Národnie Noviny, január-marec 1887 (XVIII/1-38)

1887-01-04 / nr. 1

£sst/m Vychodia tri- štyri razy do týždňa. Predplatila cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok.................. 12 zl. na pol roka.................. 6 zl. na štvrť roka.............. 3 zl. Ročník XYIII. U Bezmenn.e dopíš> prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. /. Xeŕrankované listy sa neprijímajú. dediiorlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Redakcia, administrácia a expedícia v Turč. Sv. Martine. Utorok, 4. januára 1887. WŽWCA Číslo U* K nášmu vct. obecenstvu! Sme na konci nového odseku namáhavej práce a značných hmotných obetí za osvetu a povznesenie všelijak bitého národa slovenského. Nakoľko zaslúžime uznanlivosti, o tom nepatrí vyniesť úsudok nám. My predstupujeme len s osvedčením, že aj ISST, roku vynaložíme všetky svoje sily, aby sme tento náš národní orgán udržali na tej výške, ktorá zodpovedá tlôstoju a potrebám našej svätej veci. Že ako budeme vydávať ,,Národnie Noviny“? Riadne podržíme, ako dosial, tri čísla týždenne, ostatné bude záviseť od účasti nášho ct. obecenstva a nakolko čo kedy za po­trebné uznáme. Žijeme časy pohyblivé a teraz viac než inokedy potrebuje naša vec mužnej obrany, naše obecenstvo posmelenia a zdravého duševného po- 1 krmu v krutej borbe za naše práva. Jediným zovňajším výrazom nášho politi­ckého života sú nám „Národnie Noviny.“ Tu síistredniť svoje duševné sily, tu aj hmotne prispeť k zveličeniu našej činnosti je povin- j nostou každého roduverného Slováka. Vyzývame teda našich ct. rodákov nielen k obnoveniu pre d piatkov, ale aj k za­praveniu starých r e š t a n c i i uu konca januára, lebo ináčej budeme prinútení dlžníkom ďalšie doposielanie pristaviť, prípadne aj prís­nejšie zakročiť. Nepochybujeme, že naše ct. obecenstvo po­ponáhľa sa zadosť urobiť svojej povinnosti, lebo povinnosti máme aj my. V horlivosti a v udržo­vaní dobrého poriadku voči nám nájdeme aj pre seba posilnenia; poskytnúť nám ho, je naším obapolným záujmom. Zdar Boh! Na „Národnie Noviny“ predpláca sa v Rakúsko Uhorsku: Turč. Sv. Martín, 31. decembra 1886. Administrativné povereníctvo „Národních Novín.“ Šťastlivý nový rok! Áno, zo srdca želáme čitateľom svojím a všetkým dobrým patriotom slovenským šťastlivý nový rok! U nás to nenie frásou lebo ľahkou zdvorilosťou, ale hlboko precíteným želaním, asi tak vrúcnym, jakým pozdravovali sa prví kre­sťania rímski. Nešťastie a potlačenie sbližuje ľudí, bár by ono i nás všetkých otužilo, vzá­jomne pospájalo v pevný celok, ohlušilo egoism a urobilo mäkkými proti utrpeniam blížnych a predovšetkým domácich našeho presvedčenia a našej národnej viery! Stojac na prahu nového roku, obnovujeme samým sebe svätý sľub, že neodstúpime ani na piad od smeru, ktorého prísna konsekvencia udržovala nás pri sile, trebárs všetky chance boly na strane protivníkov našich. Smer náš nenie výplodom umele osnova-ného programmu; programm činnosti našej menil i sa behom času, ale od podstatného smeru ne- j odstúpil ani jeden mysliaci človek slovenský, i jestli len zostal Slovákom a národným mužom. Smer náš korení v pevnej, úrodnej pôde samej, prírody, prvých ľudských práv, ktoré rodia . s'a s človekom mu prislúcha a ktoré mu priši u hajú tak, jako právo dýchať \ izduch, a hľadeť očima na svet a predmety za *ňaf na hviezdne nebo v noci Na takomto kardi fi’áhiom práve osnoval sa smer náš, najdúc odôvodnený, jasný výraz v činoch, spisoch a rečiach školy Štú­rovskej. XX Skutočne a opravdove sioýšľajú len dve strany: jedna, ktorá hovorí, «e vlastenectvo a štátna raisona požaduje vykynoženie slovenského jazyka na území uhorskom, r.zšírenie rnaďar­­činy až do posledného kúta Tatier, bezpodmie­nečné panstvo maďarského jazyk.', a druhá strana, ktorá priznáva právo slovenskí nm jazyku, chce ho zdokonáliť, literárne vzdelať vúkladom a po­mocou slavistiky a študiumom l.jjhl, chce v slo­venskom duchu tvoriť v politi!.e, administrácii, kultúre, chce slovenské meno váženým urobiť pred svetom slavianskym i mimoslavianskym, chce pozdvihnutie máss nevedomých v národné teleso, sviazané páskou jazvi.n zvykov,’'*knUúr-j uych id-álovj' vedy ŕ uuitiíiiVi ,, k;­striedka, to nenie úprimné, ne-Je opradové, ale kolotá sa v samých hrubých inkonsekvenciach, a každou chvíľou podtína si pod sebou ratolesť, na ňuž sa ťažko vyškriabalo. My nemôžeme si protirečiť, u nás každý verný o všeobených dielach premyšlujúci muž bez porád a usrozumenia dá na vážnu otázku, týkajúcu sa interessu slovenského