Národnie Noviny, október-december 1880 (XI/118-153)

1880-10-07 / nr. 118

Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúgko-Uhorsko na celý rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. > Ročník II. Redakcia, administrácia a expedícia v Tűrő. Sv. Martino. Štvrtok 7. oktobra 1880. Ľezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankovaué listy sa neprijímajú. Číslo 118. Najnovšie vlasťobranné diela. V tom samom čase, ked pán minister fi­­uaucií rozkladal svoje finančué plány pred uhor­ským snemom, snažiac sa všemožne dokázať, že permanentný 20—30 millionov obuášajúci de licit tvorí síce povážlivý finančný stav pre kra­jinu, jejž celý ročný dôchodok obnáša 250 mil­­lionov zl., nieje však dostatočnou príčinou k váž­nym obavám; ked tenže pán minister vyšše udaný deficit v terajších biednych časoch chce zapraviť odpredaním štátneho majetku, pový šením a rozmnožením daní a zveľadením dlžôb; ked teda pán minister financií vo svojom sanguini stickom naladení čárdášovým tempom popre skakoval všetky biedy a trampoty daň platia­ceho a vlasť udržujúceho ľudu, aby „skvelým“ finančným exposeom podvrátil vo všetkých kru hoch obecenstva zmáhajúce sa obavy o mož­nosti dalšieho doterajšieho štátneho šafárenia: v tom samom čase nemohol zaostať pán minister pre vnútorné diela vo vlasteneckosti za mini­strom financií a zrušil teda nemecké divadlo v Pešti. My sa ani jeduomu ani druhému ne­divíme. S istotou očakávali sme tak jedno, jak druhé. My sa divíme len nad tým, že i pán minister Trefurt, aby bol doplnený počet tres faciunt collegium, nedokulhal tiež s dákym, vla­steneckého ducha napomáhajúcim a vlasť pred panslavismom ochraňujúcim dielom. Ale nerna­­lojme čerta na stenu a uspokojme sa s tým, čoho sa nám dostalo k obdivovaniu. Uspokojme sa, že stav uhorských financií je síce povážlivý, ale nie obavy budiaci, a že nemeckí herci so zaviazanými pinklami vandrujú zo šťastlivého Magyarországu do zvelebovaného Vaterlandu. Na výdobytky madarskej finančnej vedy a šafárenia sme navykli a za nemeckými hercami nemáme príčiny plakať. Nemecké „žurnály* majú dosť sĺz a dosť hlasu, ktoré snád v predtuche bu­dúcich udalostí ušetrily si v časoch, ked pod násilnýma rukama Tiszu a Treforta padaly v rumy slovenské vzdelávacie ústavy. Ony nedarovaly nám slzy ľútosti a súcitu: nám vysehly slzy pod usta­vičnými úderami a hrúd naša, trpkosťami pre­plnená, nezná viac uľavujúcich sĺz súcitu, ale leu tajné škrípanie zubami a nemé zatínanie pästí pod každým novým úderom. Avšak nie tieto veci zasluhujú toľko po­zornosti, ale viac tá snaha nemeckej žurnalistiky, že sa sbáňajú po príčinách a intenciách, ktoré primäly pána Tiszu k potvrdeniu nariadenia mestskej rady. Naivnosť nieje síce známkou ľudí, v jíchž rukách nachodí sa nemecká žurnalistika v CÍ8 i Trans, preto tým viac bije do očú to pochopovanie vecí, ktoré pri zkúmaní a odba­­lovaní Tiszových intencií v otázke pešťanského nemeckého divadla prezradzujú. Tak na pr. „Neues Pester Journal“ pripisuje zatvorenie otáz­neho divadla zahraničnej politike, ktorá v naj­bližšej budúcnosti má vraj podujať také veci, proti ktorým okupácia Bosny a Hercegoviny bola národním skutkom; nasledovne aby