Národnie Noviny, apríl-jún 1879 (X/38-73)

1879-06-11 / nr. 67

Vychodí. _____J . w * «. HVU 1 HVWVVU V • Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorako na celý rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. Ročník X. .»auau. wvaw Ui UA|/CUICItl v Turô. sv. Martine. Streda U. júna 1819. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Jíefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 67. Pozvanie k predplateniu na politický časopis ..N í ROIINIK NOVINY,“ X. ľočnik 3. štvrťročie potažne druhý polrok. S koncom tohto mesiaca vypršia početným p pánom odberateľom týchto novín j ej i ch predplatk; následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecensti k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac ... 1 zl. Tých pt. pp. odberateľov ale, ktorí sú nám ešt na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé pro sírne, aby čím skoršie svoje účty vyrovnať ráčili. Turč. Sv. Martin, 10. júna 1879. Administratívne povereníctva „Národních Novín.“ t Politický prehľad. ------11. júna. 1879. Ked ruský cisár pre udanlive „povážlivú nemoc velkokáahyne Marie Paulovny, manželky velko­­kniežatá Vladimíra zr’>kol sa úmyslu súčastnii sa na slávnostiach zlat svadby cisára Vilhelma nemeckého, píšu rozličný^oviny, zé tieto slávu odbývat sa budú výlučné ako rodinný sviatok, bez všetkej politickej tendencie, povesti tedy, ktoré zhusta kolovaly, o schôdzke troch cisárov, o upevnení troj­­cisárskeho sväzku ateí. nesplnia sa. Tie časopisy, ktoré jicli roztrusovaly svetom, píšu, že od prvo­počiatku boly bezzákladné- Divno, že túto bezzáklad­­nosí až vtedy zpozorovaly, ked dostalo sa do verej­nosti rozhodnutie cisára ruského. Paríž, 9. júna. Telegramm časopisu „Patrie* z Berlína hovorí o zanedlho nasledovať majúcom za ďakovaní cisára Vilhelma (?). Belehrad, 9. júna. Tureckom pre Niš meno vaný generalkonsul Jean Nicolaides, musí sa vráti do Carihradu, lebo Srbsko odoprelo mu exequatur Obyvatelia pohraničných okresov, pre ktoré vedie sc spor medzi Srbskom a Bulharskom zaslali prosbi panovníkovi Rakúsko-Uhorska, aby povolil jira pripo jenie k Srbsku. Berlín, 9. júna. Ako z Petrohradu sdelujú, na ložil cisár, aby 200 millionov rublov najnovšej po žičky upotrebené bolo na zakúpenie koní pre jazdu na zaopatrenie diel a streliva a na nové šatstvo pri celú armádu. „N. d. a. Z.“ ujavňuje osnovu nemeckého pro testu v Egypte. Nemecko vidí v dekréte od 22. apríli zrejmé priame obrazenie prevzatých zaviazaností, mus tomuto dekrétu odopret každý právoplatný účinok a zodpovedným robí miestokrála za všetky následkj Carihrad, 9. júna. Otázka zástavy je ešte vžd na (leírnom poriadku diplomatickej diškusie. Generál gubernátor Východnej Rumelie ospravedlňuje sa týn že medzinárodnia kommis3Ía z dôvodov verejného pc koja uzavrela väčšinou hlasov nevyvesiť tureckú zá stavu. Ale minister zahraničných záležitostí nechc dopustiť, aby tak zásadná vážna otázka upraven bola jednoduchou väčšinou hlasov, ale žiada súhla všetkých hlasov, ako to velmocnosti samy v tomt ohľade ustálily. Anglia a Rakúsko-Uhorsko, ktorýc zástupcovia pri hlasovaní ostali v menšine, podpc rujú tieto náhľady porty. I Paríž, 8. júna. „Povstanie v Algíri“, ač­­práve lokalisované ostane, a teraz len malý objem má, veľké obavy vzbudzuje vo vládnych