Národnie Noviny, apríl-jún 1879 (X/38-73)
1879-04-22 / nr. 46
tia, my sme jich museli osvobodit a sosiliť, a ukázať jim, jako sa majú brániť a nepohodlný jim i nám berlínsky traktát zničiť. Týmto sme Európe dokázali, že sme nie len na vojanskej pôde majstri stratégie a taktiky, ale aj na pôde politiky. Nemúdre jednajú tí, čo nás dražia. Gorčakov a Šuvalov rozumejú sa základne stratégii Richelieua a taktike Talleyranda, oproti ním sú Beaconsfield, Bismarck a Andrássy naozaostní duševní pidimužíci. Nehovorte mi o ohfadoch na Európu. Keby sme sa jej dlho pýtali, čo sa jej páči a čo jej nechutí, nestáli by sme teraz na tom stanovisku, ktoré nám dovoluje, aby sme naše žiadosti mocou podporovať mohli. Tak ďaleko ale vec nedospela. Žiadon europejský štát neželá si teraz vojnu, všade chcú mať mier, a tak trebárs snáď s hnevom a proti srsti, predsa musia uznať, nami stvorené fakta. My musíme triumfovať, aj budeme triumfovať. Rusko potrebuje teritória, kde by mohlo svoje články odpredávať, a preto nesmelo trpeť, aby mu čierne more premenili na jazero, okolo ktorého ležia ruské zeme. K väčšiemu vývinu potrebujeme ešte egejské more. Vy sa pýtate, prečo sme naviedli bulharské a z čiastky aj grécke obyvateľstvo Trácie, aby sa vysťahovalo do južného Bulharska, ktoré berlínsky traktát „Východnou Rumeliou“ pokrstiť ráčil? Odpoveď je krátka: My chceme mat v južnom Bulharsku kompaktné bulharské obyvatelstvo, aby sme za jedno Europe dokázali, že je spojenie bulharských zemí holá nutnosť, a za druhé aby sme tým Iahšie zamedziť mohli, žeby Turci Balkány neobsadili a tureckí ubehlíci nevrátili sa do svojich bydlísk. Vysťahovanie Bulharov z Trácie aj preto chceme mať, že Turci nevedia obrábať pole jako Bulhari; Trácia takýmto spôsobom upadne do biedy a aj toto urýchli pád tureckej moci v Európe.“ Z Bosny. Bosenská krajinská vláda vyzvala katolícke a pravoslavné duchovenstvo, aby mravným nátlakom účiukovalo na kresťanské obyvatelstvo, žeby prijalo turecký agrárny zákon z roku 1861, ktorým všetky práva vyhražeué boly mohamedánskym statkárom. Pravoslavné duchovenstvo zavrhlo vyzvanie a odpovedalo, že predošlým nariadením krajinskej vlády bolo mu prísne zakázanú akýmkoľvek spôsobom dávať rady obyvateľstvu čo do politiky a agrárnej otázky. I viacerí katolícki kňazi zavrhli vyzvanie. táto milica nielen že sa pod nové turecké kommandó nedá, ale naopak že uvíta guvernéra ozbrojeným odporom. Z toho povstane krvepreliaťa, všeobecný válečuý poplach a ďalšie následky prídu samy od seba, bez toho, žeby jich kto umele snoval. Niet pochybnosti, že najbližší susedia od tohto pohybu dlho nedotknutí nezostanú. Predbežne budú to istotne Bulhari z kniežatstva, Srbi a Gréci, čo vrhnú sa do válečného požiaru, lebo ani vyjednávanie s Grékmi nijako nemôže ku predu a títo snažne domáhajú sa svojho i berlínskou smluvou zaručeného jim práva. Nové pohyby na východe dotknú sa chtiac nechtiac aj tak zvaných všeobecných záujmov europejských, a veru že dlho nepotrvá, čo aj najbližšie na východe »ajviac interessované veľmoci zamiešajú sa do válečného víru, a akonáhle pohne sa k zakročeniu prvý vojak daktorej veľmoci, bude to signálom k všeobecnému poplachu, z ktorého ovšem ani Rusko nevystane. Veci teda tak stoja, že už v prvej polovici mája môžeme byť pripravení na rachot pušiek a dunenie kanónov. Na všetko toto upozornil centrálny výbor pán Melfelber, ale centrálny výbor neuznal sa ako známo za kompetentný v tej veci súdiť. Nuž takáto hla je pravda volebného protokollu p. Vilmosa Lehoczkého! K situácii na východe. Politický obzor na balkánskom polostrove zahalený je hustou tmou a nikto nepochybuje, že stojíme pred novými búrlivými udalosťami. Cím bližšou zdá sa byť doba riešenia sporných, berlínskou smluvou nasnovaných otázok, čím väčšmi chystajú sa patriční činitelia k rozlúšteniu tohto tvrdého orechu, tým viac blíži sa aj rozhodná katastrofa, a neuplynie už muoho času, čo padnú kocky na tú alebo onú