Národnie Noviny, október-december 1879 (X/115-152)

1879-10-02 / nr. 115

tak pokojamilovný lad, ako bulharský, ľahko kniežaťom Vogoridesom mohol by byť pridŕžaný k zachovaniu pokoja a úcty k zákonom, poneváč ruská voj. správa vzdor vojne vopred postarala sa o to, aby rešpekt pred autoritou vládnej moci pustil mocné korene v srdcia bulharského ľudu. Nestranné zprávy pre- 8vedčily nás, že pri krvavých potýčkach v Plovdive a v Asdose zväčša provokácie bulharskej žandarmerie hraly veľkú rollu a že nekorrektné chovanie sa vý­­choduo-rumelského vojska, vyslaného cieľom zave­denia poriadku, zapríčinilo, že excessy vzaly na seba tvárnosť íormalných bitiek a rúbanie. Povážac všetky tieto okolnosti myslím, že sa nemýlim, ked signali­zujem skoré a súbežne zo srdca i z Plovdiva pod­niknuté snahy cieľom opravenia berlínskej smluvy v smysle mieru san-stefanského.“ Andrássyho dedietvo. Od tedy, čo prvá zbúra v Nevesinji vy­burcovala výcbodniu otázku na svetlo božie až po uzavretie vlastne utuženie priateľského sväzku našej monarchie s Nemeckom, naši cis i trans lajtanskí officiozi mnoho premnoho popísali o na­šich záujmoch a o našej missii na balkánskom polostrove. Toľko narozprávali nám o tých naj­rôznejších cieľoch, že sme konečne zo všetkých tých mnohých rečí všetko zvedeli sa až na to, čo sme vlastne vedet chceli, a čo v tak prí­kladnom konštitucionálnom štáte každý daň pla­tiaci smrteľník vedet právo by mal: čo my vlastne pri riešení východnej otázky docieliť a jako to riešenie previesť chceme? Najsamprv poučili nás o tom, že missiou našej monarchie nasledovne aj politikou gr. Andrássyho je, aby ujarmená kresťanská raja na balkánskom pol­ostrove dostala ľudské práva a človeka hodné postavenie. Neskoršie mali sme ratovať bratov Turkov a brániť štát Mahomeda pred úplným ztroskotauím alebo zborením. Potom sme mali zabezpečiť cestu nášmu obchodu na východe. O tom „kline do juhoslovanského tela“ popísali celé folianty; podobne aj o tej vyhrážke, že gróf Andrássy popri všetkej svojej láske ku kresťanskej ráji nikdy nedovolí utvorenie sa sa­mostatných štátov na Balkane. Hlavný cieľ An­drássyho politiky svedeť — to bolo však po nechané až dobe, ked sa odhodlal, že pôjde odpočinúť si na nasberané vavríny, ponechajúc b. Haymerlovi svoje dedietvo: spojiť všetky balkanské štáty, ktoré sa vzdor Andrássyho hrozbám a proroctvám už dosiaľ utvorily alebo v bližšej ďalšej budúcnosti utvoria, v jed o n mohutný konfoederativný štát — roz­umie sa pod hegemóniou Rakúsko-Uhorska. Veľkolepá myšlienka to, hodná priateľa Bismarckovho, muža prozreteľnosti a politika z antidilavialuých časov maďarského sveta! Ku tomuto konfoederativnému štátu — ako to naši officiozi hlásajú — patrily by: Srbsko s knie­žaťom Milanom Obrenovičom IV., Čierna Hora s kniežaťom Mikulášom Petrovičom Njegušom, Bulharsko s kniežaťom Alexandrom I. z Batten­­bergu, Romania s kniežaťom Karolom I. z Ho­­henzollernu, Východnia Rumelia s kniežaťom Vogoridesom a konečne — poneváč v smysle rakúsko-uborsko-tureckej konvencie je suverénom Bosuy a Hercegoviny turecký sultán — teda aj Jeho Veličenstvo pán sultán Abdul Hamid I. Grécko so svojím kráľom uevzalo by sa do spolku a pozostával by ou teda s päť knie­­žatství a jednoho pozostatku velikánskej nekdy ríše. Najvyššie dozorstvo nad takto utvoreným konfoederativuým štátom viedlo by ovšem Rakúsko- Uborsko. To hľa je vraj konečný cieľ širokozaloženej politiky gr. Andrássyho. Je to idea veľkolepá, ked aj nie celkom nová a pôvodná. Už aj L. Kossuth, exgubernátor Uhorska, sníval v istom čase o utvorení podunajskej kon­­foederacie. V Kossuthovej konfoederacii nebolo by síce zasedalo 5 kniežat a jeden sultán, ani by nebola stála pod hegemóniou Rakúsko Uhorska, ale pod protektorátom — Ruska. Kossuthova konfoede­­racia mala mať aj iné ciele ako konfoederacia, ktorá sa splodila v