Národnie Noviny, júl-september 1879 (X/75-114)
1879-07-01 / nr. 75
\ Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. > Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý > rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. Ročník X. Redakcia, administrácia a expedícia v ‘Sľxa.xrô. 3v. 3MEet.s*t:i23L©. Utorok 1. júla 1879. Bezmenné dopisy prijímajú Ba len od známych už dopisovatelov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 75. Politický prehľad. ------1. júla. 1879. A tak tedy egyptská záležitosť vybavená je, a to „k všeobecnému uspokojeniu“, ako to tvrdia rozličné časopisy. A vysoká porta sdelila už tento priaznivý výsledok úradne veľposlancom mocností. Spokojnost s týmto výsledkom, ako píše „P. Ll.“ v Paríži a v Londýne, Viedni, Berlíne a Rím? je tým väčšia, lebo ho v tak krátkej dobe neočakávali. Ako každý vidí, z koncertu tých uspokojených miest vynehaný je Petrobrad, a to nie bez príčiny. Dosial povšechne tvrdilo sa, že v egyptskej otázke Italia zaujíma zvláštne stanovište, keď Rusko zase vyhlasované bolo ako také, čo súhlasilo s krokami vlády francúzskej a nemeckej. Pravda je, že odpor nie len bývalého khediva Ismail bašu, ale i sultánov, proti miešaniu sa europejských mocností do suverénnych práv sultánových, pripisovaný bol vlivu ruskej diplomacie, a tento odpor bol práve príčinou, že neočakávali v Europe tak skorý a to ešte priaznivý výsledok. S jeho nastúpením zjavila sa uspokojenost na všetky strany, mimo Ruska. A prirodzene. Prečo žeby Rusko prejavovať malo spokojnosť so svojim vlastným dielom? Nenie ťažko dohútat sa, že ten „vliv“, ktorý udržiaval tuhý odpor previedol i obrat t. j. knieža Lobanov zlomil odpor sultánov, akbedive Ismail basa zaďakoval z hodnosti svojej v prospech Tavfik bašu. Že táto domnenka je pravdepodobná, zatvárame menovite i z toho, že peštiansky nemecký orgán nášho spoločného ministra zahraničných záležitostí namáha sa nemožnosť ruského vlivu v tomto prípade dokazovať, nevie ale, komu vlastne pripísať zásluhu o získanie obratu v smýšlaní sultánovom. Možno vraj, že tento „kunštuk“ pripísať sluší pánu Fournierovi alebo pánu Layardovi. A k odôvodneniu tejto možnosti nezná ani len mizerného slovíčka predniesť, čo je najdôklaunejším svedectvom, že ani sám „P. Ll.“ neverí v tú, ním hlásanú možnosť! — Ostatne poniektoré zprávy tvrdia, že celý, Francúzskom a Angliou vyzvaný spor s Egyptom, velmi vhod prišiel sultánovi, a síce preto, lebo ním zavdaná je príhodná . príležitosť k obmedzeniu nadpráv, ktoré od r. 1873 požíval mie&tokrál Egyptu. Z Berlína dochodiace zprávy zvestujú o vypuklej ministerskej kríse. Ministri Hob recht, Falk a Friedenthal už v najbližšej dobe odstúpia. Minister peňažníctva Hobrecht, ktorý nechce vraj ďalej podporovať colnú politiku, a bez jehožto súhlasu prijal kn. Bismark návrh Frankensteinov ohladom federatívneho rukojemstva, zadal už vraj cisárovi svoju demissiu. Nástupcom ministra kultu Falka má byt štátny sekretár v ministerstve pravosudia Schell ing. Minister orby Friedenthal zamenený má byt sliezskym presidentom Putkammerom. A tak dielo reakcie prevedené bude na celej čiare. Novšie zprávy z Janiny napospol dosvedčujú, že turecká vláda v tamojšom okolí robí prípravy na všetky možné udalosti. Aby už tam nachodiace sa obranné sily ešte sosilené boly, pozvané sú nové posily radového