stranu. Máme tu predo všetkým, nakoľko sa to totižto nás najviac týka, nevybavenú otázku konvencie s Tureckom. Y našich smerodajných kruhoch je to už ustálená vec, že máme pristúpiť k okupácii okresu novopazarského; poneváč ale už okupácia Bo3ny a Hercegoviny padla nám pridraho a poneváč nám to aj berlínska smluva nakladá, nuž máme sa s Tureckom dorozumet, aby naše vojská pokojným spôsobom vtiahnuť mohly do nového územia. Ale ani tamejšie obyvateľstvo nechce sa s touto myšlienkou spriateliť, ani porta nechce jakosi pristať na dobrovoľné odstúpenie svojej provincie, ač neuie vytvorené, žeby sa konečne nedorozumelo. Obyvateľstvo je ozbrojené a ďalej k juhu je už natoľko netrpezlivé, že robí vpády do susedného srbského územia, čo môže požiar valne urýchliť. Najvážnejšou ale je tu istotne otázka Zabalkánska, ktoré ponechala berlínska smluva ako 08obytnú provinciu pri Turecku pod názvom Východnej Rumelie. Nuž ale ani kniežatstvo bulharské nemôže to ľahko preniesť, aby táto čiastka jeho tela odtrhnutá bola, ani Bulhari zabalkánski nechcú zostať pod krutým panstvom tureckým a majú ohromnú brannú silu, tak zvanej milico, ktorá jích žiadosťam dodáva vážneho dô razu a ktorá, súc k tomu ruským dôstojníctvom vycvičeuá, sotvy bude mať vôľu podrobiť sa tureckým poriadkom. Rusi vytiahnu z Východnej Rumelie do 3. mája; tak aspoň nakladá to berlínska smluva a s 3. májom má nový guvernér Aleko paša prevziať nielen správu provincie, ale aj správu uad touto milieou. Všeobecná mienka je, že Protokol! o sučianskej „voľbe.“ Keď už p. Vilmos Lehoczky v Sučanoch dňa 9. apríla voľbu vyslanca nijako previesť nechcel, aby si tak získal nie popularity, ale nových „zásluh“, sadol si a napísal protokoll, do ktorého udal celý priebeh veci a všetky príčiny, pre ktoré vraj voľbu previesť nemohol. Napísal tam že neboly postavené volebné búdy, ktoré on mal dať postaviť, ale že jich voličia postavili; že voľbu síce zahájil, ale že nemal soznamu obcí, ktorý ale predsa tam bol a konečne že nemal tam toho písma, ktorým bol od centrálneho výboru za predsedu voľby ustanovený a tak že vlastne ani nevedel, či je on predsedom. A ešte iné veci a poznámky, ktoré žiadali si dôverníci a voličmi vyslaná deputácia, sľúbil vniesť svedomité do protokollu. Bolo to trpké soznanie vlastných hriechov. Rozumie sa, že p. predseda musel o tom referovať dňa 15. t. m. centrálnemu výboru s predložením svojho protokollu. A čo myslíte, ako on to urobil? Snáď predložil ten protokoll, ktorý v Sučanoch napísal? Bože uchovaj! To boly príliš hrubé veci, hrubé priestupky, ktorých sa dopustil. On predložil centrálnemu výboru celkom iný novopečený protokoll, v ktorom jednu vec prekrútil a inú, najpodstatnejšiu úplne vynechal. V tomto novom Protokolle napísal p. Lehoczky, že búdy boly síce postavené, ale nie pokryté a komissia že následkom dažďa musela vnísť do privátneho domu. A predsa ako sa to stalo! Búdy, ktoré on mal dať postaviť, postavili voličia; jedna bola pokrytá, druhá nie, čo ale bolo by sa stalo za pár minút. P. Lehoczky v tejto druhej búde voľbu zahájil a nemal žiadnej námitky. Z búdy odišiel do privátneho domu hneď vtedy, ked vybral sa p. Dulla do Martina po protokoll centrálneho výboru a až vtedy, ked voľbu previesť odoprel a keď to aj s obna ženou hlavou vonku voličom oznámil, až potom reku, ked už celý škandál dovŕšil, začalo trochu rosiť. Príčina o daždi bola teda vymyslená. Ale čo je pri celom škandále najhlavnejšie, to p. Lehoczky obozretne z pôvodného protokollu vynechal. Ked už všetky jeho námitky voličmi zmarené boly, udal ako už posledniu príčinu to, že nemá pri ruke písma, ktorým bol za predsedu označený. Toto bolo v pôvodnom Protokolle výslovne a zretedlne udané, a to dosvedčia nie len dôverníci strany, deputácia voličov a iní početní jednotlivci, ale aj ú rad nie, sprisahané osoby volebnej komissie! A tento najpodstatnejší odsek protokollu, túto svoju najhlavnejšiu námitku, prečo vraj voľbu previesť