Národnie Noviny, apríl-jún 1880 (XI/40-72)

1880-05-04 / nr. 52

* * * sluší i menovanie Štátnych podtajomníkov, medzi kto­rými poniektorí sú velikej významnosti a povesti. Markýz of Ripon menovaný je generálgubernátorom pre Indiu. Ale najväčšie zadivenie vyzvalo povolanie Cb. Dilkesa za štátneho podtajomníka zahraničných záležitostí, preto: že on je popredným vodcom radi­kálov anglických, stojaci v povesti čo náčelník an­glických republikánov, intímny priateľ Gambettov, a jemu podobným čo do politického smýšľania je i pred­­sedník obchodného úradu Chamberlain. — Keď týmto spôsobom vybavená je už osobná otázka, teraz už politický svet s oprávnenou zvedavosťou hladí v ústrety rozvinutiu programmu novej anglickej vlády, čo stane sa pravdepodobne v prestolnej reči, ktorá o nedlho prednesená bude v parlamente, a potom na ďalšie účinkovanie ministerstva. Je len prirodzené, že s touto zvedavosťou úzko spojené sú rúzne očakávania. Jedni sú toho presvedčenia, že členovia vlády londýnskej verní ostanú zásadám vysloveným v rečiach vodcov liberálov anglických pred voľbami. Jiní zase, meno­vite tí, ktorých tak ťažko a bolastne dotklo sa zrú­tenie Beaconsfieldovo a jeho zásad, úfajú, že i noví ministri okolnostiami nútení budú zapret svoje vo volebných rečiach vyslovené zásady, a sledovať cesty, ktoré razil pre politiku menovite zahraničnú lord Bea­­con8field. Tieto posledné domysly, aspoň nám, ne­zdajú sa byť veľmi podobnými pravde, keď by sme i dopustili jicli možnosť, a síce preto nie: lebo v tom prípade nebolo by bývalo treba zrútiť Beaconsfielda. Skúsenosť učí, že v Anglii nezvyklý stránky viest zápasy len z osobných záujmov, ako sa to jinde deje, ale preto: aby s pádom osôb odstránené boly i po­litické zásady, a na jich miesto s novými osobno­­stiami i nové zásady dostaly sa k platnosti. A už darmo je, nech Granvile vyznačuje sa čo jak mier­nosťou a túžbou smierenia tak obyvateľstva Angiié, ako i Európy, predsa len nebude môcť, kým Glad­stone je hlavou vlády, zničiť tohoto zásady, ale vzdor svojej smierlivosti musí v súhlase s Gladsto­­nom účinkovať! * * * Italská ministerská kríza je novým, a nie malicherným momentom všeobecnej nejistoty v po­meroch Európy. „Nám, píše „P. Ll.“ ostatie alebo odídetie ministerstva Cairoliho môže byt dosť ľaho­stajným, ale príslovie, že sotvy čo lepšie nasledovať bude, má takmer ešte väčšiu platnosť pri ministroch, nežli pri jiných ľuďoch. Jistéje, že keď Cairoli musí pustiť z rúk veslo vlády, najbližšie ministerstvo, ač­­práve by muselo byt kabinetom ľavej strany, musí účtovať s oposíciou Cairoliho, a táto oposícia je po­vážlivá, a to nielen pre samú Itáliu Už teraz mimo­riadne mnoho hovorí sa o udanlivých machináciách Italie na balkánskom polostrove. Berlínsky dopiso vateľ „Daily Telegraphu“ donáša podrobné zprávy o tomto predmete, ktoré my, dodáva opatrne „P. Ll.“ bez prevzatia zodpovednosti, alebo vyslovenia vlastnej mienky, nasledovne sdelujeme. Ten dopisovateľ bez­­obalov vyslovuje, že italské intrigy vyvolaly zmutky v Albánii. Sami Černohorci prišli ku tomuto pre­svedčeniu, a tak táto udalosť povýšená je nad všetku pochybnosť.