vojska, ktoré už i prisly do Vola. K tomu prichodí ta značný oddiel neradových z Albánie. Turerecké hlasy vysvetlujú toto pokračovanie tak, že porta nepomýšľa síce na vojnu s Gréckom v okamžení, keď nových komissárov menovala k vyjednávaniam s Gréckom, niečo podobného nebolo by na čase, že ale chce sa pripraviť na všetky možné udalosti, aby prekazila prípadne utvorenie skutočných udalostí, ktoré v politike často nabývajú rozhodujúcu moc. — Zpomenuli sme slávnosť odbývanú nedávno v- Custozze, ktorou upevnené malo byt priateľstvo rakúsko-uhorské a italské. „N. W Tbl.“ píšu z Ríma: „Podivný pendant k slávnosti v Custozze, pri ktorej vynikajúce osobnosti tak velká váha kladla sa na večné priatelstvo s Rakúskom, poskytuje v Cestalde odbývaná slávnosť odhalenia pomníku básnika Boccaccia. Náčelník odboru, dr. Tagliacarna, súčasne predseda tribunálu, v reči svojej prišiel i na Italiu irredentu, a nasledovne vyslovil sa: „Ja a so mndu celá Italia želáme z úplného srdca čo najskoršiu aunexiu Trentina a Triestu, nech ona prevedie sa akýmkoľvek spôsobom.“ Ohromný potlesk sprevádzal tieto slová, ktoré ani najmenej nezazlili a nekarhali prítomní zástupcovia vlády, ba práve vídať bolo poniektorých z nich demonštratívnym spôsobom blížiť sa k rečníkovi a vrelým tisknutím mu ruky ďakovať za jeho patriotickú reč. Tak stalo sa v predvečer veľkého „sviatku mieru“, ako slávnosť v Custozze nazvali Italci. V Londýne všemožne namáhajú zvaliť odium „ukrutnej a nepotrebnej obeti“ princa Napoleona tak z pliec vlády, ako i veliteľov v Afrike. Teraz už ujavňujú úradné zprávy, ktoré by to docieliť malý. General Chelmsford, ktorého pobočníkom princ Lulu bol, ani nevedel, že tento súčastnil sa na prieskumnej výprave. Ale mu ani ku pomoci prispef nebolo vraj možno, lebo ako Zulovia strelili, bol usmrtený, a prišiel Zulom na mušku, keď už utekal. No, a tie prvé zprávy hovorily, že nemohol ani na koňa vysadnúť atď. Márne námahy. Princ Louis Napoleon je mrtvý, a nech Angličania sú jakokolvek rozdráždení a rozčúlení nad týmteb „ukrutným a celkom nepotrebným obetovaním“, tieň hásledkom jeho smrti na nich padajúci, nezaženú. Cetinie, 28. júna. („Pol.“) Tu sú úplne presvedčení, že Albánci v novopazarslcom saudžaku zprotivia sa rakúsko-uhorskej okupácii. Liga totižto v posledné dni opäť porozdelúvala značné zásoby zbroje a streliva. Rím, 28. júna. Knieža Alexander Battenberg veľmi nepriaznivé dotknutý bol carihradskou zprávou, aby nešiel do Carihradu, a urobil proti tomu námitky v Stambule, v ktorých predniesol, akoby mu to krušno bolo ist do svojej krajiny bez dotknutia sa Carihradu. Aby obávaným udalostiam vyhnúl, nävrhnúl nasledujúci spôsob: „Bezprostredne pred palácom vystúpi z lode, tam od sultána príme ferman, a hneď žatým vystúpi na loď a odpláva do Varný. V Carihrade prijatý bol tento návrh. Plovdívo, 28. júna. („Pol. Korr.“) Východnorumelská directionálna rada zdráha sa uzavreť služobné smluvy s občianskými a vojanskými, skrze portu menovanými úradníkami, a ponecháva rozhodnutie tejto otázky budúcemu krajinskému shromaždeniu. Z toho chcú zatvárať, že táto rada decentralizovať zamýšľa správu Východnej Rumelie na zásade suzeränity. Alexandria, 28. júna. („Pr.