Národnie Noviny, júl-september 1884 (XV/76-115)
1884-07-01 / nr. 76
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko - Uhorsko na celý rok.............. 12 zl. na pol roka.............. 6 zl. na štvrť roka............ 3 zl. Ročník XV. Bezmenné dopisy prijímajú sa lén od známych už dopisovateľov. Jiefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 7 kr. Číslo 76. Redakcia, administrácia a expedícia v Tűrő. Sv. Martine. Utorok, 1. júla 1884. Volebný zákon. i. Tajiť sa nedá,, že ústavné právo: voliť zastupitela do snemu, t. j. skrze svojho vyslanca vplývať na utvorenie a vynesenie zákonov krajinských, patrí medzi prvé a najpodstatnejšie svobody konštitucionálneho života; v práve tomto obsažená a vyjadrená je suverenná moc národa, ktorý dosť dospelý je k tomu, aby sám seba riadil, nad postavením svojím rozhodoval a beh svojho duchovného i hmotného vyviňovania spravoval. Takto ale, ako utvorilo sa toto volebné právo u nás v Uhorsku, pod slavným hegemonickým vedením a správou madarismu, a menovite ako previedlo sa pri týchto posledných voľbách ablegátov, je ono celá satyra ústavného života, je jedno veliké žriedlo rozmáhajúcej sa mravnej porušenosti a bude o nedlho (ak sa — 0 čom mocne pochybujeme — na lepšie nepremení) tiež jednou príčinou všeobecného i materiálneho úpadku, začo všetka zodpovednosť pred Bohom i pred svetom padá na ten istý živel, ktorý v rukách drží správu krajiny, výlučne pre seba monopolisovanú. Volebný náš zákon, tak ako je na papieri napísaný, nevyzerá špatné, deklamuje sa o ňom plnými ústami a nadutými frásami hlasité, ale ako plní sa v živote, pri voľbách ablegátskych v skutočnosti, čo tu páni kandidáti a jích korteši z neho urobili, ako ho zpotvorili, to je už tak strašlivé divadlo, že nie len my utisnutí, vo všetkom ukrivdení, osirotení Slováci, za dobré uznávame pri volbách ablegátskych passivne sa chovať, ale s nami i všetci rovnocítiaci spoluobčania, bez rozdielu na národnosť, čo ďalej to väčšmi odťahujú sa od tých svetochýrnych ablegátskych volieb. Vidíme tu tú istú procedúru, ktorá zachováva sa pri druhých našich ústavných zákonoch ; na papieri mnoho a v živote málo alebo nič; hrozný na reči a maličký na skutky; na papieri úbohý síce, ale predsa aký-taký národnostný zákon z roku 186§ a v živote madarisácia celou parou, v plnom kvete „minden áron“; pešťbudínska žurnalistika kričí pred Európou, že od nás nežiadajú len vernosť a lásku k spoločnej vlasti, a v skutku chcú nám vytrhnúť jazyk, a jestli my pri vlasti milujeme 1 svoj rod a žiadame svobodu pri diplomatickej madarskej i v svojej materinskej reči sa vzdelávať a vzdelavateľné ústavy pre svoju reč a národnosť, nie jako oni, na útraty krajinské, ale zo svojich krvavých mozoľov, vtedy sme zradcovia, panslávi, vtedy nesvobodno nás pripustiť do žiadneho verejného úradu. Ci by ozaj títo naši moderní kulturträgeri, vulgo madarisátori nezaslúžili, aby sa jim na hlavu vyčítala kapitola z evanjelia 'Matúša 23-tia?! Particularismus, strannosť, ktorá zachováva sa vo veľkom, v záujme madarismu, na útraty iných národností, mstí sa v prvom rade tým, že u nás niet už úprimnej zaujatosti za všeobecné dobro; každá stolica osebe, a v stolici každá prednejšia rodinka zas osebe, tým istým particularismom prejatá, hľadá sebecky len svoje pozdviženie, obohatenie a oslávenie, a tak part icularismus madarský splodil a uviedol nám na krky egoismus rodinný, tie tak zvané kliky, maličké kamarilly, ktoré pre seba vykoristiť hľadia egyptské mastné hrnce verejného života, blaho vlasti a dobrobyt spoluobčanov ; svoboda a liberalismus, to všetko sú v ústach našich kriklúňov len bombastické frásy, ktorými prikrývajú svoje sebecké zámysly a rady. Náš volebný zákon zbraňuje úradnú p r e s s i u, aby každý volič svobodne, bez vrchnostenského nátlaku, a tak bez všetkej bázne, dľa svojho náhľadu a presvedčenia mohol hlasovať. A to je tak dobre, poneváč kde upotrebí sa úradná pressia, tam ani jedna tretina voličov nehlasuje svobodne, ale vedľa vôle, a vedľa istých od hora, zo smerodajných kruhov pochádzajúcich znakov, pokynutí a hrozieb; volebný náš zákon zabraňuje ostro i kúpu a predaj hlasov, zabraňuje svádzanie voličov skrze pijatiku, hostiny a iné hmotné sľuby, poneváč tieto spôsoby kortešácie na ústavne oprávnených, a tak politicky za dospelých deklarovaných občanov sú nehodné, neslušné, podlé a ničomné, aby pri voľbe zákonodarcov neplatilo to slovo povestného anglického ministra Pitta, že: „každý človek má svoju cenu.