Národnie Noviny, október-december 1884 (XV/116-153)

1884-10-02 / nr. 116

Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Kakúsko - Uhorsko na celý rok................. 12 zl. na pol roka................. 6 zl. na štvrt roka............... 3 zl. Ročník XY. BezmennéJ'dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. JJefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú a po 7 kr. Redakcia, administrácia a expedícia v Turc. Sv. Martine. Štvrtok, 2. oktobra 1884. Číslo 116. Pozvanie k predplateniu na politický časopis Národnie Noviny, XV. ročník 4. štvrťroéie, Koncom min. mesiaca výpršaly početným pt. pánom odberateľom týchto novín j ej ich predplatky: následkom čoho úctivé vyzývame Ctené Obecenstvo k láskavému obnoveniu predplatenia. Predplatná cena pre Uhorsko a Rakúsko obnáša: na celý rok ... 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac ... 1 zl. Tých pt. pp. odberatelov ale, ktorí sú nám ešte na minulosť dlžní za doposielanie novín, úctivé pro­síme, aby čím skoršie svoje účty vyrovnať ráčili. Turč. Sv. Martin, 13. septembra 1884. Administrative povereníctvo „Národních Novín.“ Prestolná reč. Pán ministerpredseda predložil Jeho Veli­čenstvu reč, ktorou sankcionuje sa všetko, čo Koloman Tisza, ako velko-varadínsky vyslanec, povedal svojim voličom. Krem toho nachádzame v nej passus o dobrých pomeroch zahraničných, zabezpečujúcich krajine mier a sľub niektorých reforiem. Reforma magnátskej tabule vyhlásená je za vec súrnu, upravidelnenie pensií štátnych úradníkov, trestný pravotný poriadok, Stvorenie civilného kódexu, upravidelnenie verejných robôt, regulácia vyšného Dunaja, postavenie správnych súdov, sporivosť v štátnom hospodárstve, pre­dĺženie vyslaneckého mandátu, obnovenie colnej a obchodnej smluvy s Cislajtániou, a konečne sľub, že poburovanie, ktoré vedie ku treniciam medzi národnosťami, kon­­fessiami a spoločenskými triedami, bude celou energiou odstránené. Koho by netešilo utvrdenie mieru? Vojna patrí medzi sedem rán človečenstva, ona je jazdcom apokalyptickým, za ktorým lejú sa slzy a kúri sa krev. Avšak prestolná reč v tomto punkte vy­slovuje viac nádeju než úplnú istotu. Zatvárame to z toho, že nemecké priateľstvo vyzdvihnuté je menovite a zvláštne, kdežto druhý sused, z jehož ríše navrátil sa kráľ pred niekoľko dňami, zahrnutý je kumultativne medzi iné mocnosti prvo- i druho-stupňové; dalej z toho, že Skier­­niewická schôdzka, vykričaná žurnalistikou za záruku europejského mieru, ani len spomenutá nebola. Na každý pád, tak dôležitá diplomatická akcia, spomenutá v prestolnej reči, bola by tou najistejšou zárukou mieru; jedine priateľstvo nemecké ešte nepostačuje k pevnému udržaniu svetového mieru. My, konečne, nepodceňujeme mohutné postavenie Bismarckovskej Germanie; tak pod nullu ale neklesly vplyvy Angiié, Francie, Italie a konečne Ruska, žeby samo Nemecko prevážilo všetko. Bár by sme sa mýlili — no zamlčanie Skierniewíc vrhá podivné svetlo na schôdzku troch cisárov, či hádam zostaly i po nej nejaké diferencie a sú tak vážne, že sa ani nespomína celá schôdzka? Alebo urobil Tisza iba koncessiu istým národným maďarským anti­­pathiam ? čo týka sa vnútorných reforiem, mnohé naznačené sú iste veľmi na čase; pravda, hlav­nou vecou je prevedenie. Že u nás práve pre­vedenie kulhá, je známou vecou; ved národ­nostný zákon z roku 1868 bol by vstave mnohé zlo odstrániť, mnohých uspokojiť a upokojiť, mnohým dobrým veciam urobiť počiatok. No, vedno, jeko sa deje s týmito pekne štylizova­nými paragrafami. Jestli to pôjde podobným spôsobom so sľúbenou sporivosťou a uvádzaním rovnováhy do štátneho hospodárstva, tedy všetky výhľady zostanú neuskutočneným snom. Najzaujímavejší passus, preto že neobyčajný, je o „energických mierach proti štvanjciam, za­príčiňujúcim trenice medzi národnosťami, kon­­fessiami a spoločenskými triedami.“ Žeby spoločenské triedy u nás boly v dá­­kych treniniach: o tom nik nevie. Niekoľko im­portovaných kriklúnov vykázali z Pešti a po­­strkom zahnali do patričných vlastí, a tým sa vec ukončila. Žiadna domorodá stránka ne­jestvuje, ktorá by štvala nižšie triedy proti vyš­ším. Ba naopak, adressy, podpísané stá tisícimi ludrai, lietali Czirákymu a iným magnátom. Celé pohnutie nižších tried za vyššie holo badať. Vôbec náš ľud agrárny je konservatívuy a po­­sitívny, delnícka trieda je neveľká a z väčšiny krotká. V celej zemi nebolo pozorovať „trenice medzi triedami.