Národnie Noviny, apríl-jún 1880 (XI/40-72)
1880-04-06 / nr. 40
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Kakúsko-Uborsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. Ročník XI. Redakcia, administrácia a expedícia v Turó. Sv. Martine. Utorok 6. apríla 1880. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 40. Zmenená situácia. Volby do anglického parlamentu nie sú síce ešte celkom ukončené, ale už dosavádny výsledok zretedlue hovorí o skvelom od žiadnej strany neočakávanom víťazstve liberálcov. To uznávajú už aj orgány lorda Beaconsfielda, olim Disraeliho, ktoré zrovná hlásajú, že konservativnej vláde anglickej nezbýva už nič iného, než svinút svoje zástavy a postúpiť miesto ministerstvu Gladstoneovmu. A tak does zajtra uvidíme v Anglii novú vládu a s ňou aj nový politický smer, menovite v otázkach zahraničných. Aký to smer bude, to jasne vyslovil sám Gladstone vo svojich volebných rečiach, a keby sme tu nič iného do ohľadu nebrali, len jeho východnú politiku, nuž je tým podstatná zmena politickej situácie v celej Europe dostatočne naznačená. Darmo je, východnia otázka je a dlho ešte bude tou osou, okolo ktorej bude sa krútiť veškerá činnosť slávnej diplomacie a v tom leží menovite hlboký význam víťazstva anglických liberálcov, že Gladstone zaujíma vo východnej otázke celkom iné, balkanským Slo vanom rozhodne priaznivé stanovisko, ako nedá sa tajiť, že právo toto a nie menej nešťastné útočné války Angličanov v krajne Zulu Kafrov a v Afghauistane to víťazstvo napomohly. Maďarskí a nemeckí tak zvaní liberáli zúria nad víťazstvom liberálnej strany v Anglicku. Aká to rôznosť v náhľadoch o liberalisme! Pri čina je jasná. Anglickí liberáli nie sú takými leu rečiami, ale aj skutkami, oni svobodu nechcú mať pre seba v arende, ale aby jej ovocie požíval každý, kto sa jej domáha, nasledovne aby v plnej miere stali sa jej účastnými aj východní Slovania, ktorí cez dlhé roky za ňu krev cedili; naopak u nás je liberalismus len pokrievkou, pod ktorou pácha sa ten najbesnejší absolutismus, a naši libcrálci nikdy neboli priateľmi slavianskej svobody a vždy podporovali otrokársku politiku kabinetu Disraeliho. Gladstones ovšem to zúrenie nemýli ani nepomýli, lebo on pozná svojich nepriateľov a pozná aj jích silu, a čo na jednej strane tratí, toho hojnú náhradu nachodí na strane druhej. On nemyslí, ako to nedávno vo svojej reči povedal, žeby Francúzi, Rakúšania a Nemci liberálnu anglickú politiku zatracovali. „Ovšem má ona dosť fanatických protivníkov, ale sympatisujú s ňou rakúsko-uhorskí Slovania, ktorí sú trikráť tak početní ako Maďari. A keby aj Nemci a Rakúšania tú politiku neodobrovali, sympatisujú s ňou iné národy, ako Rusi, balkánski Slovania, Italiani, malé štáty europejské a konečne Amerika.