si teda Tisza získal Sympathie maďarského národa, treba mu bolo obetovať nemecké divadlo vzdor lepšiemu svojmu presvedčeniu. Nevieme, čo otázny časopis rozumie pod tými hroznými podujatiami našej zahraničnej politiky v najbližšej budúcnosti, či rozumie pod tým predĺženie okupačnej čiary až za Mitrovice a po Solún, a či obnovenie troj - cisárskeho spolku: v ktoromkoľvek ale z týchto alebo aj všetkých iných možných prípadoch je za potreby ohromná dósa naivity, aby človek čo i tých iijprimitimnejších známostí o vlive maďarského národa na vývin zahraničnej svetovej politiky podkladal p. Tiszovi také intencie a také príčiny jeho rozhodnutia. Ako sa previedla oku­pácia Bosny vzdor všetkým pučom, Abdul­­kerimkám, softiádam a ostatným hlučným vý­menám turecko - maďarského bratstva, tak ani celý škrek všetkej madarskej verejnej mienky nepostačí k prekazeniu ďalšej okupácie alebo obnoveniu uenávideuého trojcisárskeho spolku, ak to iné okolnosti dovolia. Ešte smiešnejšia je tá druhá príčina, ktorú udávajú za príčinu, pre ktorú odobril Tisza uzavretia pestúnskej mestskej rady a dľa uejž intenciou Tiszovou nebolo inšie, ako kortešský fígeľ, potrebný k nastávajúcim voľbám do uhor ského snemu. Naivní ľudia! Akoby Tisza nevedel, že on ako minister terajšieho rakúsko-uhorského systému nemôže nikdy a za žiaduu cenu vy­­získať si stálu populárnosť u maďarského ľudu. Tisza dobre zná každý úder madarskej tepny a preto dobre vie, že ako minister môžô počítať len na mamelukov rodiace kraje, na Sympathie maďarského ľudu ale len ako náčelník štáto­právnej oposície. Zavretie nemeckého divadla nezíska Tiszovi a jeho strane ani jednoho ma­ďarského oposicionalného voliča a môže najviac pozbaviť jeho stranu nekofkých nemeckých a židovských hlasov, ktorí rozhodnutím Tiszovým cíťa sa byť urazenými. Za príčinu zavretia nemeckého divadla v Pešti nemôžeme prijať ani to, že by tým boly sa ebeely získať valnejšie navštevovanie a väčšie peňažué dôchodky maďarským divadlám v Pešti. Ved známa je nám ochota, s akou sa poskytuje všetka potrebná, ba často i zbytočná podpora madarskej Thalii tak zo strany vlády ako zo strany snemu. Príčina zavretia alebo zakázania nemeckého divadla v Pešti je veľmi jednoduchá. Je to tá samá príčina a tá samá pohnútka, ktorá riadi a diktuje všetky činy maďarských štátnikov: madarisácia. Madarisácii padlý v obeť slovenské ústavy, madarisácia vyhnala z Pešti nemecké divadlo. Madarisácia je alpha a omega všetkej múdrosti maďarských štátnikov. Kde sa o pod­poru madarisácie jedná, tam sú svorní a rovno smýšľajúci všetci. Madarisáciu neprevádza žiadon maďarský štátnik ani z politiky ani z donú­­tenosti ani ako kortešský fígeľ, činí to každý zo svojho vnútorného hnutia a citu všade, kde môže. Nemci si mysleli, že s nimi budú vými­­nečne nakladať, nech sa teraz poučia zo svojej škody. — Či toto počínanie pomôže madarisácii tak, ako si to chauviuisti predstavujú, my by sme o tom pochybovali. Zatvorením slovenských ústa­vov, poučili Slovákov o madarskej snášanlivosti; zakázaním nemeckého divadla otvorili oči Nem­com. Dľa našej mienky tak málo pomohli tým maďarskej národnosti, jak málo pomohol gróf Szapdry svojím exposeom a svojou finančnou