“ Čeruohorský časopis „Glas Crnogorca“ ujavňuje nasledujúce osvedčeuie poťahom na černohorsko­­tureckú otázku: „Nenachodíme ani pravé slovo, slušný výraz, aby sme ním vyslovili velikosť našej ošklivosti o podlosti, ktorej z novu dopustili sa Turci proti nám. Ako divadelní herci ustúpia z dejišťa, aby za oponami preobliekli sa v jiný šat, žeby v novej úlohe vystúpiť mohli, tak opúšťajú Turci nám prirknuté územie, aby zložili rovnošatu nizamov a hneď aby postavili sa nám oproti ako súbojovníci Albáncov. Europa hľadí na to pokojne . . . Tak roz­dielnou mierou merajú národom! Keď černoborec vystre ozbrojenú ruku, aby bránil samostatnosť svoju, alebo aby krvavé vydobyté územie prevzal do vlast­níctva, stavia sa mu oproti vôľa celej Európy; ked ale zrejmé je, že čierna Hora na ceste pokoja so lstivým odporníkom, ktorý láme svoje dané slovo, nič nemôže vykonať, vtedy stíska diplomacia pleciami, a stavia sa ľahostajuou a nevedomou. Či z novu boriť sa bude s Turkami a Arnautami? Bôh uchovaj! Teraz drahšia nám je kvapka černohorskej krve, nežli celé územie, ktoré by sme asnad zpäť vydobýjať mali, keď nám zradou odopreté je. Či budeme ďalej vyjed­návať s Turkami? Nie a nie! to držíme niže našej cti. Vláda nášho kniežeťa odovzdá opäť celú záleži­tosť rukám europejskej diplomacie, ktorá práve tak zhanobená a oklamaná je Turkami, ako Čierna Hora. Vôľa mocností môže primát portu k naplneniu jej povinností. Ako diplomacia podujme a rieši svoju úlohu, otom poučí nás budúcnosť.... My medzitým čakáme dobu, ktorá nám priaznivejšou bude. Teraz naši juuácki bojovníci majú doma prácu; musia sa vrátiť k motyke a pluhu.“ Berlín, 1. mája. Pri dnes odbývanej porade v ríšskom sneme o interpelácii pre vlúčenie čiastky hamburského územia do colného spolku osvedčili tak­mer všetci rečníci, že tento návrh obsahuje urazenie ústavy, a nemôže byt jednostranne uzavrený spol­kovou radou, ale potrebuje odobrenie ríšskeho snemu Pri príležitosti tejto zpomenúl Richter despociu ríš skeho kancelára. Následkom neuspokojujúceho osved­čenia vlády pripravujú návrh, ktorý vysloví: že návrh Pruská odporuje ústave, a k platnosti potrebuje odo­brenie ríšskeho snemu. — Podľa zpráv z palácu kan­celárovho, je kn. Bismarck následkom tohto a uda­lostí posledných dní hrozne rozčúlený. Carihrad, 1. mája. Vynímajúc Angliu, všetky velraocnosti menovaly zástupcov, ktorí majú sa sú­­častniť na poradách kommissie na základe článku 23. berlínskej smluvy. Táto komnmsia má úlohu, odobriť portou vypracovaný návrh reforiem pre euro­­pejské Turecko. Skadar, 1. mája. Albánska liga uzavrela vyslať z katolíkov a mohamedánov záležajúcu deputáciu k veľraocnostiam. Najprv pôjde do Londýna. Cieľ tejto deputácie je: prosiť veľké kabinety o zmenu tých ustanovení berlínskej smluvy, ktoré smerujú proti celistvosti albánskeho územia, ako i proti politickej spojitosti albanského národa. (Či by nebolo na čase. aby i Bulhari pripojili sa k tej deputácii s podobnou prosbou? — Ale, veď hlavná a najvážnejšia vec ber­línskej smluvy je: rozkúskovanie bulharského národa.) Paríž, l. mája. Zprávy^ časopisov zo Shangaia hovoria, že v obyvateľstve Číny panuje nepriateľské 8mýšľanie proti zahraničiu. Za pravdepodobnú udalosť považujú úplnú zmenu vládnej sústavy, ba samú re­volúciu. Všetci v Pekingu sídliaci diplomati žiadali vraj od svojich vlád vyslanie lodí do Shangaia. Berlín, 2. mája. Kolujúce povesti, dľa ktorých spolková rada mala by odopreť pruský návrh na vlú­čenie hamburgského územia do colného spolku, treba