“ Víťazstvo liberálnej strauy v Anglicku samo sebou predpokladá teda zmenu politickej situácie v Europe. Bismarck zavoňal to popredku, preto vidíme ho až dnes na docela inej dráhe, než videli sme ho nedávno, vidíme ho zase priateliť sa s Ruskom. Tak sa zdá, že nemecko-rakúske priateľstvo nemá dnes už toho významu, aký sa mu predtým pripisoval. Bismarck utvoril allianciu s Rakúskom, jejž ostrie namorené bolo proti Rusku a proti Francii a poneváč túto allianciu vzhľadom k možnému spolku rusko-francúzskoitalskému nepovažoval za dostatočnú, chcel ešte aj Angliu pritiahnuť a orgány anglickej vlády s tým už svoj súhlas verejne vyslovovaly. Dnes je už tento plán zmarený a terajší rakúsko-uhorský premier, barón Haymerle, môže teraz obdivovať zbytky tobo diela, ktoré prijal v dedictvo od svojho predchodcu grófa Andrássyho. S istotou dá sa predpokladať, že tento nový víťazstvom anglickej liberálnej strany zapríčinený prúd valne prospeje ruskej politike, potažnejej osvobodzujúcim snahám na východe, lebo to je predsa jasné, že Rusko len tu môže koristiť z novej situácie, a keď starý Gorčakov, Bismarckom tak často urazený, vedel sa odhodlať k novému nemecko - ruskému priateľstvu, musí mať v rukách dostatočnú záruku, že jeho snahy na východe tak urputne a konsekventne križované nebudú, ako boly dosiaľ. A keď prispeje k tomu aj Anglia mohutným vlivom liberálnej strany, dá sa očakávať, že slovanské národy na Balkáne idú v ústrety novému, jarému, svobodnému životu. Ovšem že v tejto novej situácii nastávajú aj Rakúsko Uhorsku nové časy, snáď aj nové vážne obete, na jaké bosenská politika grófa Andrássyho sotvy počítala, nuž ale my sme toho pevného presvedčenia, že v ďalších následkoch bude to pre túto monarchiu len s výhodami spojené, lebo v úzkom spolku s Nemeckom, ako bol vo Viedni nastrojený, bola by jej úloha v politickom ohľade príliš podriadenou a pre jej materialné postavenie nanajvýš škodlivou. My teda srdečne vítame víťazstvo anglickej liberálnej strany, ako víťazstvo priateľa národnej svobody. Politický prehľad. ------6. apríla 1880. Všeobecné voľby do anglického parlamentu sú najvážnejšou udalosťou prítomnosti. Všetko ostatné ustupuje do pozadia. Veď už teraz všeobecné uznáva alebo aspoň dopúšťa sa, že jich konečný výsledok bude mat veliký vliv nielen na politiku samej Angiié, ale i na konštelláciu politickú celej Európy. Nie div potom, že obrat, aký tie voľby proti všetkému predpokladaniu a očakávaniu vzaly na seba, na mnohých stranách prekvapily a zaraziiy. Víťazstvo strany torycb, alebo ministerstva Beaconsfieldovho držané bolo za jisté, veď on sám pevne veriac v túto jistotu, len preto odhodlal sa k rozpusteniu parlamentu, v ktorom tešil sa väčšine, aby táto prevaha jeho strany novými volbami ešte rozmnožená bola, a tak pojistila jeho moc a silu na ďalších sedem rokov. A ako Beaconsfield a jeho ministerskí kollegovia, tak smýšľali i v muohých úradoch zahraničných záležitostí v Europe. Nechuf, nevôľa proti liberálnej, zápas s kenservatívcami v Anglii podujavšej strane, boly všeobecné. Jediný Beaconsfield — neviem, či pre jeho pôvod, a či ešte i pre niečo jinšieho — považovaný bol za muža, ktorý je akoby určený upevniť a ustálit to hromadenie sa mocností, ako ho v Berlíne, a ásnád i vo Viedni želali. Preto tie najhroznejšie nápady podujíraalo časopisectvo proti liberálcom. A akoby i nie, keď týchto náčelný rečník Gladstone zrovná vyslovil, že on a jeho strana želajú, aby východ ponechaný bol tamojším národom; aby týmže národom daná bola voľnosť sriadit a usporiadať sa svobodne; aby tam neprekážané bolo utvorenie mohutného slovanského štátu. Tieto zásady protivia sa tradicionálnej politike viedenskej a ešte väčšmej peštianskej. — Avšak nemienime o tom obšírne písaf, len sme chceli konštatovať faktum, ako hľadelo sa na anglické voľby v Europe. A už teraz bude nám celkom jasným čo píše „P. Ll.