Národnie Noviny, apríl-jún 1884 (XV/39-75)
1884-04-01 / nr. 39
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok............... 12 zl. na pol roka............... ti z 1. na štvrť roka............. 3 zl. Bezmenné dopísy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Vefrankovaué listy sa neprijímajú. Jednotlivé éisla predávajú sa po 7 k r. Redakcia, administrácia a expedicia v Turč. Sv. Martine. Bočník X Y. Utorok, 1. apríla 1884. Číslo 39. Výhľady. Každá stránka uhorského snemu teší sa výhľadmi: aspoň jich orgány tak hovoria. Pozrime sa bližšie. Tak zvaná liberálna stránka, vlastne a v bytosti stránka vládna, ba temer by sme ju mohli pomenovať Tiszovou, počala sa svojím spôsobom chystať k voľbám. Ačpráve my neberieme doslovne všetky obvinenia oposicionálnych strán, predsa sme hotoví uveriť, že v rukavičkách nepokračuje voči protivníkom. Opozicionálne časopisy predhadzujú jej pri najnovších predvolebných pohyboch hlavne, že úradné medzítka, počnúc od hlavných županov až po slúžnych, zjavne a bez najmenšieho stiesnenia kortešujú za vládnych kandidátov, ha že upotrebujú svoj úradný vplyv v takom smysle. Ked to samé dialo sa dokázauo, vyzývavo, drzo voči našej národnej strane, naším kandidátom a voličom, opozicionálne strany a jich orgány t lie s kaly a bravo volaly vláde. A teraz neľúbi sa jim, ked úradné násilie padlo na jich plecia. „Pesti Napló,“ ktorému páči sa každé násilie na strane národnej páchané, reve v bôľoch a strašnom hneve, že v Šahách podplácali, hrozili, ku bitkám svádzali, terrorizovali a vôbec násilne prevádzali vládneho kandidáta. A tá pyšná habarková oposicia, nie len že nevydržala, ale veru s hanbou odtiahla zo Šiah, lebo vládny kandidát dostal vyšše 800 hlasov plus. Darmo trúbi „Napló,“ že to vraj Pyrrhusovo víťazstvo pre vládu! Nie pane! Váš katechismus znie: sic volo, sic jubeo, stat pro ratione voluntas, proti národom nemadarským, nuž teda nes následky svojho učenia! Kedy kde zastal sa opozicionálny časopis za ubité nemadarské národy ? kedy pohanil prepych, násilie, habanie majetkov, zatváranie škôl, vyhadzovanie nevinných žiačkov ? Voči takejto nemravnej opozícii, ľahko je vláde používať násilia. Yed v jej duchu jedná. A tak vláda, majúc v rukách moc, a použijúc ju cele pri voľbách, má výhľad, že zas väčšina novozvolených vyslancov zastane si pod jej zástavu. No a predsa je dnešná vláda Tiszova veľmi slabá, a nikdy tak slabou nebola. Habarkistická strana, pozostávajúca z pozostatkov deákovskej strany a niektorých ctibažných pánov, všemožne usiluje sa o to, aby neztratila chýr, že je súca k vláde. tohoto krúti sa, j ako okolo Dalaj-Lamy. Okolo Ona síce oponuje, ale mierne, ona nie len že neguje, ona stavia! Ajhľa, agrárnu otázku vystavila! Jaká prelesť! Ked sa bližšie prizreme, i jej negácia i jej stavanie má veľmi osobnú príchuť. Výhľad tejto stránky je: Tisza môže padnúť následkom neočakávaných a mimo strán ležiacich príčin — a tu sme my na pohotové — my smejúci sa dedičia. Stránka táto má ešte jednu čudnú vlastnosť: ona je pyšná na svoje talenty, a pri každej príležitosti vyhodí daktorého svojho túza proti vládnej, ozaj bezdarnej strane. Len že s tými talentami sa to tak má, jako s nebom neapolského