Národnie Noviny, apríl-jún 1887 (XVIII/39-74)
1887-04-02 / nr. 39
Vychodia tri- štyri razy do týždňa. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko aa celý rok...................... 12 zl. ca pol roka...................... 6 zl. m štvrť roka................... 3 zl. Ročník XYIII. ítezmenne dopisy neprijímajú sa len od züámycs! už dopísovatetov. Mefrankované listy sa neprijímajú Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Číslo 39. Redakcia, administrácia a expedícia v Turc. £■*> v. Martine. Sobota, 2. apríla 1887. Obrat v Rusku. Priateľstvo medzi Pruskom a Ruskom stalo < sa v Europe dogmatom. A skutočne, sami Pru- ] šiaci uznávajú, že Rusko napomáhalo zrast ma- , lého kráľovstva, a len jeho pomocou mohla ho- j henzollerovská monarchia premôcť ostatné ne- i mecké štáty, že stály sa jej trabantami, len po- ( mocou Ruska vytisla z Nemecka mohutnú, starú 1 Austriu, ktorej prvenstvo v Nemecku bolo utvrdené históriou, korunou rímsko-nemeckej ríše a ] dynastiou nepomerne bohatšou a staršou než sú potomci pruských križákov. A v krymskej vojne prusko-ruské priateľstvo utvrdené bolo — vernosťou pruského ka binetu. Dnes to divno zneje, ale skutočne, Prusko bolo verné Rusku vtedy, keď celá Europa valila sa proti nemu. V pruskom sneme veliká strana ozvala sa za Rusko, vrelými slovami prízvukovali odvekú družbu s Ruskom, a vzdor tlaku z Francie, Angiié ba i Rakúska, neišli na juho-východ so svojimi vojskami, jako to chcela celá Europa. Rusko zaplatilo túto ideálnu úsluhu realistickým platom. Sám cisár Vilhelm, v hurhaji sedanského nevídaného víťazstva, uspel telegrafovať cárovi Alexandrovi II, že okrem Bohu, ďakuje za tieto víťazstvá Jeho Veličestvu cárovi Alexandrovi. Živo pamätáme sa na dojem tohoto telegrammu. Vilhelm tu v šťastí, okružený blískavou suitou, majúc v ruke kord Napoleona III., kvitoval ruskú vernosť a ruskú velkodušnosť. Od tých čias stály sa dve veľké premeny. Povstala nemecká deržava pod vodcovstvom Pruská, kráľovstvá a kniežatstvá premenily sa na provincie velikej Germánie, nové zeme rozmnožily počeť poddaných pruského „Schirmherra.“ Druhá veliká premena stala sa v Rusku. Car Alexander II. padol obeťou zlodejov a na ruský trón vstúpil jeho syn Alexander III. Uf. prvou premenou vyše storočné priateľstvo prusko-ruské utrpelo úder. Bismarck stal sa všemohúcim vodcom europejskej politiky. Z cesty mu odstúpilo Rakúsko - Uhorsko i Francúzsko. A tu mala prísť veliká próba na Prusko- Nemecko. Počas rusko-tureckej vojny vydržal starý sväzok. Po vojne na berlínskom kongresse Bismarck prvý ráz zrejmo zlomil staré priateľstvo, zakrývajúc svoje vierolomstvo zručným slovcom: čestuého maklerstva. Víťazné Rusko, ktorého nepromožiteľné kolonny blížily sa k bránam Carihradu, za zeleným stolom utrpelo citeľnú porážku. Duchom sostarelý Gorčakov uspokojil sa s Bessarábiou, pod jeho správou odňatou Rusku, povolil zrušiť sväto-štefanský dohovor, stvorený geniálnym Ignatievom. Rusko uťahovalo sa vždy viac a viac z Balkánov, až došlo na dnešný stav, kde na celom Balkánskom polostrove, vyjmúc v Carihrade, nejestvuje ani jeden ruský zástupca, ani jeden ruský vojak. Toto sú skutočné resultáty z prvej premeny, ovocie pruského vierolomstva. V Berlíne dokonále zabudli na telegramm starého Vilhelma. Druhá premena, ktorá má svetohistorický význam, udala sa v samom Rusku. Priveliký bol v Rusku bôľ i hnev nad žiaľnymi následkami berlínskeho kongressu, nad čestným maklerstvom Bismarckovým, ktoiým víťazovi odobraté bolo ovocie nesčíselných námah. Tam pripravil sa pomaly ale isto obrat. Jestli chceme priblížené oceniť význam a váhu tohoto obratu, potrebujeme len pozreť na jednoho človeka, na Katkova. On nebol miláčkom velikého obecenstva, ba naopak, takzvaní progressisti považovali ho za krutého konservatora, za hamovuík každého vývinu. „On tormozit vsie“ (on všetko hamuje), hovorili ľudia, čestne trudiaci sa za pokrok a vývin. Ale železná konsekveucia tohoto fenomenálneho človeka vzala vrch. On stal sa dnes mohutným človekom, pravým politickým obrom, trebárs je len redaktorom „Moskovských Yiedomostí“ a nič: viac. Katkova zahraničná politika, predtým mnohým dosť nepríjemná —■ stala sa razom obľúbenou, a všetko, čo v Rusku čestno cíti, všetko tlieska Katkovu a súcíti s každým jeho slovom v zahraničných dielach. To je iste znak velikého obratu vo ve- j rejnej mienke ruskej, lebo Katkov nezmenil ani j jotta vo svojej politike. On predstavoval a predstavuje samostatnú ruskú, národniu politiku, a síce jej reálnu, praktickú stranu, kdežto staršia] slavoíilská strana pracovala na vedeckom, my- i šlienkovom, poetickom a filosofickom obrobení I tej samej pôdy. On opiera sa dnes na dva mocné stĺpy: na rastúce obrovským rozmerom národné samopoznanie ruského národa, a na dôveru svojho panovníka. Úvodné články „Mosk. Viedom.