“ Myslíme, že passus tento ne­povstal v Pešti, a iste sa nemýlime. Je on kon­­cessiou iným faktorom — a preto nás ani veľmi nezaníma. Žeby konfessie stály si vraždobne zoči-voči, tiež nemôže nik povedať. Veliké konfessie žijú svorne jedna vedľa druhej; v mnohých mestách a obciach vidíme tri kresťanské chrámy svorne stáť, a nik z katolíkov nebúri evanjelickú boho­službu, nik z evanjelikov nezadiera sa do ka­tolíckej processie. Ani len po náboženských no­vinách nepolemizujú vierovyznania. Nik neudá taký konkrétny prípad, žeby medzi katolíkmi a a kalvínmi, kalvínmi a luteránmi, pravoslávnymi a katolíkmi boly povstaly „trenice,“ ha žeby vôbec niekto štval. A preto tento passus vo svojej všeobecnej forme je tiež bezpredmetný. Výtržnosti stály sa, a to proti židom, no to je dávnejšie, a tieto boly ľahko potlačené obyčajnou, vždy na pohotové stojacou silou, bez zvláštnej potrebnou. „energie,“ ktorá by bola bývala ne­Dnes už nepočujeme nič o výtrž­­nosťach. V židovskej otázke ale j ako takej, nič sa neodstráni „energiou,“ iste iba vyliečením nezdravých hodov, odokrytých antisemitickým po­hybom. K obrane 3 V2°/o židovského obyvateľstva v Uhrách ásnád len postačí obyčajná sila štátna, najmä ked j ich nik seriosne nenapáda. Yed sa ukázalo, že minuloročné protižidovské bezpo­­riadky boly židovskými časopisami ohromne pre­li veličené, vskutku temer vyzeraly tak nebež­­pečno, jako oná prázdna bomba na obloku žido­vskej synagógy v tabákovej ulici v Pešti. Žeby národnosti stály si vraždobne zoči­­voči, tiež ťažko tvrdiť. Áno, p r a v d a j e, proti ním pácha sa poburovanie, ktoré by rado vyvolalo trenice. My sme povďační pánu ministrovi, že dal tento passus do prestolnej reči! Ásnád dostal sa mu do ušú náš hlas, ktorým tak často ža­lovali sme sa na buričov, sejúcich semä národ­ných treníc. Jestli pán ministerpredseda, seriózne a energicky chce znemožniť toto poburovanie, my prví zavoláme mu na slávu. Na našom slo­venskom území je takých buričov dosť. Mnohí kryjú sa i do úradníckej rovnošaty, aby búrili dobrý slovenský ľud. Tu je na príklad celá ar­máda denunciantov, ktorá z planých obžalôb žne svoju hojnú úrodu. Tu je celá armáda odpadlí­kov od svojho slovenského národa, ktorá na­dáva na slovenský jazyk, a obráža tým šle­­chetný cit verných trónu i vlasti Slovákov. Tu je netrebná šajka, ktorá s opovržením hladí na milé, rodné zvuky slovenské, jako by ony nemalý zákonom zabezpečené právo jestvovania v uhorskej zemi; tam sú buriči-slúžnovci, ktorí terrorisujú richtárov a občanov, ked títo chcú sa vzdelávať čítaním slovenského ľudového časopisu „Hlás­nika“ ; tam sú buriči-poštári, ktorí habú naše poctivé časopisy, ačpráve ony majú koncessiu na vychádzanie; tam máme buričov podplatčíkov pri voľbách, hyzdiacich najdôležitejšie ústavné právo voličské opíjaním a podplácaním národa; tam sú buričia farári, ktorí do čisto slovenských cirkví zavádzajú maďarské kázne a matriky. A tak by sme mohli zaplniť celé číslo vyčítaním buričov, ktorí robia proti královským želaniam: „aby národnosti rovnoprávne uspo­a kojenie dosiali ly a spojenými silami oduševnením pôsobily na blahu, sláve a blesku prestola a celej vlasti.“ Nuž my očakávame od ministra, že on prísno a energicky zakročí proti podobným po­burovaniam loyáluych občanov, že umožní na­ozaj svobodný vývin každej národnosti, potrestá buričov a renegátov, dá každému národu svoje, nedovolí obrážať cit a svedomie troch millionov Slovákov, ktorí sa nikdy ničím neprehrešili proti trónu a proti vlasti. Jestli pán minister tak pochopil svoju úlohu, a ta vynaloží svoju energiu, iste poslúži vlasti. Jestli ale v slovách o „národnostných treniciach“ väzí zase len utláčanie nemaďarských národností, vtedy iste zle poslúži blahobytu a mieru. Čo vlastne chce ešte potlačiť? Yed už srovnaná je zem slovenských, samostatnejších kultúrnych ná­mah! Kde vidí u nás „trenice?“ Hádam sme poslali na snem pädesiat svojich? Hádam sme sa niekde zprotivili? Hádam víťazíme v nie­ktorej stolici? Ved všade má vláda prevahu, ba neobmedzenú moc! Preto sme náchylní k onej najprv podotknutej interpraetácii slov prestolnej reči, a prajeme si, aby sme uhádli jej smysel. Politický prehľad. ------1. oktobra. „Pomer náš k Nemecku je*čo najúprimnejší, a s ostatnými štátmi stojíme tiež v najlepšom priateľ­skom pomere.“

Next