lazzaroni. Rohatý cestovateľ z Brusselu nič nebol proti nemu, lebo vraj nad Brusselom nieto takého neba. Talenty habarkistov môžu sa lisnúť, uo nieto v nich nič plodného. A čo sa týka chauvinismu, habarka neustúpi nikomu. Oni sú nám nemadarským národom práve tak nepriateľskí, jako vláda, ba ešte divejšie A’ystupujú, najmä jich orgán „Napló“ nedbal by nás cez noc upražiť. Stránka ľavá, lebo krajná lavica, za posledných volieb rozmnožená, sama v sebe sa rozpadá, a má v sebe veľmi protivné elementy. Antisemitismus rozčesol ju na dve strany. Jedni otvorene priznávajú sa k židom, jako K. Eötvös, druhí sú nestáli jako Herman, a tretí sú dosť silní antisemiti. Táto strana má výhľad, že pomocou antisemitismu zase sa rozmnoží, no zvláštnej váhy nevy dobyje si nikdy. Že sa pri tom všetkom veci premeniť môžu, to nezávisí od snemu a jeho stánok. Ba práve pozorujeme, že jeho váha veľmi klesá, a to môže sa stať osudným pre Tiszovu vládu. Smerodajué kruhy už nehľadia na snem, jako na ohromný faktor. Naše výhľady sú iba s premenou spojené. Jestli veci tak zostanú, zase príde niekoľko čias biediť pod tlakom národného tyranstva. Avšak, tlak je už prepružený. „Co sto veku bludných hodlalo, zvrtne doba.“ Táto doba blíži sa. Primnoho miasmov, primnoho zdusených pár — nežby ešte dlho vydržal neprirodzený stav. Politický prehľad. ------3í. marca. Koncom apríla vynde mandát Aleko pašu, ako generálneho gubernátora výckodno-rumélskeho. „N. fr. Presse“ dozvedá sa z Plovdiva, že Aleko paša zanecháva provinciu vo veľmi kritickom položení. Meetingy vydržiavajú sa jeden za druhým; na veľkom shromaždení ľudu 22. t. m. v Slivne bolo prítomných asi 3000 Bulharov; uzavretie, v ktorom za úpadok Východnej Rumelie robí sa zodpovednou Europa; menovite berlínska smluva a sriadujúci štatút, podá deputácia konsulom mocností, ktoré podpísané sú na berlínskej smluve. Podobné uzavretia sú zo shromaždení v Tatar-Bazardžiku, Peruštici a Paragurišti. „N. fr. Pr.“ hovorí, že všetky tieto shromaždenia riadi tá samá obratná ruka a to všetko, ako zjavne sa vyznáva, má viest k bulharskej únii. — Z Carihradu oznamujú, že porta úradne sa zpýtala Rüsten pašu, či nebol by ochotný prijaf stanicu generálneho gubernátora východno-rumelského. Tento vraj označil ako podmienku svojej kandidatúry suspendovanie permanentného výboru v lone provincionálneho shromaždenia. Na chýry, že pre londýnsku stanicu ruského velposlanca určený je knieža Lobanov, terajší veľ poslanec vo Viedni, „Pol. Corr.“ poznamenáva, že Lobanov koncom apríla opät vráti sa z Petrohradu do Viedne. Do Londýna pravdepodobne pôjde vraj Staal, terajší poslanec v Stuttgarté. Známy elsaský vyslanec, Antoine, prišiel do Berlína a počut, že svoju záležitosť a menovite uverejnenie svojich privátnych listov v „Nordd. Alig. Ztgu“ prednesie na ríšskom sneme. Z Italie už pred týždňom oznamovalo sa, že je ministerská krísa riešená, že Depretis utvorí nový kabinet. Niektoré pramene už vedely menovať i členov nového ministerstva. Ale krísa veru trvá dosiaľ. Pri rozkvasenosti parlamentárnych stránok nové a nové ťažkosti staväjú sa do cesty všetkým možným kombináciám. Francúzi sú rozdráždení proti Anglii. Parížske časopisy vykladajú si najnovšie udalosti