Národnie Noviny, júl-september 1880 (XI/80-115)
1880-07-10 / nr. 80
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Redakcia, administrácia a expedícia v Tűrő. Sv. Martine. s ilezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Ročník XI. Sobota 10. júla 1SS0. Číslo SO. Nový svit? V starogréckej klassickej dobe boli to olympskí bohovia, ktorí prevzali úlohu a dfa dobrozdaoia podelili si zástoje cieľom riadenia sveta. Svet nebol vtedy síce známy v celých svojich obrovských objemoch — v tedajšej známej quantite bol by najviac ospravedlňoval a svedčil o veľkolepej fantásii básuika, ktorý koloss prie storu označil slovami Kárpátoktól Adriáig, a predsa ani ten klassický svet v miniatúrnom vydaní nezostal vždy v tej forme, v akej ho chceli udržať tí rozliční olympskí bôžkovia. Svet vzdor pevnej vôle bôžikov vyvinoval sa ďalej, bral na seba primeranejšie formy, šíril, pružil a hnal sa do predu ustavične. Olympskí bohovia padli z výšky, vláda a moc jejich, akonáhle dokázaly sa byť malichernými a nezodpovedajúcimi skutočným pomerom, prestaly, svet však bral vždy kolossalnejšie formy na seba. V prírode niet zaostatia, ani sa nepohybuje v stejných kolajach, všetko sa v nej vyvinuje, všetko kluje sa na hore a tisne sa dopredu. Na tejto ceste môžu povstať prekážky a na čas zastaviť priebeh postupu, na vždy zostane však pojistená budúcnosť pokroku. Tak to chcú mať a tak to kážu večné pravidlá, a na tomto nezmení žiaden smrteľník, či sa on zve generálom alebo diplomatom. Toto je celým priebehom svetových dejíu dokázaná, ba dnes už takmer všeobecne uznatá vec a vy níma sa preto tým divnejšie, keď vidíme proti tomuto pracovať tých, ktorí snáď najhlbšie cíťa v sebe presvedčenosť a pravdu tej veci. Nevďačná úloha, darobná práca a predsa páni europejskí diplomati zase zápasia s nou! Dobre vedia, že turecká svereposť nedá sa viac udržať v Europe; sú presvedčení, že Balkán patrí jeho domorodým národom ; cíťa potrebu takejto zmeny — ale oni predsa mudrujú, kladú sa v cestu mohutne postupujúcemu vývinu, ktorý či s nimi alebo vzdor ním predsa len dôjde svojho cieľa, keď na východe znovu svitne a keď lúče svobody a rovnosti jasnejšie osvieta ešte aj zachmúrené nivy bilkanského poloostrovu. D plomati neučia sa raz ničomu. Ani dote rajší priebeh exequatury berlinských uzavretí nepoučil jich ničomu. Tak sa zdá, ako by si boli vzali za vzor bijúcich sa baranov, ktorých tým viac svrbí čelo, čím dlhšie si ho vzájomne otriepajú. čo sú tým pánom skúsenosti, nado budnuté v Bosne, v Srbsku, Čiernej Hore! Na všetko oni nedbajú. Miesto toho, čo by mali sa postarať o prostriedky, ktorými dalo by sa docieliť, že by si vysoká turecká porta vážila a ctila v saukciovaných smluvách na seba prevzaté povinnosti, vynášajú nové povinnosti tej samejiporté, ktorá vo svojej vzdorovitosti zvyklým spôsobom vyhýba tomu, čo už dávno vykonať a previesť zaviazaná bola. Človek skutočne nevie, čo si má myslieť o tých pánoch diplomatoch, keď pri zelenom stole jednosvorne a jednohlasne usporiadujú všeliaké otázky, označia hranice, podelia územie, zároveň ale nepostarajú sa o prostriedky, ktorými mala by sa vydobyť právoplatnosť