vedou uhorským financiám. Pevne veríme, že bu­dúcnosť potvrdí túto našu mienku. Politický prehľad. ------7. oktobra 1880. Vo východnej akcii nastúpila pausa. Dokedy tá potrvá, o tom nemožno nič určitého riecť. Na jednej strane očakávajú sľúbené nové predlohy porty ohľadom východnej otázky — rozumejúc záležitosť čeruohorskú, grécku a arménsku ; — na druhej strane predlohy tieto tvoriť budú predmet ďalšieho vyjedná­vania medzi mocnostiami. Medzitým uťahuje sa euro­­pejská armáda z prístavu gružského na zimovisko do kotorského zálivu. Anglickí ministri neodbývali 4. t m. žiadnu radu, ačpráve ohlásená bola, a to je znak, že nemali žiadneho na východnú otázku vzťa­hujúceho sa predmetu. Konservativei v Anglii a radi* kálci vo Francúzsku agitujú silne proti každému roz­hodnému zakročeniu patričných vlád vo východnej záležitosti, ale táto agitácia sotvy bude smerodajnou pre vlády, lebo táto oposícia nenie zásadnej priro­dzenosti, ale len strannícky kúsok. — Na niektorých miestach považujú demonštráciu loďstva pred Olgú­­nom za zakončenú, a všetko vraj poukazuje na to, že plán tejto demonštrácie nebude viac obnovený na predošlom základe. Otázka je, čo tedy potom vezme sa za základ? „Daily News“ zvestujú, že ďalšie- vá­hanie alebo ďalší odpor Turecka prinúti mocnosti, aby uvážily akciu v Dardanelloch, alebo niekde jinde. Jiný intímny orgán Gladstonov hrozí reštitúciou smluvy sväto-štefauskej. Medzitým i v samom Carihrade mo­hutnie strana tá, ktorá k tomu nakloniť chce sultána, aby úplne vrhnul sa do náručia ruského cisára, a spoločne s týmto, aby vzdorovité vyzval na bojiäte celú ostatnú Európu. Títo ľudia ueprestajne pouka­zujú na to, že berlínska smluva v jej teraz zjavujú­cich sa výsledkoch o mnoho škodnejšia je pre Tu­recko, nežli by bol býval sv. štefsuský mier; dotu­­šujú sultánovi, že keď už niet v Europe ani jeduej jedinej mocnosti, ktorá by ho vážne ochraňovať chcela proti presile Ruska, že je lepšie dobrovoľne sa od­kúpiť, ako možno. Vlivu tejto ruskopriateískej stránky v jistom smysle pripísať prichodí, keď palác mnoho menej si robí z nátlaku Gladstonovho, nežli by sa domýšľalo. „Nebojíme sa Angiié 1“ je výrok jednoho z najvýtečnejších tureckých štátnikov, ktorý okamžite má vážny vliv na držanie sa Turecka, a dôkladne oboznámený je s anglickými pomermi. Sultán a jeho terajší radcovia vychodia z toho náhľadu, že Glad­­stonovi nepodarí sa anglický národ zamotať do vojny so svojim starým priateľom a spojencom. * * * Ruský časopis „Golos“ píše o nemeckej poli­tike nasledovne: „Nemecké časopisectvo namáha sa každodenne dokázat svetu, že nemecko-rakúsky spolok znamená len mier, a že cieľ jeho založenia záleží len v udržaní europejského mieru. Pri tom maľujú sa nebezpečia panslavismu krikľavými barvami, a Rusko predstavuje sa čo mier ohrožujúca mocnosť, ktorá z jednej strany podporuje panslavismus, z druhej strany túži po ztroskotaní Turecka, aby získala novú pôdu pre rozmnoženie svojich držebností a pre roz­šírenie sa panslavismu. Tieto rusko-slovanské suahy sú dľa nemeckej publicistiky tým nebezpečnejšie sve­tovému mieru, lebo stáva sa vždy podobnejším pravde, že Anglia definitívne prejde na stranu Ruska. No, a

Next