v Egypte tak, že Anglia prepadla v Sudane vojensky i diplomaticky. Z druhej strany tešia sa každému rozvoju vecí, ktorý pre Angliu môže sa stať nemilým. Tak „Journal des Débats“ prejavuje svoju spokojnosť, že Programm, ktorý navrhnul Barrére pre reformu egyptského súdnictva, prijatý je y medzinárodnej komissii napriek anglickej opposícii. „Súdnu reformu — vyvyslovuje sa — viac neohrozujú ani zlé namerenie Angiié, ani násilníctvo Nubara pašu. Výsledok ten je dielom pána Barréra a pánov Derenthala a Hitrova. Veľký výdobytok tohto prvého zasadnutia je však v tom, že veľmoci sú jednomyseľné brániť súdnu reformu, ako poslednú baštu europejskej kolonie v Egypte.“ — „République Franqaise“ hovorí, že Anglia v Chartume uviedla otroctvo a v Suakime korbáčom dá biť gréckych kupcov. Ale generál Wolseley, lanský „víťaz“ tel-el kebirský je vo vytržení. Ako sme už raz zaznamenali, generál tento rád rečnieva o svetoznámej zmužilosti anglickej armády. Tak rozhovoril sa i vo štvrtok pri istej slávnosti v Londýne. „Ja sám — rečnil Wolseley — mám niekoľko vojenských zkúseností a poneváč študoval som zprávy o spôsobe, akým viedlo sa toto vojenské ťaženie, nuž môžem s istotou povedať, že žiaden žijúci človek nielen že nepamätá tak ťažko vydobytých bitiek, lež odkedy vynájdená je terajšia zbraň, naše sbory ešte nemalý do činenia s takým hrdinským nepriateľom, akým boli bojovníci Osmana Digmu.“ _________ Petrohrad, 30. marca. Slávnosť, pri ktorej následník trónu bude vyhlásený za plnoletého, ide sa vydržiavať v Petrohrade. Dvor potom odíde odtiaľto v deň korunácie, 27. mája, do Moskvy. Rím, 30. marca. „Agenzia Stephani“ sdeľuje: Nové ministerstvo sa utvorilo. Ministri Depretis, Manciní, Magliani, Genala a Ferrero podržia svoje miesta. Brin bude ministrom mariny, Coppino prevezme výučbu, Grimaldi orbu a obchod, Ferranciu ministerstvo pravosúdia. Noví ministri dnes večer skladajú prísahu. Rakúsky panslavismus.*) Pod vlivom vnútorných i zahraničných kríz habsburgská monarchia bola prinútená previesť na sebe nebezpečnú operáciu. Operácia tá záležala z rozdelenia Austrie na Cis- a Translajtaniu, s hegemóniou Nemcov v prvej a Maďarov v druhej. Ale také rozdelenie monarchie na dve Austrie: nemeckú a maďarskú, predstavuje pre ňu veiké nebezpečenstvo. Ťažkosti položenia a nebezpečenstvá rozdelenia bolo ľahko zpoznať štátnym tradíciónálnym smyslom viedeňským. Aby vyhli následkom pomýleného kroku, vymysleli rakúsky panslavismus. Na tom základe riešeno ni Bosnu s Hercegovinou, ni Dalmáciu nepripočítať, ako by to chceli Horváti, k Translajtanii. Nemecký jazyk a nemeckú administráciu v maďarskej Austrii uviest nemožno, a maďarský jazyk v Dalmácii, Bosne a Hercegovine, kde niet ani duše maďarskej, mohol by mat smyslu najviac ak na výveskoch štátnych budov. V týchto troch provinciách slavianskych je veľliá nespokojnosť a kvasenie, trebárs nie preto, ako domnievajú sa Horváti, že tie provincie dlho nepripojujú sa k zemiam Zvonimirovej koruny. Ohromná väčšina obyvateľstva bosenského a hercegovinského, iskrenno nenávidiaca Austrijcov, i nemalá časť oby *) Z reči V. I. L a m a n s k é h o, povedanej v poslednom valnom shromaždení slavianskeho dobročinného spolku petrohradského.