Národnie Noviny, január-marec 1881 (XII/1-38)
1881-01-04 / nr. 1
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. \ Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý 5 ‘ rok 12 *1., na pol roka 6 xl., aa štvrťroka 3 xl. Ročník XII. !-c‘ H Vb, l\, x? Redakcia, administrácia a expedícia v *3ľTĽJLJ;’*6. jaeiaaat'-fclxa.öo Bezmenné dopisy prijímajú sa len od xnámych už dopisovateľov. fifefrankované listy sa neprijímajú. Utorok 4. januára 1881. yffy* Číslo 1. Na počiatku roku. Minulý rok pozdravili sme na tomto mieste s nádejami. Jakýsi čerstvejší vetor povieval vtedy zo starého roku a budil tie nádeje. Y mnohom sme sa sklamali. Stanúc pod znamenie pravdy, musíme ju aj vtedy priznávať, ked má príchuť blenu. Všetci bez výnimky sme chytaj a nedostatoční, a neštítime sa aui takých cnyh, ktorým možno vylmúť. U ná3 sa málo pracuje. Rozumiem prácu v Daj širšom smysle slova. Poetické far niente sožiera sily Daše. „Niega i pogoda“, jako hovorí Puškiu, je u mnohých nás zákonom, a tak platí i to: „Cit aj u malo, mnogospliu!“ Mnoho spíme duševne“, mnoho driemot, mnoho snov! Nežiadame si zimničnú trhanú činnosť zlým svedomím boriaceho sa dobrodruha, ale tichú, vytrvalú prácu seriosnéko, svojho cieľa istého muža. Naši páni hegemóni nevynikajú pilnosťou a vytrvalosťou. A predsa mali by sme sa od nich učiť, od nich, povedomím panujúceho postavenia zmalátnelých a ubezpečených! Oni predsa pracujú, poťažne dajú za seba pracovať. Vzdor žalostnému stavu svojich kultúrnych ústavov (stav teu je výplyvom jích vykunštovaného postavenia v krajine), badáme všade stopy činnosti. Oni učia sa reči, i také reči, ktoré jim nijako nemôžu byť príjemnými. Majú ku pr. peknú hrbku spisovateľov, ktorí si osvojili reč ruskú, v predtuche toho veľkého, svetového významu, ktorý ona už má, a ktoiý zo dňa na deň rastie! Jako stojí u nás táto vec? Nech si každý sám odpovie na túto otázku. Oni usilujú sa prospievať vo všeobecnej eokyklopaediekej vzdelanosti. Ľudovú spisbu obrábajú úsilne. Jícb žurnalistika je široko rozvetvená, a len opičiactvo a mlatba frás hatí jích, aby sa i vnútorne pozdvihla. V tomto hode až prepínajú svoje sily, čo je konečne vec nebezpečná, ale nie natoľko jako blivenie. Oni usilujú sa dľa možnosti i špecialné vedy pestovať. Niektoré odvetvia vedy prerobili dosť zdarné. U nás je diletaQtismus hlboko zakorený. Habkáme po mnohom, seriosne nelneme k vážnej ťažkej práci. Diletantismus nakazil kvet našej mládeže; koľko pukov uschlo bez prospechu! V praktickom dejstvovaDÍ nehľadáme nové cesty. Naše obce hynú, naše mestá upádajú do filisterského hlivenia. Náš jazyk je ťažký, pohodlný, ked treba povedať slovo povzbudenia, poučenia, ale často obratný a usilovný, ked jedná sa o šomranie, výsmech a nereálnu osobnú kritiku. Prilepilo sa i na nás trochu tej lži, ktorú vidíme denne na prestole dnešuého chauvinismu rozťahovať hnusné údy. Od bojovníkov potlačenej, zato ale sväto svätej a spravodlivej veci žiada sa väčšia hú ževnatost. Ináč tá sväto-svatá vec, tá božská idea odvrátiť môže tvár svoju od nich, a hľadať si útočište inde. Ona síce nezahynie, lebo