Národnie Noviny, apríl-jún 1880 (XI/40-72)
1880-05-04 / nr. 52
* * * sluší i menovanie Štátnych podtajomníkov, medzi ktorými poniektorí sú velikej významnosti a povesti. Markýz of Ripon menovaný je generálgubernátorom pre Indiu. Ale najväčšie zadivenie vyzvalo povolanie Cb. Dilkesa za štátneho podtajomníka zahraničných záležitostí, preto: že on je popredným vodcom radikálov anglických, stojaci v povesti čo náčelník anglických republikánov, intímny priateľ Gambettov, a jemu podobným čo do politického smýšľania je i predsedník obchodného úradu Chamberlain. — Keď týmto spôsobom vybavená je už osobná otázka, teraz už politický svet s oprávnenou zvedavosťou hladí v ústrety rozvinutiu programmu novej anglickej vlády, čo stane sa pravdepodobne v prestolnej reči, ktorá o nedlho prednesená bude v parlamente, a potom na ďalšie účinkovanie ministerstva. Je len prirodzené, že s touto zvedavosťou úzko spojené sú rúzne očakávania. Jedni sú toho presvedčenia, že členovia vlády londýnskej verní ostanú zásadám vysloveným v rečiach vodcov liberálov anglických pred voľbami. Jiní zase, menovite tí, ktorých tak ťažko a bolastne dotklo sa zrútenie Beaconsfieldovo a jeho zásad, úfajú, že i noví ministri okolnostiami nútení budú zapret svoje vo volebných rečiach vyslovené zásady, a sledovať cesty, ktoré razil pre politiku menovite zahraničnú lord Beacon8field. Tieto posledné domysly, aspoň nám, nezdajú sa byť veľmi podobnými pravde, keď by sme i dopustili jicli možnosť, a síce preto nie: lebo v tom prípade nebolo by bývalo treba zrútiť Beaconsfielda. Skúsenosť učí, že v Anglii nezvyklý stránky viest zápasy len z osobných záujmov, ako sa to jinde deje, ale preto: aby s pádom osôb odstránené boly i politické zásady, a na jich miesto s novými osobnostiami i nové zásady dostaly sa k platnosti. A už darmo je, nech Granvile vyznačuje sa čo jak miernosťou a túžbou smierenia tak obyvateľstva Angiié, ako i Európy, predsa len nebude môcť, kým Gladstone je hlavou vlády, zničiť tohoto zásady, ale vzdor svojej smierlivosti musí v súhlase s Gladstonom účinkovať! * * * Italská ministerská kríza je novým, a nie malicherným momentom všeobecnej nejistoty v pomeroch Európy. „Nám, píše „P. Ll.“ ostatie alebo odídetie ministerstva Cairoliho môže byt dosť ľahostajným, ale príslovie, že sotvy čo lepšie nasledovať bude, má takmer ešte väčšiu platnosť pri ministroch, nežli pri jiných ľuďoch. Jistéje, že keď Cairoli musí pustiť z rúk veslo vlády, najbližšie ministerstvo, ačpráve by muselo byt kabinetom ľavej strany, musí účtovať s oposíciou Cairoliho, a táto oposícia je povážlivá, a to nielen pre samú Itáliu Už teraz mimoriadne mnoho hovorí sa o udanlivých machináciách Italie na balkánskom polostrove. Berlínsky dopiso vateľ „Daily Telegraphu“ donáša podrobné zprávy o tomto predmete, ktoré my, dodáva opatrne „P. Ll.“ bez prevzatia zodpovednosti, alebo vyslovenia vlastnej mienky, nasledovne sdelujeme. Ten dopisovateľ bezobalov vyslovuje, že italské intrigy vyvolaly zmutky v Albánii. Sami Černohorci prišli ku tomuto presvedčeniu, a tak táto udalosť povýšená je nad všetku pochybnosť.