kruhoch. Obávajú sa totižto, že rebelly o nedlho dostanú pod­poru od nezávislých kmeňov v Sahare a Marokku, lebo južná hranica Algíru nikdy nemohla-byt dobre strážená a tým spôsobom že sa zbúra rozšíriť môže. K tomu prichodí, že i na juhu samého Marokka, kto­rého sultán, Muley Hassan eraz nemocný je, už od niekolko týdňov zúri zbúra, ktorú tamojšia vláda bez­výsledne namáha sa potlačiť. Francúzsko je teraz odkázané na svoje vlastné sily, a tak algírska revo­lúcia nové bremená uvalí na štátnu pokladnicu. Od ministerstva vojenstva poslaný je preto rozkaz do Pilipoville, aby na každý prípad ešte tíCOO mužov hotovo bolo k poslaniu do Sigutu. V tunajších di­plomatických kruhoch myslia ale. že Francúzska váž­nosť v Algíri, následkom jeho malomocného a bez­­rázneho držania sa v Egypte, velmi utrpela, čo nebez­pečným byt môže pre pokoj rejtő provincie. Paríž, 9. júna. Z Athén sdelujú, že grécka vláda nariadila sriadenie druhého tábora pri Stylis na východnej hranici krajiny. Porta odobrila kreten­­ským národním shromaždením votované zákony, ale s niektorými zmenami, s ktorými Kretenci nespokojní budú. — Londýn, 9. júna. Kráľov ja Viktoria udelila knie­žaťu Bulharska veľkríž bátsk. :o rádu. V nižnom dome par'""' « dvetil Bourke n? Campbeitov dotaz: porté nás. .óin upozornenia «.-i domila Layarda, že zamýšľa lezodkladne miestnym kommissiám predložiť otázku organizácie tých pro­vincií, ktoré nenie sú zvláštne označené v berlínskej smluve, Porta uvažuje organický štatút Výcli. Ru­melie ohľadom na upotrebenie ho v tamtých pro­vinciách. — Na tunajšej universite udal sa teraz zvláštny prípad, akého táto uuiversita v svojich dejinách za­značeného ešte nemá. Mala sa previesť voľba rectora pre budúci 1879—80 školský rok a síce podľa za­chovaného poriadku teraz práve z fakulty filosoíickej. Medzitým čo sa nestalo? Pri prvej volbe nedostal žiaden z kandidátov absolútnu väčšinu hlasov a pri druhej volbe, kde bola už len medzi dvoma otázka, dostali oba rovný počet hlasov, následkom čoho bude muset minister osvety rectora university vymenovať, a spomína sa ako taký Ján Hunfalvy, olirn Hunds­­dorfer. Domáce zprávy. PEŠÍ1, 10. júna. Otázka novopazarská začína už byt aj našim ofticiózom trochu trpkou. V smysle konvencie malý by ta, do tej novej „vlasti“, naše vojská pokojne vtiahnuť a porta mala by sa postarať o zavedenie poriadku, akžeby náš príchod tamejšiemu obyvateľ­stvu nebol snád po vôli. Pravda že na viedenskom bálovom námestí dačo takého nepredpokladali a gr. Andrássy ujistoval, ako pred okupáciou Bosny a Hercegoviny, že nás tam tí páni „bratia“ s otvoreným náručím uvítajú. Nuž ale ako vtedy, tak aj teraz zdá sa byt gr. Andrássy na velkom omyle. Obyva­teľstvo Nového Pazaru je našej okupácii nepriateľské a všetky snahy carihradskej vlády sú daromné: Ar­­nauti sa sriadujú a pripravujú proti nám k ozbro­jenému odporu a niet pochybnosti, že teuto odpor môže byť povážlivejší, než pocítili sme to v Bosne a Hercegovine. Ja ovšem ani o tom nepochybujem, žeby sme ho konečne nepremohli, ale bol by to ne­­odpustitelný hriech, keby tam naše vojská malý nájsť druhý Maglaj alebo Doboj. Nechže si tam najprv porta poriadok zavedie, ako prisľúbila a ako sa za­viazala a potom, keďže sa tak páči, môžu ísť tie dve povestné kompauie s hudbou a trebárs aj