Národnie Noviny, júl-september 1885 (XVI/78-114)
1885-07-07 / nr. 78
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok................ 12 zl. na pol roka................ 6 zl. na štvrť roka.............. 3 zl. Ročník XVI. Redakcia, administrácia a, expodicia -v Tui*e. Sv. Martine. Utorok, T. júla 1885. Bezmenné tíopísj prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. »frankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé éisla predávajú sa po 7 kr. Číslo 78. Námahy. „Na zemi ležiaceho nebijú,“ hovorí príslovie; iné zase: „prosba hlavu nepreb i j e.“ Príslovia sú lapidárnym slohom koncipovaná múdrosť praktického, zdravého umu ľudového. Kde je vozduch zdravý, pomery normálne, tam platia príslovia. Kde je vozduch presýtený miasmami, mravnosť spoločnosti zkleslá, pochopy o ľudskosti a práve pomotané, tam i príslovia tratia svoju vernosť. U nás ku príkladu, vdaka poblúdenosti morálnej i rozumovej, platilo by skôr naopak: „na zemi ležiaceho bijú, lebo je to pohodlno, a prosba hlavy preráža. Nad spolkom milovníkov národa slovenského, „Slovenskou Maticou“, pred jedenástimi rokami rozhodla vláda naša bez vypočutia hodnostárov a úradníkov, bez svolania poslednieho valného shromaždenia, v ten smysel, že pristavuje sa jej činnosť a majetok odoberá sa dočasne do vládnych rúk. Známo je, aký bôľ tichým tokom rozlial sa po krajoch slovenských na osudné toto veto vývinu slovenskej literatúre a kultúre! Robili sa pokusy o zrušenie veta. No ačkoľvek ostaly marnými, predsa zostala nádej v srdciach slovenských, o ktorej hovorí veľmi krásne Schiller, že ju človek ešte i na hrob sadí. Zostala nádej, že nedorozumenia vyjasnia sa, deuunciácie soslabí beh času, náruživosť ustúpi rozumu a rozvahe a potom že Slováci prídu k svojmu právu, aspoň dotyčné čisto nepolitickej, kultúrnej a literárnej svojej záležitosti. K tomu oprávňovalo i Tiszovo nariadenie, i iné okolnosti. No dnes už i táto poslednia nádej zmizla. Dňa 2. júla oblokami našej redakcie videli sme neslavnostný studený akt: majetok, lebo úžitok majetku matičného odovzdával sa do rúk „slovenského“ vraj spolku, v jehož výbore je Bela Grünwald, Bacsák, Lehotzký (podpredseda čisto madarizátorského „felvidéki magyar közművelődési egyesíiletu“) a Albert Plachý, ktorý, ako sme v predošlom čísle udali, napísal článok do „Nemzetu,“ kde teší madarizátorov, aby sa len nebáli toho „slovenského“ spolku, lebo že on nebude protidejstvovať spolkom maďarizačným, ale pôjde s nimi parallelne, bude teda napomáhať madarizátorské ciele. No každý ľahko pochopí, že slovo „tót“ pri tomto spolku, jestli on riadený bude duchom Grünwalda a Plachý ho, je púhym, ťažkým a boľastným sarkasmom. Item: úroky a staviská „Matice Slovenskej“ majú slúžiť k vykoreneniu jazyka slovenského z vyšších tried, a nahradeniu ho madarským, k napomáhaniu „parallelnému“ snáli spolkov madarizátorských, ktoré vrlily sa na madarizovanie samého ľudu, sedliactva, mešťanstva slo venského. Tak stoja veci. Slovenskí poprední ľudia zhrozili sa nad týmto stavom matičného diela, nad hynutím kapitálov, usporených a oddaných Matici traslavou rukou umierajúcich, mozoľnou žijúcich. I pokúsili sa urobiť kroky k zachráneniu závetu a a národnieho oduševnenia a obetivosti, skúpili sa v deputáciu k prestolu i k silným, osudy vlasti riadacím mužom, Pravda, výsledok prosby k Jeho Veličenstvu ešte nenie známy, no známo je, ako prijal predseda ministerstva Koloman Tisza deputáciu zakladateľov „Matice Slovenskej.“ O tom píše člen tej deputácie. Pravdepodobným resultátom tejto poslednej námahy našich popredných mužov, ktorí boli spolutvorcami literárneho ústavu slovenského, je, že úžitok majetku „Matice Slovenskej“ prejde do rúk vyše označeného a dvoma črtami charakterizovaného spolku. Minister Koloman Tisza javno vyslovil, že „Matica Slovenská“ je zákonne vyzdvihnutá; a tak môžme celkom iste tvrdiť, že i táto posledná námaha zostala márnou ; jedenásťročný provisorný stav suspendovanej Matice premieňa sa na definitívny. Prostriedky, sosbierané ku pozdvihnutiu slovenskej spisby, umenia a vzdelanosti, vynakladané budú faktorom, daleko stojacím od darcov, cieľov, spisovateľov, priateľov slovenského národa; daleko stojacím od lásky k slovenskému slovu, duchu a ľudu, faktorom, jehož idey a ciele javno hlása pán Plachý vo vládnom časopise „Nemzet,“ ktorého súčiniteľom je Grünwald, zjavne želajúci si pomadarčenie celej krajiny Uhorskej; faktorom, ktorý potrebu slovenčiny uznáva najvýš u ľudu prostého, neznajúceho ešte iný jazyk, a i to len ako prostriedok ku madarčeniu našich národných máss. Začo že, Hospodine, takéto veliké pokuty ? či je to