Národnie Noviny, február-marec 1886 (XVII/27-42)
1886-02-20 / nr. 27
Rcdak-Oia, administrticia a expedLcia v Turc. Sv. Martine. Ročník XVII. Sobota, 20. februára 1886. ifÄlHA Vf&fCKÁ &4ŽNCA Číslo 2T. " Ä * ■ * * ■ » »- _________ Jednota kultúry. II. Tekov, 13. februára. (Dokončenie.) Hovoria takto: Nikde na svete, v žiadnom štáte nepožívajú národnosti toľkej svobody, jako v Uhorsku; žiaden národ v liberalisme, v rytierskosti nevyrovná sa národu madarskému, ktorý tak veľkodušne trpí inojazyčné kmenv v Uhorsku; ked jim ale odpovieš, že slovenská reč vytvore^p, je faktične zo škôl, zo súdov, z administrácie, odpovedia ti, žeby to bol panslavismus niečo takého žiadať, že doma v súkromnom živote každý môže tou rečou rozprávať, jako sa mu fúbi, ale že slovenskú národnosť nikto nepotláča. Hovoria a chvastajú sa, že národnosti, ľud slovenský je spokojný, tichý, že sa každý obecný Slovák cíti dobre v uhorskej krajine, len tí, čo sa vystavujú za jeho vodcov, agitátori národní, že bo búria; proti ludu slovenskému že oni nebojujú, len proti náčelníkom národním, panslávom ; že massa ludu slovenského je cudzia, neprístupná agitáciám národovcov, žc jim ani nerozumie. Ked jim ale odpovieš, že obecný ľud bez vodcov je všade len bezživotuá massa. ktorá potrebuje pohybu, že ten ľud nevie o svojich potrebách, bolasťach, liekoch, že s biedou každodennou zápasiaci Iud nemôže mať vnímavosti .oproti záujmom ducha, povedia ti, že si burič, vlastizradca, pansláv, ľud slovenský ale že je, tichý, pokojný, vlastenecký. Hovoria a zariekajú sa, že oni nechcú národnosti potlačiť, že však je tu národnostný zákon, /ktorý zabezpečuje každej reči svobodný vývin, videla nie a pestovanie národnej literatúry. K. j i i.i ale odpovieš, že prečo teda zatvorili školy slovenské, Maticu, vzdelávací literárny ús av slovenský, prečo prenasledujú tých, ktorí pes^ú slovenskú literatúru, povedia ti, že to všetko bolo a je panslávske, že ale nikto nebráni nikomu reč svoju vzdelávať. Hovoria a hlásajú, že skrze jednotu kultúry maďarskej oni nechcú utlačiť vzdelávanie sa v druhej rc-'i, že je to len známka a páska jednoty občauskej, krajinskej, že jednota kultúry vzťahuje sa len na vzdelancov, ktorí popri maďarskej kultúre môžu vzdelávať i svoju reč. Ked jim ale odpovieš, že prečo znivočili ohniská, pramene vzdelávajúce pre obecný ľud slovenský, bez ktorých tento nemôže sa pozdvihnúť k človečenstvu; ked jim odpovieš, že kto chce cieľ, musí chceť i prostriedky a kto chce, aby boli Slováci vzdelanejší, musí jim i pomôcky k tomu dopriať, tu ti odpovedia, že to všetko sú panslávske myšlienky. „Wo die Begriffe fehlen, da stellt ein Wort zur rechten Zeit sich ein.“ (Faust.) Každú snahu, vzbudiť, poučiť, vzdelať Slováka pomocou slovenčiny podozrievajú lined a biľagujú zapanslavismus, pri tom ale všetkom pýšia sa rytírskou veľkodušnosťou svojou oproti národnosti m. Ponosovať sa na zaostalosť, na zaznávanie Slováka je vlastenectvo, účinkovať niečo za vzdelanie Slováka buričstvb. Podľa najnovšej definície panslavismus je: žiadať pre Slováka o-ohytnú kultúru, Slováka vzdelávať pomocou slovenskej reči a nie ma darskej. Vlastenectvo je, Slovákov nechať len jako massu robotníkov a nádeníkov bez všetkého života duševného a vyctivalovať chauvinistov, že potlačujú národnosti. V skutočnosti teda maďarskí chauvinist! toľko robia za rozšírenie osvety, vzdelanosti u Slovákov