s gr. An­­drássym na čele. Kráľovský reškript, ktorým zakľúči sa prvá sessia terajšieho snemu, bude na sobotu v oboch snemovňach publikovauý. Druhá sessia zaháji sa dňa 2. októbra. Zajiste hodná pausa, a bodajže by za ten čas nevy­viedol gr. Andrássy dačo takého, čoby sa mu sotva íahko podarilo, keby snem bol pohromade. Pravota cárovraha Solovieva, Dňa 6. t. m. pojednávala sa pravota Solovieva pod predsedníctvom štátneho radcu S. N. Urusova. Jako žalobník dejstvoval D. N. Nabokov, jako námest­ník jeho A. N. Turčaninov. Na otázku predsedníka odpovedal obžalovaný, že sa volá Alexander Konstan­­tinovič Soloviev, zeman, peusionovaný koiežský ta­jomník, krstený v pravoslávnej viere, ale náboženstvo že neuznáva. Potom nasledovalo čítanie písemností. Dľa soznania zločincovho odhodlal sa on sám zo svojej vôle k zločinu, preto že terajší politický i sociálny» riad je zlý, kapitál a piáca že sú v zlom pomere a nesvornosť ľudská do očú bijúca. „My sme vrahovia vlády“ hovoril .ztreštenec, „vrahov^ cára. On priná­leží k strane „sociálnych revolu« ov“ a myslí, že jeho skutok nájde v rovnosmýšía úplný súhlas, avšak pri zločine samom nemá ži, spoluvinní­­kpv. ' Poslirüniu^^ipred atten>' /raždiť^ueiinei chat chcel s, rozvahou a pevnou vôľou. Jako učiteľ v Toropci že držal sa statočne a bol dobrým učiteľom. Jeho otec, lekár na statkoch veľkokňažuy Eleny Pau lovný dal mu gymnasialnú výchovu na útraty svojej veliteľky. Prejdúc na universitu petrohradskú, sdržo­­val sa tam len dva roky, neskončil takto započatý právnický kur3. Oboznámil sa neskôr s nejakým Ni­­kolajom Bogdanovičom, prešiel do táboru revolucio­nárov; zanechal učiteľskú stanicu, vyučil sa kováčstvu, založil vybeň, aby mohol byť v bližšom styku s ná­rodom, cielom revoluciouárnej propagandy. Ďalší priebeh tejto zajímavej pravoty sdelíme budúcne. Krajinský snem. Pest budí n, 9. júna. Snemovňa vyslancov vydržiavala krátke zasad­nutie, v ktorom vzala v známosť návrhy zákona, pri­jaté snemovňou veľmožov. Táto však pojednávala a prijala bez zmeny návrh zákona o pozemko-úverovom ústave pre menších hospodárov. Potom vyzdvihli immunitné právo grófa Ludvika Wartenslebena, kto­rého velkokátsky okresný súd vydať žiadal. Dopisy. Pukanec, 3. júna. Že sa „sučianske voľby“ v prvom vydaní z času na čas v našej liberálnej vlasti opätovať budú, sme presvedčení a to je i pohnútka, aby i tento dopis na žiadosť mnohých verejnosti po­daný bol. Nielen Turec ale i Hont a v ňom tichý a slávny niekdy Pukanec majú takých basov ä la Le­hotsky, ktorí vzdor vôli velikej väčšiny radi by pre­viesť svoju ľubovôľu. No ale Pukanec a jeho ctené meštanstvo nepadlo tak hlboko, aby sa dalo zakúpiť trochu „fľúdrovicou“ alebo pohárom vína. Sláva tedy tým pánom repraesentantom, ktorí 31. mája tak skvele dokázali svoj mužný ráz, ktorých ani „dar nesvedie, hrozba nezkloní!“ Ako známo, bol vypísaný súbeh na stanicu le­kára nášho mesta do dňa 24. mája; i mysleli sme, že sa v ten deň i voľba prevedie, aby vyvolený do konca mesiaca poriadky porobil a k nám došiel, aby mesto nezostalo tak ako teraz milosti osudu pone­chané. I pán praese3 bol by tým býval omluvený' trebárs bola sobota, deň trhov v Štiavnici a Levicach, ktoré pol mesta preč za kupectvom odvádzajú. Ale sa stalo ináč. Práve v sobotu pred Turícmi, keď sa

Next