znak sily a veľkodušnosti, biť na zemi ležiaceho? či to nenie satyra, slovenským grošom, určeným ku cieľom slovenským, parallelne dejstvovať s nitrianskym spolkom, čisto a priamo madarizátorskym ? No toto nenie ešte naše poslednie slovo, nenie to ešte naša poslednia námaha. Zakiaľ Boh dopraje dychu, neprestaneme domáhať sa svojho práva a podarí sa nám to skôr neskôr. Zatiaľ sursum corda! ných pomerov, ako utvorily sa v najnovšom čase v Anglii. * * * Z Viedne píšu „Štandardu“, že ruská vláda konfidenciálnym spôsobom dozvedala sa v Teheráne o vystavení železnice z tohto mesta do Tiflisu. Železnicu vystaví ruská spoločnosť. Pre Rusko je výhodnejšie viest železnicu cez Rešt a Baku pozdĺž Kaspického mora, no persická vláda zo strategických príčin nástojí, aby železnica bola vedená priamo z Tiflisu do Teheránu, poneváč v prípade vpádu ruských vôjsk do Persie železnica pozdĺž Kaspického mora stála by pod ochranou ruských vôjsk. Na chýr, že nová vláda anglická osvojí si všetko, čo previedol Gladstone v záležitosti afganskej hranice, „Novoje Vremä“ vyslovuje, že to všetko nemôže zmeniť ruské náhľady o prevzatí anglickej vlády lordom Salisburym. Nový ministerpredseda anglický donútený je okolnosťami k takej miernosti, no on bude hľadeť previesť svoje prvotné náhľady. Konservativná strana od nás nemôže očakávať dôveru. Bukarest, 4. júla. Kráľ neprijal demissiu ministra Campinsana, tento ale rozhodne žiada za prepustenie. Otázka táto má ovšem len osobný význam. Paríž, 4. júla. Časopisy sdeľujú chýr o zostrení sa afganskej otázky a o vojenských prípravách Ruska, ktoré ustanovilo vraj 200.000 chlapov poľnej a 150.000 záložnej armády na prípadnú výpravu do Indie. Madrid, 4. júla. Včera zomrelo na choleru v celom kráľovstve 648 osôb; v samom Madride len štyri. Kráľ Alfonso vybral sa na cestu po krajoch cholerou navštívených, čo vzbudiio veľké oduševnenie. Politický prehľad. ------G. júla. Po krátkej pause sišiel sa dnes anglický parlament. „Times“ vopred oznámily, že „lord Salisbury nemal nič zvláštnejšieho sdelif. O zahraničných záležitosfach i tak nemožno hovoril! nič určitého, kým sa sám Salisbury o pomeroch k jednotlivým veľmociam bližšie neinformuje. Anglický poslanec v Berlíne, mr. Malet, povolaný je do Londýna; iní poslanci nedostali dosial ešte žiadneho pozvania, z čoho dá sa zatvárať, že Salisbury chce sa najprv o tom poučiť, ako smýšla Nemecko o najpálčivejších otázkach zahraničnej politiky. Či je Malet sám o tom dostatočne poučený, to je ovšem iná otázka, menovite keď pomyslíme, že Bismarck svoje smýšľanie a svoje snahy tak ľahko nevyjáví. Konservatívna žurnalistika anglická s lno prízvukuje potrebu pevnej alliancie s mohutnými susedmi, v prvom rade s Nemeckom a Ruskom, ale samo pochybuje, žeby to tak ľahko išlo, keďže ťažko veriť na stálosť tak utvore Anglické časopisectvo. *) Časopisectvo na pevnine Európy nemôže dať aui najmenšieho poňatia o časopisectve anglickom. Ťažko je oceniť všetok jeho význam, jestli neštudujeme ho špeciálne. Vliv klubov v Anglii bol by paralysovaný, keby jim nepomáhalo časopisectvo, tento neúnavný faktor, slúžiaci k rýchlemu sdeleniu idei a prenikajúci všade. Po pravde časopisectvo nie je štvrtou veľmocou, ako ho nazvali, ale skorej prvou. Angliu spravuje časopisectvo, a nič iného. Veľké noviny, ako „Daily Telegraph,“ sú nie menej mocné od Gladstona, a „Times“ sú skutočne mocnejšie od samého parlamentu. Časopisectvu prináleží iniciatíva v zákonodárstve, iniciatíva, ktorej poddávajú sa snemovne; ono kontroluje ministerstvá, vykonáva povinnosti samých ministrov; ono je najlepším z veľposlancov a nazývajú ho veľkým inkvisitorom národa. Časopisy tvoria národní parlament, súdne ustanovizne, školu kritiky vo všetkých denných otázkach: politiky, mravnosti, náboženstva, vkusu, módy atď. Čomu že ďakuje časopisectvo túto svoju moc? Nasledujúcim príčinám: časopisy, orgány známych stránok, slúžiace borbám a rozoprám, pomaly úplne zmizly. Všetky orgány, ktoré majú významu, založené sú od spolkov a neprináležia bezprostredne žiadnemu ministrovi, žiadnej parlamentárnej gruppe: ony majú svoju barvu, no držia sa celkom neodvisle. V tomto záleží tajnosť jích moci. Anglické časopisectvo prišlo k významu svojou čestnosťou. Ono má všetky práva na uváženie. Temer všetci žurnalisti sú ľudia čestní; oni vedia vnuknúť svojim čitateľom úplnú dôveru, ale jeden druhého oni nikdy nenapádajú. Osobné záležitosti medzi žurnalisty sa vyrovnávajú, duelov medzi nimi niet nikdy. Zásluhou svojich korrespondentov, ktorých anglické časopisectvo drží vo všetkých končinách sveta, ono *) Z knihy grófa Vasilija: „Londýnska spoločnosť.“