“ Čeruohorský časopis „Glas Crnogorca“ ujavňuje nasledujúce osvedčeuie poťahom na černohorskotureckú otázku: „Nenachodíme ani pravé slovo, slušný výraz, aby sme ním vyslovili velikosť našej ošklivosti o podlosti, ktorej z novu dopustili sa Turci proti nám. Ako divadelní herci ustúpia z dejišťa, aby za oponami preobliekli sa v jiný šat, žeby v novej úlohe vystúpiť mohli, tak opúšťajú Turci nám prirknuté územie, aby zložili rovnošatu nizamov a hneď aby postavili sa nám oproti ako súbojovníci Albáncov. Europa hľadí na to pokojne . . . Tak rozdielnou mierou merajú národom! Keď černoborec vystre ozbrojenú ruku, aby bránil samostatnosť svoju, alebo aby krvavé vydobyté územie prevzal do vlastníctva, stavia sa mu oproti vôľa celej Európy; ked ale zrejmé je, že čierna Hora na ceste pokoja so lstivým odporníkom, ktorý láme svoje dané slovo, nič nemôže vykonať, vtedy stíska diplomacia pleciami, a stavia sa ľahostajuou a nevedomou. Či z novu boriť sa bude s Turkami a Arnautami? Bôh uchovaj! Teraz drahšia nám je kvapka černohorskej krve, nežli celé územie, ktoré by sme asnad zpäť vydobýjať mali, keď nám zradou odopreté je. Či budeme ďalej vyjednávať s Turkami? Nie a nie! to držíme niže našej cti. Vláda nášho kniežeťa odovzdá opäť celú záležitosť rukám europejskej diplomacie, ktorá práve tak zhanobená a oklamaná je Turkami, ako Čierna Hora. Vôľa mocností môže primát portu k naplneniu jej povinností. Ako diplomacia podujme a rieši svoju úlohu, otom poučí nás budúcnosť.... My medzitým čakáme dobu, ktorá nám priaznivejšou bude. Teraz naši juuácki bojovníci majú doma prácu; musia sa vrátiť k motyke a pluhu.“ Berlín, 1. mája. Pri dnes odbývanej porade v ríšskom sneme o interpelácii pre vlúčenie čiastky hamburského územia do colného spolku osvedčili takmer všetci rečníci, že tento návrh obsahuje urazenie ústavy, a nemôže byt jednostranne uzavrený spolkovou radou, ale potrebuje odobrenie ríšskeho snemu Pri príležitosti tejto zpomenúl Richter despociu ríš skeho kancelára. Následkom neuspokojujúceho osvedčenia vlády pripravujú návrh, ktorý vysloví: že návrh Pruská odporuje ústave, a k platnosti potrebuje odobrenie ríšskeho snemu. — Podľa zpráv z palácu kancelárovho, je kn. Bismarck následkom tohto a udalostí posledných dní hrozne rozčúlený. Carihrad, 1. mája. Vynímajúc Angliu, všetky velraocnosti menovaly zástupcov, ktorí majú sa súčastniť na poradách kommissie na základe článku 23. berlínskej smluvy. Táto komnmsia má úlohu, odobriť portou vypracovaný návrh reforiem pre europejské Turecko. Skadar, 1. mája. Albánska liga uzavrela vyslať z katolíkov a mohamedánov záležajúcu deputáciu k veľraocnostiam. Najprv pôjde do Londýna. Cieľ tejto deputácie je: prosiť veľké kabinety o zmenu tých ustanovení berlínskej smluvy, ktoré smerujú proti celistvosti albánskeho územia, ako i proti politickej spojitosti albanského národa. (Či by nebolo na čase. aby i Bulhari pripojili sa k tej deputácii s podobnou prosbou? — Ale, veď hlavná a najvážnejšia vec berlínskej smluvy je: rozkúskovanie bulharského národa.) Paríž, l. mája. Zprávy^ časopisov zo Shangaia hovoria, že v obyvateľstve Číny panuje nepriateľské 8mýšľanie proti zahraničiu. Za pravdepodobnú udalosť považujú úplnú zmenu vládnej sústavy, ba samú revolúciu. Všetci v Pekingu sídliaci diplomati žiadali vraj od svojich vlád vyslanie lodí do Shangaia. Berlín, 2. mája. Kolujúce povesti, dľa ktorých spolková rada mala by odopreť pruský návrh na vlúčenie hamburgského územia do colného spolku, treba