je uesmrteľná a veľká! Ale kto stojí za to, že neupadneme pri malátnosti na stupeň Vendov v železnej stolici, ktorí neboráci sotva vedia, že sú ľudia svobodní a hodní samonrčenia! Ešte len i tie biedne šlabikáre vendské, ktoré divosi trpia vo vendských školách, písané sú maďarským pravopisom, v štýle barbarskom, tak že horšiu učebnú pomôcku už iba opiciam na Gibraltáré dať možno, ale ľudom nie. Hnev sa búri v človeku, slzy vybrknú do očú, ked vidí tento pekný, dobrý vendický ľud v jeho zapustlosti, bezpomocnosti. Jeho kňazia (sú to zväčša evanjelici) sú najatí nádenníci, nemajúci ani toľko smysla pre svoj ľud, jako kamziksarnec pre svoje stádo na sokorcach alpinských skál, jícbžto výbežky siahajú do nešťastného toboto slavianskeho kúta. Tak daleko môže klesnúť ľud v devätnástom století pod aegidon konštitúcie a liberálisom! A ked sa my nepostaráme o živú účasť, o piácu, ked zabudneme na naše Bohom Hospodinom nám sverené úlohy, či nemôžme klesnúť na nízkosť biednych Vendov v Železnej? Ked sa my neopreme pružným protidejstvom, či nenie možné, že vyhasia nám ohník, založený veľkým Štúrom? Hnutie národov je podivné a nevyzpytateľné! Za otroka predaný murenín stal sa bohatým farmerom dakde v novom svete, mužom slobodným, a otrokári anglickí počínajú teraz hynúť pod assagejami nahých černochov! Nebuďme vypínaví, a nespoliehajme sa na vykonanú prácu, aby nestalo sa to, čo vo Vendiekom kraji. Aby nepísali snád i u nás „kegy szme sza vráczili do vlasztyi nassei, vigyeli szme szpúsztu a sztrassní oszud lyudu.0 Mráz človeku beží nad možnosťou retrogradného chodu slovenskej kultúry. Nevypínajme a nespoliehajme sa! Bratia naši, uhorskí Rusi, zachovali sa od vendickébo osudu jedine svojou bohoslužbou! Ale i tam vidíme hrozné následky národnieho „far niente“, a nedbalosti prirodzených vodcov národných. Oni stoja, ba idú nazpät, trebárs majú o mnoho ľahšie politické postavenie jako my Slováci! Jích sama cirkev jako taká, bráni jich proti cudziemu otroctvu. A tu vidíme, že politické ťažkosti nie sú v stave potlačiť národniu činnosť, ináč by sme my museli byť 0 muoho horší a biednejší jako Rusi, nakoľko je naše politické postavenie ncpomerne horšie. A tak nemiestno je všetko uvalovať na „terajšie pomery.“ Ľudia robia s božou pomocou aj pomery. Číra sa teraz líšime od spomenutých bratov našich ? Tým, že máme literárne podniky. V inšom sme tak asi jednakí — bez národných práv — reč naša bez uznania, aj len toho, ktoré jej zákon zabezpečuje. Nuže teda vyskytuje sa nám samo sebou, čo máme robiť! Hmotná 1 duševná podpora týchto našich orgánov, nakoľko zodpovedať usilujú sa svojej vysokej úlohe. Vytrvajme ešte za niekoľko čias v niečo napnutejšom žertvovaní na oltár osvety. Kto obetuje pracovné noci, zdravie a celú svoju sudbu literárnemu dielu, kto z druhej strany obetuje duševné i hmotné príspevky tomu samému dielu, kto všemožne stará sa pritiahnuť do nášho duševne pohnutého kráža čím viac 7 i 7X) uašícn j um yv veľmi muoho v terajších okoluosťacb. príde žeň! Politický prehľad. ------4. januára. 