hlave gr. Andrássyho a za ktorú sa modlia jeho orgány. Kossuthova kon­foederacia mala spojiť všetky balkanské uárody v jeden mohutný celok: kdežto konfoederacia našich officiozov má zahatit spojenie sa brat­ských juhoslovanských národov. Coufoederacia a prekážanie spojenia! Aká to prepodivná quadra­­túra Andrássovskej logiky ! Kossuthova konfoede­racia mala mať ďalej ten samý cieľ ohľadom Austrie, aký má mať Andrássovská vzhľadom na Rusko. Prvšia mala mimo toho všetkého zabez­pečiť život a panstvo maďarského živlu, po­­slednia má však poj istiť madarsko-tureckú slávu a panstvo na večné veky. Len pôvodu sú ony jednoho: obe pochodia zo strachu pred Slo­vanstvom. Kossuthova konfoederacia ueutvorila sa pre zuáme príčiny: konfoederacia Andrássyho má sa dľa jeho orgánov považovať za fait accompli najbližšej budúcnosti. Šťastie, ktoré nedoprial osud zažiť Kossuthovi, aby totiž oblažil balkanské národy, má sa usmiať gr. Andrássymu. A jako je velikánska idea Andrássovskej konfoederacie, tak veľkolepé sú aj ciele, ktorým ona slúžiť, a ktoré uskutočňovať má. Pomocou nej majú sa dosiahnuť všetky tie ciele, o kto­rých len daktorá officiozua hlavička počnúc od bosensko hercegovinských prvých výstrelov da­kedy zasnívala: Následkom konfoederacie ujar­mená kresťanská rája má prestať byť rájou; sjednotenie Juhoslovanov má sa prekaziť; Rakúsko Uhorsko má mať otvorený celý balkanský pol­ostrov pre svoj obchod a pojistené svoje nad­­panstvo na Balkane, turecký štát má byt za­chránený v Europe a čo je najhlavnejšia vec, pauslavismus má byť porazený na všetky veky a vliv Ruska na Balkán má sa cvrkuút na nullu. Rakúsko-Uhorsko má opanovať Balkan a Rusko bude vyhodené na aziatské štepy. Ako vidno veľkolepé plány, hodué gr. An­drássyho a jeho orgánov! A všetko toto ro­­zobraly poslednie celkom vážne, a pojednávaly 0 tom ako o dač takom, čo sa samo sebou roz­umie a čo sa stať musí. Toto potom vysvetlujo 1 to, prečo nemôže sa znížiť počet a stav vojska, ktoré k nemalej radosti Nemecka musí byť vždy tam dolu na pohotové, ak by snáď daktorým z tých skonfoedorovaných napadlo pustiť sa do pračky medzi sebou. Kto by dač tak veľkolepého bol hľadal v hlave gr. Andrássyho! A on teraz, ked jeho orgány poukázaly na obrovské kontúry jeho po­litiky, ako urazený a zazuaný geuius opúšťa svoje miesto a zanecháva druhému, aby pre­viedol jeho velikáuske dedietvo, a stal sa po­mocou neho veľkým a šťastným. Kto vie, či to Haymerle dovedie a či neporušuje plány grófa Andrássyho ? Veru, veru škoda Andrássyho! On by bol ešte aj to doviedol, že pod hegemóniou Magyar­­országu bol by spojil celý celučičký svet v jednu jedinú konfoederaciu samostatných štátov: Fran­cúzsko i Nemecko, Rusko i Turecko, Austriu i Italiu, Angliu i Ameriku, činu i Japonsko, Afghanov i Zulukafrov, Hottentotov, Židov i Ci­gáňov a následkom toho bol by uskutočnil a za­bezpečil večný pokoj a mier na celom božom svete. *—* BESEDNICA. Strašný vynález. (Humoreska.) Jozef Javornický mal vo veľmeste sklad rozlič­ných rakví, následkom čoho prinútený bol želať si, aby ľudia čo najviac mreli. Ináč boí dobrý človek a občan, ktorý ani muche neublížil Krem svojho skladu mal ešte aj dcéru, ktorá bola rozhodne pekná, lebo mala vo výhľade 60.000 toliarov vena. Na šťastie nebolo to jej jedinou pôvabnosťou. Mala pár pekných očí a smyseľ pre domácnosť, a to bolo menovite otcovou radosťou, že zvláštnu pozornosť venovala jeho bielizni. kou. Volala sa Johankou. Vlastne mala sa volať Anič­Tak bolo to určené už dva roky pred jej na­rodením. Zkrátka predtým, čo svetlo sveta uzrela, čítala bola mamka zajímavú rozprávku, v ktorej istá Johanka hlavní zástoj hrala. Tak stala sa z Aničky Johanka. Javorníckemu sa to síce nezdalo, lebo jeho kamaráti z mokrej štvi ti na také mená šomrali, ale konečne sa aj s tým smieril, menovite keď spozo­roval, že Jobauka vie