jedna rodina vyhla, keby v zdravotných veciach lepšie a dôkladnejšie poučená bola. Nie len tedy čo prvý učiteľ a vychovatel ale i čo prvý lekár potrebuje matka vyššieho vzdelania než sa jej to dosial dostáva. Nie len srdce ale i rozum a mysel musí byt u nej vzdelanejšia a otvorenejšia. Ďalej, každá matka je spolu i spoločnia družka svojho muža v najužšom smysle slova. Muž a žena majú jeduy a tie isté záujmy. Pre túto príčinu je len veľmi prirodzená tá požiadavka, aby ona týmto záujmom, životnej úlohe svojho muža porozumela a ho, nakolko to možno, v námahách a prácach podporila a nie ako sa to často stáva, svojou nerozumnosťou hatila. Priemyselníkova žena musí porozumel priemyslovým záujmom svojho muža, obchodníkova obchodným atrf. Toto ale je len tak možné, jestli jej vzdelanosť dostane širší a dôkladnejší základ, jestli škola pripraví ju s prospechom vžiť sa do úlohy, do životných záujmov jej muža a rodiny. Jej vzdelanosť musí aspoň zárodky mužovej vzdelanosti v sebe obsahovať a že keď aj nie s ňou totožná, čo je nemožné, tedy aspoň podobná jej byť. Koľko rodín ďakuje za pojistenosť svoju jedine tej okolnosti, že matka vdova súca bola i ďalej viesť priemysel, obcbod alebo hospodárstvo zomrelého manžela. V takomto prípade zastupuje potom ona nie obozretne prijímať. Jistý počet malých štátov hlasovať bude za ten návrh preto, aby prekazily novú prípadne vážnou byt mohúcu Bismarckovu prosbu za prepustenie. Rím, 1. mája. Kráľ za dlhší čas konferoval s Farinim. Do 6. hod. večer nebolo čuť nič nového o stave prítomnej krízy, ktorá potkáva sa s mimoriadnymi tažkostiami. Petrohrad, 2. mája. Podľa spoľahlivej zprávy minister osvety Tolstoj prepustený je a na jeho miesto menovaný je kurátor dorpatského školného okresu Saturov. Lord Dufferin telegrafoval včera úradne Granvillovi, že chytenie Ševiča, domnelého pôvodcu attentátu v zimnom paláci, stvrdzuje sa, s dodatkom, že už dobrovoľne mnoho sóznál. Rím, 2. mája. Kráľ konferoval včera s Farinim a jinými osobnostiami, potom mal dlbý rozhovor s Cairolim a Depretisom. Pozdejšie odbývaná bola porada ministrov; kríza bezpochyby dnes zakončená bude. — Ujisťujú, že ministerstvo ostane a vypíše všeobecné voľby. Rím, 2. mája. Úradné noviny uverejňujú osvedčenie, dľa ktorého následkom hlasovania komory 29. apríla, minjstri zadali demissiu, ktorú ale kráľ neprijal. — Ďalej ujavňuje úradný časopis dva dekréty, ktorými zatvára sa sessia a rozpúšťa komora. Voliéia svolaní sú na deň 16. a 23. mája, a nová komora 26. mája zahájená bude. Carihrad, 2. mája. Konferencia, ktorú včera odbývali veľposlancovia veľmocností v černohorskej záležitosti ostala bez výsledku, lebo viacerí veľposlanci nemali úpravy. Said baša, Mahmud Nedim baša, Kheredin baša a Soubdi baša predložili sultánovi návrh reforiem. «■ * * Domáce zprávy. PEŠŤ, 2. mája. Našou metropolou hýbajúcou udalosťou je, že tlačou vyšly Kossuthove memoire*). Pešťanské maďarské časopisy, menovite Kossuthovi blízo stojáce, s výrazmi radostného nadšenia a vzletu vítajú „maďarskú bibliu“ a „maďarsko - národnie evangélium“ ako ony Kossuthove spisy nazývajú. Vskutku sú však tieto spisy nie bibliou pokoja, ale bibliou zášti oproti Au8trii a habsburgskej dynastii. Šedivý exdiktátor rozpráva v týchto spisoch svoje činy a osudy behom celého svojho na