jako u Zulu k afro v, o týchto sa tak starajú jako o tamtých, a predsa vychvaľujú sa svojou spravodlivosťou oproti Slovákom. Toto my nazývame dvojjazyčnosťou, neúprimnosťou, bezcharakternosťou. Slováci nemajú jedinej strednej školy, Tudóvá škola je filologický inštitút, Slováci nemajú jediného ústavu vzdelávajúceho, kultúra nesmie byť len maďarská v Uhorsku, — predsa ked chceš byť vlastencom, musíš byť s tým spokojný, bárs si i Slovák rodený, musíš chváliť starostlivosť madarisátorov o Slovákov. Toto my nazývame nepoctivosťou. Jediný poctivec, ktorý otvorene hovoril, nepriatel síce aie otvorený, je Apponyi, ktorý povedal: že štát nedá pre kultúrny rozvoj národností nič, lebo že nemá peňazí. Potom, ked maďarská kultúra všetkých Slovákov pomaďarčí, potom že štát v školských záležitosťach vezme oldad i na národnosti. Apponyi povedal ďalej, že kýmkoľvek vod- • V iíálokýeh novinách „Gh.elfo“, veľmi vraj 'Cluufu informovaných o viedenských pomeroch, preto že sú orgánom bourbonsko-karlistickej strany, uverejnená je veľmi sensacionálna zpráva. Noviny tvrdia celkom apodikticky, že vo Viedni dozvedeli sa, že medzi Ruskom a Germaniou idú vyjednávania o zámene trojcisárskeho spolku so separátnym ruskonemeckým spolkom. S každým dňom vidno, že trojco'ia na‘ l(*uos*;' nedajú gataneie vlasteneckéh'' i cisársky spölök nemá žiadneho trvania. Kňaz Bismarck i smýšľania, že dotedy štát nemôže nič rob áklonný k takejto alliancii, lebo je nespokojný i národnosti. Nuž, my uznávame vodcovs* mskou nolitikou v poslednom čase. Noviny ' darskej národnosti v štáte uhorskom ^aio sa Rusko s Nememadarskej reči čo diplomatickej, m 'ro oravda, nároky na osobytné, separatistici štátu čeliace postavenie náro' v Uhorsku, žiadame len prá’ kultúru národuiu. Predsa m svoj obetovali tejto idei, p: ným upodozrievaním z nev) Väčším právom by Dajte nám vy garanciu národnosfara, neprenas taju slovenskú knihu, násií horno-ľ1"' z nej výtvore, nemenujte tie n slavismom, preto, stupujú, — a potí Tak by sme i vami argumenta ad my nie sme nesnáša drobení chúťkam dcsp madarskej národnosti v, sa tešíte tou nádejou, za najvyššie idey ľudské krajností nevlasteneckýc tulom mohli pošliapať pt /HU- 73 ----- £gŕ* v rwttiuRjfprehľad. ------19. februára. Z Belehradu oznamujú, že zástupcovia mocností naliehajú na srbskú vládu, aby vyjednávanie o mier hľadela urýchliť. Nuž položenie je také, že to naliehanie prichodí pozorovateľovi akoby komédia. Dneszajtrá je 1. marca, prímerie srbsko-bulharské vyprší a v Bukaresti sídení pluomocníci ešte ani neprikročili k opravdovému vyjednávaniu, áno vzniknul i taký chýr, že srbský plnomocník Mijatovič bude odvolaný, poneváč má prevziať od Garašauina náčelníctvo vlády. Ako známo, osudy tej bukareštskej porady boly od počiatku také, že odvolanie Mijatoviča v najsvrchovanejšom čase celkom dobre hodilo by sa do jej rámca, k doplneniu tých osudov Dia carihradských zpráv poria je vraj ochotná privoliť k tomu, aby z turecko-b ho dohovoru bol vytretý punkt, ktorým Bul arsko zaväzuje sa postaviť svoje vojsko na obranu Turecka pod sultánove zástavy. Battenberg predsa šiel do Plo\ no i z prameňov jemu priaznivých sdelujc st. pposici nebrala účast na víta*'' le už opposicia. Tým potvrdené sú dáviH^**, , že Bulhari v kniežatstve i vo Východnej Rumélii n ; sú s. >kojn ^ hovorom, pri ktorom Battenbergo išlo len osobné záujmy. * • * * Q