“ čože ale urobili z tohoto humanitného volebného zákona, pri posledných voíbách naši pp. kandidáti a korteši? ako sa chovalo miestne stoličné úradníctvo? no úradníci snád od hora tlačení, tlačili nadol, a páni korteši neberúc do povahy smutné následky svojho šafárenia, tropili hroznú tú nedobizeň, ktorá je v žurnalistike i domácej i vonkovskej tak strašlivými farbami opísaná, že ako náš slavný Kollár povedal: „toto strašné zrcadlo ruka očím odekryt se stydí.“ Hľadiac na túto mravnú i materialnú zkazu a tušiac ešte hroznejšiu budúcnosť, politici pešťbudínski rozmýšľajú proti tomu zakročiť tak, aby sa dietálny turnus predĺžil z troch na šesť rokov, aby, ked že sa už tak zle deje, dialo sa to aspoň redšie, a aby volebné právo obmedzilo, obstrihalo a zúžilo sa natoľko, žeby z tej nevoľnej už celkom korrumpovanej massy fudu vypadly aspoň tie najspodnejšie vrstvy, a tak zpomedzi konštitúcie vytvorené zostaly tie korrupcii najprístupnejšie smeti. Teda toto má byť žiaduci liek proti tej ťažkej chorobe, ktorú nadobarila nám jích veľmocenská vysokomyslnosť a partikularistický egoismus ; amputovať chcú isté čiastky toho zkazeného spoločenského tela, ktoré oni svojím ľahkomyselným šafárením ožobráčili. Aj, jak malicherné to prostriedky proti tak hrozitánskemu nebezpečenstvu! Veru marné to snahy. Kortešská zkaza, ktorá natropila sa od roku 1867, o mnoho hlbšie korene pustila do tela ľudu, ako žeby sa takýmito vonkajšími, palliativnými liekami odstrániť dala; hej, milí panáci! s ohňom ste sa zabávali a dom ste si nad hlavou zapálili, nás Slovákov bijúc, sužujúc, sami pod sebou ste podťali ten strom, na ktorý ste sa vyškriabali, nám, vaším od tisíc rokov susedným, pokojamilovným spoluobčanom ste jamu kopali, no nedivte sa nad tým, ked vedľa tej našej jamy, do ktorej ste nás uvrhli, puká sa i váš slavný dom a k svojmu pádu blížiť počína. — Vy vedeli ste hubiť, rúcať, čo sme my pre seba krvopotne nastavali, a pri tom ste naše najsvätejšie city a záujmy nešetrili, no udrite sa teraz v hrúd a zvolajte: nostra culpa, nostra culpa! Aby ste ale vedeli, že my nechceme len šprihať vám do očú, vás len viniť a odsudzovať pred svetom, akoby vaša hanba nebola aj naša hanba, a vaše boľasti nebolely aj nás; aby ste nemysleli, že my mefistovskú radosť cítime nad mravným a hmotným úpadkom spoločnosti, vami, jedine vami zapríčineným, tedy povieme vám my, ktorým odopierate každý i najmenší vplyv na vývin verejných diel a záležitostí, čo požadoval by salus reipublicae v prvom rade nutne a bezodkladne. Politický prehľad. ------30. júna. Prvé zasadnutie konferencie malo byť v sobotu 0 3. hodine popoludní, v tej istej sieni zahraničného úradu londýnskeho, kde radily sa vlani mocnosti o dunajskej otázke. Na konferencii zastúpené budú: Anglia, Francúzsko, Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Rusko a Turecko. Z Londýna sdeľujú, že Turecko pristúpi ku konferencii len pod tou podmienkou, jestli po vyčerpaní programom bude mu možno priviesť na denný poriadok i všeobecné položenie Egypta, t. j. i politickú stránku egyptskej otázky. Každá mocnosť bude na konferencii zastúpená svojím londýnskym velposlancom, ku ktorému dá sa ešte po jednom odbornom radcovi. Zo strany Angiié zasadne minister zahraničných diel, lord Granville, a Childers, zo strany Francúzska velposlanec Waddington a Bligniéres, zo strany Rakúsko-Uhorska gr. Alois Károlyi a baron Večera. Konferencia sama rozhodne, aký zástoj pripadne pobočníkom velposlancov. Memorandum anglickej vlády, ktoré má slúžiť za základ porád, má za predmet výlučne financie egyptské a neobsahuje žiaden určitý návrh. Vypočítané sú v ňom jednotlivé dane egyptské, jích dôchodky, ako 1 to, o koľko ešte môžu byť povýšené. Pozemnú daň pre Fellahov navrhuje znížiť o 10%. Taktiež podáva výkaz dlhov štátnych. Z memoranda vysvitá, že egyptský budget, ktorý by bol v rovnováhe, nemožno sostaviť, ak úroky štátneho dlhu neznížia sa aspoň o polpercenta. — „Journal de St. Petersbourg“ ohľadom na konferenciu hovorí: „My nevieme, či konferenciu bude možno držať v hraniciach finančnej otázky.“ Dopisovateľ „N. fr. Pressy“ v Paríži dal sa informovať od istého ruského politika a na základe tomto sdeľuje: Žeby Rusko bolo usrozumeno s neutralisovaním suezského prieplavu, ale nie s neutralisovauím Egypta, o tom nevedno ničoho. Ani nie je pravdepodobným, žeby o tom už bolo prišlo osvedčenie, poneváč Gladstone poťažné návrhy len pozdejšie hodlá predložiť, a nezodpovedá ani tradiciam Ruska, ani zámyslom jeho vlády, aby popredku súdilo o otázkach, ktoré nie sú súrne. Na také všeobecné poznamenanie, aké urobilo anglické ministerstvo, Rusko nemôže dať osvedčenie, ktoré by ho zaväzovalo. Je to mienka nie len ruských politikov, že egyptská otázka nemôže sa riešiť oddeleno a je