premenách bohatého života. Rozpráva celú svoju odysseu počnúc od Világošu až po terajšie jeho zdržovanie sa v Baraccone. Rozpráva ako putoval do Turínu, Parížu, Londýna, New-Yorku, aby získal priateľov a pomoc k vydobytiu neodvislosti Uhorska. Rozpráva, ako sišiel sa s cisárom Napoleonom III. v Tuileriach r. 1859, aby žiadal to, že by s vojskom vtrhnul do Uhorska, pomáhal stroskotať Austriu a „osvobodit“ Uhorsko. Rozpráva, ako nabídnul svätoštefanskú korunu princovi Napoleonovi, známemu pod menom „červený princ“ alebo „Plon-Plon.“ Vykladá, ako usporiadúval metingy v Anglicku za neutralitu Angiié vo francúzsko-italsko-rakúskej válke. A všetko toto rozpráva s tou jemu vlastnou silou agitačuého ducha, nadšenosťou patriotu a nadobyčajnou mocou vo výrazoch a forme, aby to zavŕšil lamentáciou, že všetky jeho namáhania zostaly bez výsledku a že neprispely k roztroskotaniu tej tak vášnivé nenávidenej Au3trie. Koľká zášt, koľká nenávisť dýcha z každého riadku Kossuthových memoirov! Tak sa zdá že by rád tú zášt a nenávisť ako svoje poslednie *) Stručný obsah vyšlej I. knihy podáme po tieto dni. Red. BESEDNICA. Niekoľko slov v prospech vyšších dievčenských škôl a vyššieho ženského vzdelania vôbec. (Dokončenie.) Krem tu nastínenej veľavýznamnej duševnej má každá mátka ešte i tak zvanú telesnú vychovateľskú úlohu, bo ona je nie len prvý učiteľ ale i prvý telesný lekár svojej rodiny. Jestli že duševný zdar a pokrok dietok rozveseluje tvár otca, tedy to isté zapríčiní uňho i pohľad na zdravé rumenné líčka svojich miláčkov. V zdravom tele prebýva zdravá myseľ. Pre túto príčinu musí ona — keď aj nie nejaké odborné lekárske známosti, čo je nemožné aspoň tie najhlavnejšie podmienky udržania stáleho zdravia vedeťajim rozumet a dľa nich sa riadiť. Toto je ale len na základe, prírodovedy t. j. dôkladnejšej známosti zákonov prírody možné. Koľko tisíc dietok pohltí čierna zem pred časom len pre velikánsku áno neslýchanú ne vedomosť týchto zákonov a kolkí ostanú doživotnými mizerákmi! Koľkým nerestiam a trápeniam by ne-len povinnosti ženy ale i povinnosti muža. Celá ťarcha zvalí sa jedine na jej plecia, ktorúžto ku prospechu svojej rodiny len tak prenesie, jestli jej na potrebných znáraosťach na vyššom vzdelaní nechybuje, ba jedine vzdelanosť dá jej potrebnú silu a zväčší jej moc. Konečne manželský stav je duševný sväzok. Aby v tomto duševnom sväzku i žiadúca duševná shoda, harmónia panovala, potrebno je aby, nakolko možno najmenej duševných protiv v sebe obsahoval, aby rozdiel medzi vzdelanosťou ženy a muža keď i uie quantitativne tedy aspoň qualitativne malý bol. Ako v rodine, vo famílii, podobne zmenilo sa postavenie ženy i v ľudskej spoločnosti. Tak zvaná ženská emancipácia, pravda nie v tom smysle vzatá ako by ony odteraz od povinností ženských oslobodené byt malý a miesto čepca klobúk nosily, ale aby svoje telesné i duševné sily i na druhých dosiaľ jim neprístupných oboroch vyvinúť smelý a mobly, je takže len požiadavka času, požiadavka všetko meniaceho pokroku. Ked následkom vyvinutia vyššieho priemyslu mnohé dosiaľ len ženským rukám ponehané práce veľdielne pre seba ztrhly a skrze to tieto takrečeno chleba pozbavily, nepozostávalo ľudskej spoločnosti iné, ako na jednom poli odobratú prácu, odobratý chlieb na druhom zas nahradiť. Toto platí