jedna rodina vyhla, keby v zdravotných veciach lepšie a dôkladnejšie poučená bola. Nie len tedy čo prvý učiteľ a vychovatel ale i čo prvý lekár potrebuje matka vyššieho vzdelania než sa jej to dosial dostáva. Nie len srdce ale i rozum a mysel musí byt u nej vzdelanejšia a otvorenejšia. Ďalej, každá matka je spolu i spoločnia družka svojho muža v najužšom smysle slova. Muž a žena majú jeduy a tie isté záujmy. Pre túto príčinu je len veľmi prirodzená tá požiadavka, aby ona týmto záujmom, životnej úlohe svojho muža porozumela a ho, nakolko to možno, v námahách a prácach pod­porila a nie ako sa to často stáva, svojou neroz­umnosťou hatila. Priemyselníkova žena musí poroz­umel priemyslovým záujmom svojho muža, obchodní­kova obchodným atrf. Toto ale je len tak možné, jestli jej vzdelanosť dostane širší a dôkladnejší základ, jestli škola pripraví ju s prospechom vžiť sa do úlohy, do životných záujmov jej muža a rodiny. Jej vzdelanosť musí aspoň zárodky mužovej vzdelanosti v sebe obsahovať a že keď aj nie s ňou totožná, čo je nemožné, tedy aspoň podobná jej byť. Koľko rodín ďakuje za pojistenosť svoju jedine tej okol­nosti, že matka vdova súca bola i ďalej viesť prie­mysel, obcbod alebo hospodárstvo zomrelého man­žela. V takomto prípade zastupuje potom ona nie obozretne prijímať. Jistý počet malých štátov hla­sovať bude za ten návrh preto, aby prekazily novú prípadne vážnou byt mohúcu Bismarckovu prosbu za prepustenie. Rím, 1. mája. Kráľ za dlhší čas konferoval s Farinim. Do 6. hod. večer nebolo čuť nič nového o stave prítomnej krízy, ktorá potkáva sa s mimoriad­nymi tažkostiami. Petrohrad, 2. mája. Podľa spoľahlivej zprávy minister osvety Tolstoj prepustený je a na jeho miesto menovaný je kurátor dorpatského školného okresu Saturov. Lord Dufferin telegrafoval včera úradne Gran­­villovi, že chytenie Ševiča, domnelého pôvodcu atten­­tátu v zimnom paláci, stvrdzuje sa, s dodatkom, že už dobrovoľne mnoho sóznál. Rím, 2. mája. Kráľ konferoval včera s Farinim a jinými osobnostiami, potom mal dlbý rozhovor s Cairolim a Depretisom. Pozdejšie odbývaná bola porada ministrov; kríza bezpochyby dnes zakončená bude. — Ujisťujú, že ministerstvo ostane a vypíše všeobecné voľby. Rím, 2. mája. Úradné noviny uverejňujú osved­čenie, dľa ktorého následkom hlasovania komory 29. apríla, minjstri zadali demissiu, ktorú ale kráľ ne­prijal. — Ďalej ujavňuje úradný časopis dva dekréty, ktorými zatvára sa sessia a rozpúšťa komora. Voliéia svolaní sú na deň 16. a 23. mája, a nová komora 26. mája zahájená bude. Carihrad, 2. mája. Konferencia, ktorú včera odbývali veľposlancovia veľmocností v černohorskej záležitosti ostala bez výsledku, lebo viacerí veľpo­­slanci nemali úpravy. Said baša, Mahmud Nedim baša, Kheredin baša a Soubdi baša predložili sultánovi návrh reforiem. «■ * * Domáce zprávy. PEŠŤ, 2. mája. Našou metropolou hýbajúcou udalosťou je, že tlačou vyšly Kossuthove memoire*). Pešťanské ma­ďarské časopisy, menovite Kossuthovi blízo stojáce, s výrazmi radostného nadšenia a vzletu vítajú „ma­ďarskú bibliu“ a „maďarsko - národnie evangélium“ ako ony Kossuthove spisy nazývajú. Vskutku sú však tieto spisy nie bibliou pokoja, ale bibliou zášti oproti Au8trii a habsburgskej dynastii. Šedivý exdiktátor rozpráva v týchto spisoch svoje činy a osudy behom celého svojho na