všetkým tým uzavretiam. Akú cenu majú všetky tie jednohlasne vynesené uzavretia poslednej berlínskej konferencie, keď spolu nieje postaráno o jích prevedenie? Čo stojí taký súdny výrok, keď posúdený vopred vie a môže rátať na to, že niet kto by previedol exequaturu súdueho výroku? To milostivé dovolenie, ktoré „Europa“ dala pred dvoma rokmi Čiernej Hore, a najnovšie zase Grécku, že sa môžu s Turkami vzájomne strieľať, je veru veľmi slabá pomoc pre potlačených a ešte slabšia zbraň proti divému potlačiteľovi; oba tie národy aj bez milostivého dovolenia Európy mohli sa smele strielať s Turky na svoje nebezpečenstvo a na svoju škodu práve tak, ako to dosiaľ robili. Jestli vysoká diplomacia chcela byť spravedlivou oproti potlačeným, jestli chcela preukázať službu bumanismu a jestli chcela prekaziť prelievanie krve, nemala sa obmedziť na určenie hraníc a územia a na dovolenie, že si patriční môžu vziať prireknuté jím územie, ale mala ona jasne a zrozumiteľne povedať tureckej porté, čo od nej chce a mala vysloviť svoju vôľu v takej reči, ktorej Turci jedine rozumeť zvykli. Vysoká di plomacia, jestli sa jej skutočuo jednalo o prekazenie vojny, mala mať toľko smelosti v sebe, že by sa bola spolu postarala aj o exekúciu svojich návrhov. Dokiaľ nerieša otázku exekúcie, dotedy darebné sú a dsrobné budú všetky jednosvorné naloženia Európy. Turecká porta sľúbi všetko, bude brať nevinného a malomocného vzhľadom na prevedenie naložených povkiaostí, v skutku však a potajomky náležíte postará sa o to, aby uzavretia „Európy“ nestály sa skutkom. My ostatne nikdy neočakávali sme od vysokej diplomacie, že ona medzi sebou a pri zelenom stole rieši daktorú z tak vážuých a veľavýznamných otázok, ako je otázka východnia. Takéto otázky, ktoré povstaly následkom stáročného násilenstva, zbíjania, lúpenia a drancovania, nikdy nerieša sa perom a tintou pri zelenom stole, ale krvou a mečom na bojišti. Rie šenie východnej otázky zastavila veleslavná diplomacia berlínskou smluvou, bez toho však, že by ju svojima plácaninarfii bola na vždy vymazala z radu neriešených otázok. Udusila dohru krvavého riešenia, aby ponechala látku k novým krvavým bojom. Preto darebné sú všetky jej konferencie a všetky jednosvorné rady. Dohra východného dramata a tureckého panstva v Europe bude práve taká krvavá, ako bola predohra, keď diví Osmani založili svoje panstvo na rú caninách Carihradu. Na kopách mŕtvol dostal sa turecký pol mesiac na Aja Sofiu, jeho prvé zjavenie sa na europejskej Dôde oblesklo sa v mori krve: potoky krve Ouplavia turecký polmesiac z pôdy Európy, kde niet preň ni miesta ui oprávnenosti. Balkány patria domorodým národom, ktoré prv neskôr dôjdu svojho dedictva, keď aj nie pomocou diplomatického vyjednávania. Balkány musia sa ešte mohutne otriasať, kým nastane nový svit, a kým zasvieti since svobody všetkým balkanským národom. Zase sa chystajú tam mohutné prípravy k rozhodnému boju. Od čierneho a egejského mora až po jaderské cliys _ŕú sa národy do boja: jeden za panstvo a podržauie tyranskej moci ostatní za svobodu. Kocky môžu dnes zajtra padnúť, víchrica povstane, Balkány sa otrasú: bude to predvečer posledného