národa, bez dlhého rozmýšľania totožnú odpoveď. Vecného nedorozumenia u nás byť nemôže, a rôznenie myslí možné je len pri druhostupňových otáz­kach. V tom je iste naša sila. Chybí len ne­zlomná pevnota vôle, mužná otvorenosť, chybí neuhášajúce oduševnenie a nfunavná práca. My sme si povedomí týchto chýb, a môžme si jich uznať otvorene. So soznaním umenšia sa. Nebyť jich, my stáli by sme celkom ináč. Ale budeme boriť sa s nimi, a dá Boh, že prelomíme žiaľnu chúlostivosť, ktorá tak často zadáva ranu zdra­vým predsavzatiam ! Šťastlivý nový rok všetkým dobrým pa­triotom slovenským, zdar a účinok živý a ci­teľný všetkým naším dielam! Duch víťazí i vtedy, keď hmota stavia sa mu horou v cestu. My oddali sme sa v službu ducbu dobrému, a bo­jujeme pod panirom svetla, pod zástavou ideálu. Nás nepomýli klebeta, denunciácia, mefitieký zápach surovej telesnosti! A náš údel je krásny, pri všetkých protivenstvách. Krásny údel stáť pionírom duchovného dobra, milovať svoj národ, mysleť za ľud, z nehož sme pošli, ktorý nám umožňuje stať sa dobrými, prirodzenými, dáva nám postať, barvu, individualitu, city vznešené a tú srdcovú teplotu, bez ktorej človek ne­dosiahne svojho pravého cieľa. Šťastlivý nový rok všetkým dobrým patriotom slovenským ! Vajanský. na celý rok . . . 12 zl. na pol roka ... 6 zl. na štvrť roka . . 3 zl. na mesiac ... 1 zl. Toimcký prehľad. ------3. januára. . '„Šťastlivý nový rok!“ zneje zo všetkých strán i v politickom svete, fctaiému cisárovi nemeckému ešt« tiež .nechce sa do hrobu. V deň nového roku svätil pamiatku svojej 80 ročnej služby vojenskej a gratu­lantov rozpúšťal s tým želaním, aby budúceho nového reku mohol, jich zas videt u seba. V mene veliteľov armády korunuj princ držal reč cisárovi; politicky významného nepovedal v nej nič: reč je púhou osla­vou Vilbelma a nemeckej armády. V odpovedi svojej cisár Viihelm ďakoval armáde, že splnily sa nádeje, s ktorými pred 80. rokmi otec jeho bol ho dal do vojska, — nádeje, že on dožije sa lepších časov. Viac nepovedal ani starý cisár, možno však, že v te­rajších časoch má svoj význam, ked takto spomína sa dôležitost vojska. Grévy, Präsident francúzskej republiky, v svojej novoročnej reči spomenul, že Francúzsko od dlhšieho času žije.v dobrom pomere s ostatnými mocnosťami a verí, že múdrosť vlád urobí tento pomer trvácim. Čo že môže inšie povedať v novoročnej gratulácii! Rím, 2. jan. Kráľ a kráľovná včera a dnes pri­jímali hlavných úradníkov. Úradných rečí nebolo, ani zmienky o zahraničnej politike. Petrolirad, 2. jan. „Journal de St. Petersbonrg,“ píše: „Pester Lloydom“ najnovšie sdelené vešti ne­pochodia z Petrobradu, čerpané sú z tých zahranič­ných pomerov, ktorých remeslom je klet ety rozširo­vať • h h r čencho časopisu nht ani ríiva pravo ,. ‘ jioviueovia wozu oýt leu iiŕZUYia us novinárski agenti. Domáce zprávy. Gábor Baross je už vymenovaný za ministra premávky a tým dosiahol najvyšší ciel, po akom vôbec túžiť mohol; iného významu to sotvy mať bude. My želali by sme si len, aby on — lepšie ako jeho predchodci — pamätal na tie kraje, kde uzrel svetlo sveta a pomocou ktorých urobil dosavádnu karrieru. Mnohí skutočne myslia, že „tót szerecsen“ (slovenský murín), ako ho v Pešti nazývajú, tejto svojej úlohe zodpovie. časopisectvo, o vládnom ovšem nemôže byť reči, nebárs prajné prijalo toto vymenovanie. Officiosi do poslednej chvíle tajili, žeby sa to stať malo, a „N. P. J.“ myslí, že robili to preto, poneváč vedeli, aká kritika bola by nad takou zprávou zahrmela, kdežto teraz, ked je vec vybavená, musí sa toho každý sdržaf, kým neuvidíme skutky. Baross nedosiahol vraj mini­sterskú torbu dákymi zvláštnymi schopnosťami, ale výlučne svojou pilnosťou. Keď vymenovaný bol za štátneho sekretára, vtedy že absolútne nič nerozumel z toho oboru, kdežto teraz má už aspoň to pove­domie, že sa mnohému priučil; lenže toto povedomie je vraj uňho príliš vyvinuté, odkiaľ vraj aj jeho po­četné, bezúčelné experimentácie, a ak nebude sa mierniť, nuž jeho ministerstvo že nebude mať dlhého trvania. „Bp. T.“ píše, že Baross bude mat v samej vládnej strane rozhodných protivníkov, menovite všet­kých priv-žencov gr. Szapáryho, ktorý že urputne vzdoroval jeho vymenovaniu. Väčšiu biedu má vraj Tisza so štátnym sekre­­társtvom v tom istom ministerstve. Dvaja, Lang a Záhorszky, ktorých dosial oslovil, odopreli, lebo že nechcú byť pri Barossovi. Teraz spomína sa Štefan Rakovszky. Pri novoročných blahoželaniach v Pešti neudalo ,sa nič zvláštneho. Anton Zichy, ktorý pozdravil Tiszu,

Next