“) Ismail basa odročil odchod svoj z Kaira, lebo jeho matka, ktorá s ním chce isť, náhle onemocnela. Z druhej strany ale počut, že mu vláda nechce prepustiť v Carihrade palác Emirghian, ktorý reklamuje ako štátny majetok. — Versailles, 28. júna. Komora 366 hlasmi proti 150 rozhodla započat podrobné rokovanie o Ferryho návrhoch zákonov ohladom výučby. — V senate osvedčil minister pravosudia na interpelláciu poťahom nápadov na sudcovský stav, že chce vážny a ctený stav sudcovský, ktorý ale ctí si i republikánske ustanovizne. — Senát rozhodnou väčšinou prijal deňný poriadok, vyslovujúc dúveru ministerstvu, ktoré postará sa o to, aby republikánske ustanovizne ctené a vážené boly sudcovským stavom a úradníctvom. Rím, 28. júna v noci. Knieža Alexander Bulharský vyslovil královi a italskej vláde svoju povďačnost za vliv, ktorý dokázala Italia pri jeho volbe za panovníka Bulharska a ďalej osvedčil, že svedomité zachovávať bude berlínsku smluvu. V pondelok odcestuje knieža Alexander do Brindisi, aby z tade na ruskej válečnej lodi odplúl do Carihradu. Král udelil kn. Alexandrovi velkríž rádu Mórica a Lazara. Trnovo, 29. júna. („Pr.“) Viac bulharských výtečníkov z Východnej Rumelie, medzi nimi udanlive i Gešov a Janskolov, chceli sem prísť ku korunovaniu kniežaťa; ale požiadaní boli, aby od toho upustili. — Vo štvrtok bulharské railice vnišly do priesmyku Šípky, aby obsadily tamojšie opevnenia. Bukarest, 29, júna. („D. Z.“) Rakúsko-uhorská vláda definitívne odoprela poslať k inštallácii kn. Bulharska zo svojej strany zástupcu. Knieža Bulharska vo Varne vydá proklamáciu. Alexandria, 29. júna. („Pr.“) Ismail baša vyjednáva o kúpe palácu v Neapoli. Tohto leta chce navštíviť niektorý rakúsky lebo francúzsky kúpeľ. Nový khedive zamýšľa Nubar bašu zpät pozvať do egyptskej štátnej služby. Nové prekvapenie. ii. Náš minister vnútra zaoberá sa teda myšlienkou rekonštruovania stoličnej samosprávy, a síce tým smerom, aby uapotom stoliční administratívni úradníci nie viac volení ale vymenúvaní boli. Je to na každý prípad vec vážna, menovite keď vidíme ju vychodiť z tej strany, kde autonómia stolíc mávala kedysi svojich najmohutnejších obrancov. Nuž ale časy sa menia a ľudia s nimi, a veru že patrne zmenil sa aj Kol. Tisza vo svojich náhľadoch. A čo vlastne prekáža Tiszovi pri terajšom stoličnom systéme, prečo chce vzdať sa temer najpodstatnejšieho bodu svojho dakedajšieho programom? Prekáža mu to, že voleDÍ stoliční úradníci aspoň tu i tu nútení sú mravne brať ohľad na vôľu a smýšľanie obecenstva svojej stolice a poneváč to dakedy protiví sa snahám vlády, ba často stavia sa jim aj direktne oproti, nuž chcela by si to tak zariadiť, aby v tomto ohľade nemala na budúce žiadnych starostí a aby sa mohla vo všetkom úplne spoľahnúť. Ako prevádzajú sa voľby stoličných úradníkov, to nám je napospol známo. Rodinné kliky postavia sa do akcie, započne sa kortešačka a ktorá strana dosiahne väčšinu, tá potom umiesti svojich verných „minden áron“ bez ohľadu na jícb spôsobnosť, a kto je proti nej, ten je už vopred z jakéhokoľvek úradu vysúdený. Materiálny a tu i tu aj hodnostný záujem rodín je tu výlučne smerodajnou zásadou a nič iného. Je pravda, žc z politického stanoviska dejú sa tieto volby zväčša tak, ako vláda a jej vždy verne oddané výkonné orgány komandujú, proti čomu je dáka pomoc temer úplne nemožná, keďže týmto dovolené sú všetky prostriedky, a vidíme to každodenne, že aj stoličné volené úrady sú zväčša povoľnými nástrojami v rukách vlády,