobalkánske zeme sú práve tak pod vlivom ruským, zaslúženým, spravodlivým a čo je najhlavnejšie prirodzeným. Rusi nerobia politiku okamihu. Oni už od století obrábajú balkánsku roľu. Ešte varjažský Igor a najmä Vladimir krasno-solniško r. 862 tlačili sa na Balkán, a od týcb čias vryla sa vždy hlbšie a hlbšie a hlbšie túžba v ruské srdcia za zemiami, v ktorých krvácali, víťazili jich pradedovia. Koľko ráz sa triaslo Byzantium pred ruskými šajkami, ktoré jako labute preplávaly more a odnášaly z Cargradu zlato a brokát v obrovských massách, tak že sa jim šajky potápäly pod ťarchou. V novšom čase, okrem vojanskými výpravami, vplývali Rusi na Balkáne aj duševne. Stá bulharských mladíkov študovalo na ruských školách a universitách a donášali ztadiaľ slaviansku vedu, slavianske myšlienky, o mnoho nebezpečnejšie to zbrane, než boly šajky Vladimíra krásno-solniško! Okrem toho netreba ľahkomyselne brať pokrevné sväzky, bárs ony niekdy nie sú v stave zachrániť bratské národy od sváru a krvavých rôznic. Špekulácia na rôznicu bratov nikdá nedosiahla viac jako krátkotrvanlivé, efemerné výsledky, konečne a definitívne zvíťazil ešte vždy cit rodinný. Takýto pokrevný sväzok s Bulbarami využili Rusi na ten najdokonalejší spôsob. Zo všetkého vysvitá, že ruský vplyv na národy balkánskeho polostrova je aspoň len tak