premenách bohatého života. Rozpráva celú svoju odysseu počnúc od Világošu až po terajšie jeho zdržovanie sa v Baraccone. Rozpráva ako putoval do Turínu, Parížu, Londýna, New-Yorku, aby získal priateľov a pomoc k vydobytiu neodvislosti Uhorska. Rozpráva, ako sišiel sa s cisárom Napoleonom III. v Tuileriach r. 1859, aby žiadal to, že by s vojskom vtrhnul do Uhorska, pomáhal stroskotať Austriu a „osvobodit“ Uhorsko. Rozpráva, ako nabídnul sväto­štefanskú korunu princovi Napoleonovi, známemu pod menom „červený princ“ alebo „Plon-Plon.“ Vykladá, ako usporiadúval metingy v Anglicku za neutralitu Angiié vo francúzsko-italsko-rakúskej válke. A všetko toto rozpráva s tou jemu vlastnou silou agitačuého ducha, nadšenosťou patriotu a nadobyčajnou mocou vo výrazoch a forme, aby to zavŕšil lamentáciou, že všetky jeho namáhania zostaly bez výsledku a že neprispely k roztroskotaniu tej tak vášnivé nenávi­denej Au3trie. Koľká zášt, koľká nenávisť dýcha z každého riadku Kossuthových memoirov! Tak sa zdá že by rád tú zášt a nenávisť ako svoje poslednie *) Stručný obsah vyšlej I. knihy podáme po tieto dni. Red. BESEDNICA. Niekoľko slov v prospech vyšších dievčenských škôl a vyššieho ženského vzdelania vôbec. (Dokončenie.) Krem tu nastínenej veľavýznamnej duševnej má každá mátka ešte i tak zvanú telesnú vychovateľskú úlohu, bo ona je nie len prvý učiteľ ale i prvý telesný lekár svojej rodiny. Jestli že duševný zdar a pokrok dietok rozveseluje tvár otca, tedy to isté zapríčiní uňho i pohľad na zdravé rumenné líčka svojich miláč­­kov. V zdravom tele prebýva zdravá myseľ. Pre túto príčinu musí ona — keď aj nie nejaké odborné lekárske známosti, čo je nemožné aspoň tie najhlavnejšie pod­mienky udržania stáleho zdravia vedeťajim rozumet a dľa nich sa riadiť. Toto je ale len na základe, prírodovedy t. j. dôkladnejšej známosti zákonov prí­rody možné. Koľko tisíc dietok pohltí čierna zem pred časom len pre velikánsku áno neslýchanú ne vedomosť týchto zákonov a kolkí ostanú doživotnými mizerákmi! Koľkým nerestiam a trápeniam by ne-len povinnosti ženy ale i povinnosti muža. Celá ťarcha zvalí sa jedine na jej plecia, ktorúžto ku pro­spechu svojej rodiny len tak prenesie, jestli jej na potrebných znáraosťach na vyššom vzdelaní nechy­buje, ba jedine vzdelanosť dá jej potrebnú silu a zväčší jej moc. Konečne manželský stav je duševný sväzok. Aby v tomto duševnom sväzku i žiadúca duševná shoda, harmónia panovala, potrebno je aby, nakolko možno najmenej duševných protiv v sebe obsahoval, aby roz­diel medzi vzdelanosťou ženy a muža keď i uie quan­­titativne tedy aspoň qualitativne malý bol. Ako v rodine, vo famílii, podobne zmenilo sa postavenie ženy i v ľudskej spoločnosti. Tak zvaná ženská emancipácia, pravda nie v tom smysle vzatá ako by ony odteraz od povinností ženských oslobo­dené byt malý a miesto čepca klobúk nosily, ale aby svoje telesné i duševné sily i na druhých dosiaľ jim neprístupných oboroch vyvinúť smelý a mobly, je takže len požiadavka času, požiadavka všetko menia­ceho pokroku. Ked následkom vyvinutia vyššieho priemyslu mnohé dosiaľ len ženským rukám pone­­hané práce veľdielne pre seba ztrhly a skrze to tieto takrečeno chleba pozbavily, nepozostávalo ľudskej spoločnosti iné, ako na jednom poli odobratú prácu, odobratý chlieb na druhom zas nahradiť. Toto platí

Next