nemohol, Lehoczky úplne vynechal! A čo z toho nasleduje? Z toho nasleduje to, že p. Lehoczky predložil centrálnemu výboru celkom iný protokoll a nie len, ktorý v Sučanoch vyhotovil a volebnej komissii prečítal a na základe ktorého aj volbu rozpustil. Maďarskí nihilisti. My síce nemáme dáke zvláštne pochopy o uhorských pomeroch, ale jaké sú skutočné, o tom nás poučuje „Magyarország" až úžasnými slovami a hovorí takto: „Aj my máme nihilistov, bárs inakších jako Rusko, ale zato o mnoho nebezpečnejších. Maďar stane sa nihilistom, ked utratí už svoj majetok a ked žid nechce viac požičiavať. Maďarskí nihilisti iirujú si vzájomne zmenky; svoj majetok prekočirujú, prejazdia, prejedia, prepijú, prekortešujú a prehýria s dievčattni. Naši nihilisti kartujú, chodia po kaviarňach a ked prídu domov, rozprávajú, kde v Paríži možno najlepšie jiest a piť. Naši nihilisti sú panici a smejú 3a z „purgerov“ a „židov.“ Ruskí študujú, naši navštevujú Tingl-Tangle; medzi sebou sa zauškujú, duellujú a plujú si vzájomne do oču. Morálku čerpajú z „Niniche“ a „Peknej Heleny.“ Ruskí chcú iný spoločenský poriadok, našíeh heslom je: užívaj zo svojho, kým ti stačí a ked ti už nestačí, užívaj z cudzieho. Ruských pokutujú, našich dajú do úradu. V najhoršom prípade očakáva jich úrad exekútora, niekdy škôldozorstvo alebo katastrálny úrad, alebo aj vyslanectvo. V Rusku sa počet nihilistov umenšuje, u nás sa zväčšuje každým dňom. Tam jich kynožia, u uás jich štát podporuje a zaopatrí; oni sú u nás kobylky, žerúce zeleň hôr a osenia. Ruskí sa protivia moci, naši sú jej prostriedkami. V Rusku majú politické zásady, u nás sú depossedovaní patrioti. Rusko si pomôže s nihilistáim a môžu mu byt negatívne aj k dobrému; maďarských nihilistov, darebákov, darmošlapov ktorí by z cudzieho žiť a cudzie majetky privlastniť si chceli, je plná zem a veru túto ma3su zem naša neunesie.“ Keby sme to my písali, ásnád by nám neverili a povedali by, že v potlačenom a utýranom srdci chováme náklonnosť k preháňaniu. Toto však píše orgán vážnej maďarskej frakcie a preto nám nikto zazlieť nemôže, ked aj uveríme. Podľa denných zkúseností, ktoré nás utvrdzujú v tom, že sme vydaní v obeť bezúzdnej samoľúbosti, nemôžeme za prehnané držať slová „Magyarországu.“ Avšak jedno zamlčal orgán habarkistov. Neudal totižto studnicu maďarského nihilismu snáď len preto, že uj on a jeho patróni lejú prúdy do tej studnice. Celé zlo zakladá sa na bezohľadnej madarisácii; nie práca, nie veda, nie pilnosť a vytrvalosť je prvou podmienkou, ktorá robí schopného človeka k úradu, hodnosti, ablegátskemu mandátu, ale maďarská reč, a madaronské smýšľanie, zrada svojej národnosti a chvastanie sa s potlačovaním nemaďarských duší. Pri takomto censusi nenie možné dochovať si verných, statočných úradníkov, pri takomto censusi rozmnožuje sa počet predajných duší do nekonečna a zaplaví nihilismom krajinu, jestli nezavolajú skoro: dosť! > Domáce zprávy. PEST, 20. apríla. Snem side sa zase dňa 26. t. m. a prvá perióda jeho zasedaní ukončí sa koncom mája. Také sú aspoň predbežné disposície vlády. Do tých čias majú ešte byt mnohé predmety vybavené, menovite predlohy o reguiovauí Tisy a o Segedíne, lesnícky zákon, o administrácii Bosny, o privteleuí Spuču, nektoré polic jné ustanovenia a o ubytovaní vojska. Ak by ešte času zbývalo prídu návrhy o košicko-bohumínskej železnici a o cestách. O nútenom vyučovaní maďarčiny na elemeutáruyck školách v Uhorsku píše peštiansky dopisovateľ pražskej „Bohemie“ : „Zkúsení paedagogi hovoria, že vzhľadom k tomu, v jakom stave nachodí sa školstvo v Uhorsku, obligátne vyučovanie maďarčiny bude na prekážku vyučovaniu iným predmetom a že bude na újmu vôbec celému vyučovaniu. Z praktického a politického stanoviska ale vnucuje sa mienka, že výsledok tohto povinného vyučovania bude rovný nulle; ešte i sama snemová komissia, ktorá návrh zákona odporúčala, neočakáva tu mnoho a hovorí zrovná, že nádeje treba tu na najmenšiu mieru redn-