1881. V akom stave zanechali sme zahraničnú politiku na konci roku, práve v takom, v ničom nezmenenom nachodíme ju i teraz na počiatku nového roku, v ničom nepremenenú, nepostúpivšiu napred, a v rúchu najväčšej nejistotý sa zjavujúcu. Sú to prítomne dve záležitosti, ktoré vyzývajú všeobecnú pozornosť. O jednej už tak mnoho a často hovorili sme i na tomto mieste, že až ťažko nám prichodí opäť ku nej vracať sa, v obave, že neprestajné jej zpomínanie len k zunovaniu viesť musí. A predsa, ako verným tlumočníkom dennej zahraničnej politiky nemožno nám ju mlčaním pominúť, Jiste každý z ctených čitateľov domýšľa sa, ktorú to záležitosť rozumieme, že nie j i o ú, nežii grécku. — Tá druhá záležitosť, netýka sa tak všeobecnosti, a je vlastne len záležitosťou patriacou do oboru účinlivosti vlády anglickej; je to otázka irská a zbúra transvalských Boer o v. — O záležitostiach týchto prichodí nám popredne prehovoriť. Nezdá sa byt veľmi priaznivým znakom pre výsledok smierčieho, v gréckej otázke účinkoval majúceho súdu, že sa v Berlíne veľmi horlivé namáhajú ollopreť každú zodpovednosť za nejakú iniciatívu v.'tomto smere. Ani s myšlienkou odstúpenia Kréty nechce mať do činenia nemecká diplomacia. Výlučne a jedine Francúzsku prináležať má česť a bremeno tejto novej diplomatickej akcie. Známo je totižto, že pohnútka k návrhu smierčieho súdu pochodí od Barthelem/ Saint-Hilairea. Francúzsky minister zahraničných diel s mimoriadnou ráznosťou chopil sa tejto myšlienky, a podarilo sa mu, vzdor v časopisectve vyslovenej nedôvere, do minulej stredy obdržať súhlas všetkých veľmocností pre svoj návrh. Je pozoruhodné, že najsamprv došiel súhlas bezpodmienečný takmer Ruska; Anglia hlásila sa posledná, lebo len v diplomatickej spoločnosti minulého týdúa mohol lord Lyons sdelit p. Barthelemymu privolenie svojej vlády. Naj opatrnejšie a prozretelnejšie držalo sa Nemecko, keď si dalo skôr rozložiť Francúzkom všetky podrobnosti, ktoré spojené sú s takým smierčím súdom, nežii vyslovilo svoj súhlas s Barthelemyho návrhom. Súhlasom mocností zakončený bol prvý odsek nového diplomatického kroku. Barthelemy zvíťazil, lebo znal primät veľmocnosti k smierčiemu súdu nad portou a Gréckom, predpokladajúc, že sa mu podarí ešte i to, aby obe sporné stránky primäl k bezvýminečnému po predku prijatiu výroku. Mocnosti zaväzujú sa francúzskych zástupcov v Carihrade a Atbénach každým spôsobom podporovať. A tak druhý odsek počína sa tým, že zástupcovia Francúzska v Carihrade Tissot a v Athénach Mouy zodpovedne Francúzskom zaujatému stanovišti, uvedomujú patričné vlády o smierčom súde, a na srdce jim kladú jeho prijatie. Grécku vraj nahovoria, že v očiach mocností uzavretia berlínskej konferencie boly len dobrými radami, a nie sú, ako sa asnaď Giécko domnieva, žiadnym výrokom. S portou, úfajú sa, že snadnejšie hotoví budú, lebo tá vraj nahliadnuť musí, že len ku jej prospechu slúži, keď jedná sa o zmenu uzavretí berlínskej konferencie. No či všetko tak pôjde, ako sa ufá diplomacia, to ukáže najbližšia budúcnosť. Aspoň by to bolo veľmi neobyčajným zjavom, jestli žeby turecká vláda bez ;ojacích, ten vykonal Sejme,