všeobecného svitu na východe ? J* Politický prehľad. ------10. júla 1880. Berlínska konferencia zakončila práce svoje, jej uzavretia schválené patričnými veľmocnostiami sosnované v tej tak nazvanej kollektívnej nóte, sú už podpísané väčšinou vefposlancov v Carihrade, a možno, že dnes už i odovzdané vysokej porté. Ale práca porty nenie ešte zavŕšená. Tam pracujú a účinkujú neprestajne, ale Die v smysle uzavretia berlínskej konferencie, lež cielom prekrižovania týchto. „Tak v paláci (sultánovom) ako i v porté trávia časy poradami a redakciou a osnovaním odvety, píšu z Pery „A. A. Z.“, ale z väčších menších udalostí, ako i z reči jednotlivých privilegovaných časopisov s jistou určitosCou zapárať možno, že sultán žiadnym spôsobom nenie odhodlaný ku povoľnosti; z palácu pripravujú všetko k ozbrojenému vzdoru, a keď i pašovia na porté z väčšej čiastky presvedčení sú o potrebe povoľnej politiky, predsa fanatici od koreňa, ako Osrnan basa, ktorí by radi boli, aby vypukla vojna, dostávajú rozhodne prevahu. Z palám posielajú tých málo zvyšujúcich sa peňazí do Albánie, a tohto týdňa išlo viac dôstojníkov do Solúna s tým naložením, aby ozbrojeným silám ligy slúžili čo cvičitelia, prípadne čo vodcovia. „Courr. ď Orient“ pred niekoľko dňami sdelii sóznám v posledných týždňoch Albáncom poslaných pušiek; orgán Mahmud Ncdim bašov tak ďaleko ide v svojom cynjgme, že so zvláštnym dôrazom udáva aj zápalné raketty, ktorými Turci mieňa zničit musea, hvezdárne a školy v Athénach. Zprávy tureckých časopisov o sústrednení 80000 mužov pri Drinopoli, udanlive cieľom prekazenia jistých udalostí vo Východnej Rumélii, uie sú pravdivé. Vojsko posielajú výlučne do Solúna, a armádny sbor v Drinopoli je okamžite veľmi slabý.“ — Carihradský dopisovateľ „Daily News“ píše cez Syru takto: „Dozvedel som sa, že sultán a Abeddin baša sosnovali dlhočiznú proklamáciu, ktorá vyzýva Albáncov ku odporu proti gréckemu zaujatiu Epiru. Záležitosť túto držia v tajnosti, ale veľposlancom podaiilo sa dostať odpis tej proklamácie. Sultán myslel, že to prezradil niektorý z tajomníkov v paláci, a preto prepustil všetkých. V ministerskej rade v pondelok uzavreli, albánskych muzulmanov v Carihrade a v okolí, jíchž počet vystupuje na desať do pätnásť tisíc duší, prehovoriť, aby šli do Epiru. Na rozkaz Abeddin bašov vyhotovený je sóznám všetkých v carihradských temniciach nachodiacich sa albánskych zločincov a vrahov. Päťtisíc mužov vojska z Dedeagača ide do Solúna. Kresťanskí Epiroti v Carihrade zamýšľajú deputáciu vystrojiť ku veľposlanstvám, aby protestovali proti verbovaniu bašibozukov, ktorí by obnoviť mohli hrozné krvavé udalosti bulharské; najmieň žiadajú, aby veľposlanstvá vykonaly jím dovolenie k opusteniu Carihradu cielom obrany svojej vlasti proti týmto divochom.“ Porta znajúc obsah kollektívnej nóty, týmto spôsobom pripravuje odvetu na ňu. Na oko povoľná všemožne snaží sa vzbudiť obyvateľstvo ku odporu. A veľmocnosti čo? * * * Na hore vyššie urobenú otázku : veľmocnosti čo proti tureckému odporu? donáša „P. Li.“ nasledujúcu odvetu: „Londýnsky kabinet už teraz je od- • hodlaný, jestli načim, previesť demonštráciu loďstva