aj pančuchy pliesť. Tu jednoho dňa — práve sedel pred sedem­nástym pohárom piva — čítal v ktorýchsi starých uovinách, že ľudia kujú plány, aby sa mŕtvoly ne­zahrabávaly, ale — pálily. Takúto neprávosť nedržal za možnú. Kdeže by zostaly sklady na rakve, kamže by sa on podel? Takto hľa myslí obyčajný človek najprv — na seb'a. Od tohto dňa nemal pokoja. A keď ešte aj pri jeho stole jeden „pokročilý“ priemyselník, ktorý vedel sa vždy za každú novotu oduševniť, pálenie mŕtvol zastával, nechutilo viac Javornickému ani pivo. Kaž­dého, kto by cbcel i len mačku spáliť, považoval za svojho prirodzeného nepriateľa a vylúčil sa z každej spoločnosti, lebo všade viedol sa rozhovor o tom preňho tak velice strašnom predmete. Tomu chcel vyhnút. Vyhľadal prírodu a tam vypil si svoju skle­­nicu. — To ale bolo šťastím Johankiným, lebo ako takto raz v zabrade spolu sedeli, priblížil sa ku nim jakýsi mladý človek a pýtal si od Javornického ohňa. Nuž ale, ako sa to často stáva, aj tuná Amor zapálil na cigarke svoj plameň. Ten mladý človek sadol si ku nim a dobre jich zabával. Ale Johanka dosť chytro spozorovala, že sa jej srdce jakosi pohlo, tým viac, keď vysvitlo, že ten mladý človek je inžinier Karol Novotný. Aj starému Javornickému sa zapáčil, zvlášte preto, že za celé tri hodiny, čo s nimi sedel, ani slovo neprehovoril o pálení mŕtvol. Javornický požiadal Novotného, aby bo „predsa raz navštívil.“ Johanka bola celá uveličená. Tak sa tohto večera rozlúčili. Domáce zprávy. PEŠŤ, 1. októbra. Jedny druhé tunajšie časopisy žijú ešte vždy v Bismarkovskom omámení a jích nemecké Sympathie a ruské antipathie siahajú tak ďaleko , že vidia už v duchu, ako sa Rakúsko-Uhorsko s Ruskom klbčiť bude. Teda válka s Ruskom! Ono je to pravda nie tak na náhle, ako si to tí páni predstavujú a ozývajú sa už aj také hlasy, ktoré nám uávštevu Bismarkovu vo Viedni docela v inom svetle predstavujú a ho­voria, že Bismark mal celkom iné veci za lubom, než jaké vo Viedni nastolil, dôkaz toho, že teraz má sa zase sísf s Gorčakovom, teda s takou osobou, o ktorej sa myslelo, že je s Bismarkom nesmieri­­teíná. A krém toho padá na váhu vývin záležitostí v Cislajtánii, čo sotvy zmestí sa do toho údajného Bismark-Andrá8sovského plánu. Niet pochybnosti, že všetky tieto veci prídu aj na sneme do reči a môžme byť prichystaní na kopu iuterpellácií. Čo vláda na ne odpovie, o tom vieme, že to nebude ani kyslé ani sladké. Ohľadom snemovej reštaurácie sdeluje sa ešte, že kandidátom na podpredsedníctvo je aj Pav. Visoly. Benj. Kállay má byť za odborného náčelníka a nie za štátneho sekretára v ministerstve zahraničia vymeno-Mladý inžinier pozvanie prijal. Prišiel raz, prišiel i druhý raz, hrával s Javornickým Whist a s dcérou klavír. Po štyroch týždňoch bol milým domácim pria­teľom. Jeho pomer ku Johanke bol vždy dôvernejší. Ona bola skutočne prvé dievča, ktoré urobilo naňho hlboký dojem. Páčilo sa mu menovite, že Johanka bola ; do kuchyne i ku klavíru, že vedela pekne hovoriť i o krásach lyriky i rozumne o prádle. Po ďalších ôsmich dňoch si aj potykali a chodievali na prechádzky. Čo si tam všetko porozprávali, to sa nás netýka; bolo to neomylne to isté, čo rozprávajú si od Adama a Evy všetci zamilovaní ľudia. ŠCastie Karolovo zdalo sa byt pojisteným, lebo starý Javor­nický dozvedel sa aj ináč, že je Karol spôsobný a usilovný mladý človek. Javornický bol na čistom. Novotný dostane jeho dcéru. Karol to spozoroval a plával v radosti, ale veľmi často bol aj jakýsi za­myslený. Raz prekvapil ho v takomto okamihu Javor­nický. „Ale, priateľko — začal Javornický — veď Vy predsa nepotrebujete byt taký smutný!“ „Ja nie som smutný, pane Javornický, ale stojím pred vefavážnym okamihom: ja som čosi vynašiel. Za osem dní bude to od vedeckých autorít prezkú­­mané. Ak sa môj vynález dokáže, budem chýrnym a bohatým človekom.“

Next