“ o týchže voľbách a jich dosavádnemu výsledku: „Protiví sa to našim želaniam a túžbam síce, ale nepozostáva nám nič jinébo, nežli sdúverit sa so skutočnosťou víťazstva liberálcov a porážkou konservatívcov v Anglicku. Zápas neme ešte ukončený, ale ztratená je hlavná bitka; bola už ztratenou hneď v prvý deň. Lebo čo jak početné sú sediská v anglickom parlamente (je jich 6t>0), tak len 70 sedísk je, ktoré tvoria predmet sporu medzi liberálcami a konservatívcami, medzi vhigmi a torymi. Ostatné mandáty nachodia sa tak rečeno v pevných rukách. Podľa dosavádnych zpráv liberalci vyrvali konservatívcom mnohé mandáty, tak, že i jináče nie mohutná väčšina týchto zanikla. Výsledky volieb najbližších dní môžu ešte docieliť zmeny, ale nemôžu získať konservatívcom utratenú väčšinu. — Pravda že i väčšina liberálnej strany nebude veľmi silná, a táto okolnosť chráni Angliu aspoň pred výlučoým panstvom strany liberálcov, ktoré všade v Europe, s jedinou výnimkou asnaď Italie, uvítané by bolo s vážnou obavou. Možno, že pre neobjasnené pomery prvých časov dokáže sa byt potrebným sriadit zvláštny koaličný kabinet. Toľko zdá sa byt jistým vo všetkých okolnostiach , že kabinet Beaconsfield- Northcote-Salisbury-Cross, ktorý slávne viedol veslo Angiié v ťažkej búrlivej dobe, došiel k posledným dňom svojim. Pre Rakúsko-Uhorsko je najväčšieho záujmu tá otázka: či Gladstone a Derby vstúpia do ministerstva. Obydvaja tak zjavne osvedčili sa byt osobnými protivníkmi rakúsko-uhorskej monarchie, že jich účasť vo vláde neomylne musela by mat za následok ocbladnutie šťastne docieleného intimného priateľstva medzi Rakúsko-Uhorskom a Angliou, a rozviazanie tej „nenapísanej“ alliancie, ktorú gróf Károlyi pred rokom vyhlásil. Ešte je ale táto eventualita nie neodbytnou a môže byt ešte odstránená. Ako velmi priazuivý znak považujeme dnes z Berlína nám došlú zprávu, že navrhnutá, pozdejšie demeutovaná schôdzka nemeckého cisára s kráľovnou Viktóriou predsa len uskutoční sa a síce asi v polovici tohto mesiaca. A tým radostnejšie zneje zpráva o tejto schôdzke, že sprevádzaná je ďalšou zprávou, že povesti o schôdzke cisára Vilhelma s cisárom Alexandrom nemajú základu.“ Toto je jediná nádej a potecha, ktorou „P. L!.“ namáha sa utíšiť plač svoj nad zkázou Jeruzalema, t. j. nad porážkou, ktorú utrpel Beaconsfield. — * * * Vo Viedni a v Pešti vzhľadom na anglické voľby velmi chúlostiví zdajú sa byt poťahom nemeckorakúsko-uhorskej alliancie, ktorú ako známo sosilnit mal Beaconsfield pristúpením Angiié. „N. W. Tbl.“ myslí, že tak v Berlíne ako i v Petrohrade zdá sa mali od týdňov informácie, ktoré podkopaly dúveru vo víťazstvo torych, a prispely k opätnému sblíženiu sa. Treba sa len rozpomenút na búrlivý článok „N. d. a. Z.“ ktorý z víťazstva anglických liberálcov predpovedal nebezpečie z Italie — a vtedy pravdepodobne mali v Berlíne už dôkladnú zprávu o výhľadoch volieb v Anglii, a Bismark počal ukazovať sklonnost ku priateľstvu cisára Vilhelma k Rusku. Do Viedne prirodzene došlý z Berlína upokojenia o význame tohto sbližovania sa, a vo viedeňskom za-