“ číta s chvatom celá Rus, a jestli i má Katkov vo vnútorných otázkach principiálnych protivníkov, v zovnútornej politike jich nemá ... v národe. Pravda, má jich vo vysokých kruhoch. A dnes jedná sa len o to, či obrat vo verejnej mienke ruskej je natoľko mocný, že Katkov nepodľahne v boji s vysokými a mocnými vplyvami — zčiastky idúcimi zo zahraničia. V tom otázka. Práve čítame v „Neue freie Presse,“ jako mu tieto noviny hrozia — Bismarckom a poukazujú na Skobeleva. Stará hra počína sa. Ale obrat, ktorý pozorujeme v Rusku, je hlboko siahajúci. Jestli ho neutlumia tajné sily, stane sa on svetohistorickým faktom a výlučný vplyv Berlína na Európu stane sa príjemnou rozpo mienkou veľko-germánskych politikov. Vajanský. Politický prehľad. ------1. apríla. Čudnú zprávu anglických agentúr, že turkestánsky gubernátor vydal rozkaz chánovi Iskanderovi, aby s 12.000 mužmi zaujal Herat, v Petrohrade vyhlasujú za fantastickú. Teraz práve niet ani len základu, na ktoré mohly by sa opreť také výmysly. Svojím [časom bola sa rozišla komisia, vymeriavajúca afganskú hranicu, poneváč jej členovia nemohly sa dorozumeť o konečnom punkte novej hranice na Amu-Dari pri Hodža-Sale. Vlády ruská a anglická riešily, že komisári sídu sa v Londýne alebo v Petrobrade dokončiť svoju prácu. Pozdejšie bol vyznačený Petrohrad, a tam už schádzajú sa členovia komisie z jednej i druhej strany. Plukovník Kulberg. ruský komisár, a kapitán Kondratenko, topograf, sú už v Petrohrade a usporadujú svoje karty. Na druhý týždeň očakávajú anglického komisára, plukovníka Ridveya, a majora Duranda, brata štátneho sekretára inostranných diel v Indii, prekladateľa Delasa, dánskeho oficiera, najatého do anglickej služby, a iných. Bývalého známeho člena komisie, Lessara, tiež čakajú do Petrohradu. Akonáhle budú všetci spolu, začne sa práca. Bukurešť, 31. marca. (Telegram „Národních Novín.“) Dnes popoludní bulharský emigrant štyri razy strelil na Mantova, od pár dní v Bukurešti meškavšieho ruščuckého prefekta. Hovorí sa, že Mantov žije. Sautok tento je iste v spojení s ruščuckou popravou. Bukurešť, 1. apríla. (Telegram „Národních Novín.“) Včerajšie strelenie na Mantova je pomsta za nedávne ukrutnosti v Bulharsku. Vojsko búri sa všade, menovite v Ruščuku. Vo Varne uväznili osem dôstojníkov, troch chovancov vojenskej školy a 20 poddôstojníkov. V Sofii zhodený je náčelník railicie. Karavelov, Nikiforov sú ešte v žalárí. Bukurešť, 31. marca. Dľa Havasovskej agencie zvestujú z Kalafatu, že na parníku Petkuš minulej noci sto vojakov transportovali do Lom Palanky, kde vypuklo povstanie. Vo Vidine taktiež pozorovať veľký nepokoj. Rím, 31. marca. Ako „Riforma“ sdeľuje, ešte vždy vyjednáva sa o utvorení ministerstva. Dľa „Tribúny“ dnes Caii’oli, Zanardelli a Crispi mali dlhú poradu a uzavreli ďalej vyjednávať v porozumení so i svojimi priateľmi a v každom prípade udržať svornú ! kompaktnú ľavú stranu. Preto, končí „Tribúna,“ treba ibrať všetky vešti opatrne. Londýn, 31. marca. Poštová správa včera zaí držala a otvorila dva balíky, adressované na Matthewsa, (štátneho sekretára vnútorných diel, a na Balfoura, štátneho sekretára irského. V balíkoch boly skleničky s bielou tekutinou a medenými drôtmi. Tekutinu vydali analysovať. Paríž, 31. marca. „Tern p s“ zvestuje chýr, že Girs už odstupuje. Miesto jeho zaujme Šuvalov, veľposlanec v Berlíne. Do Berlína pošlú Girsa. (Zprávy takéto, v takejto určitej forme, sú iste ešte predčasné; no podotýkame, že terajší berlínsky Šuvalov je Pavel, a nie Peter, ktorý na berlínskom kongresse zastupoval Rusko. Red.) Petrohrad, 31. marca, 6 hodín 49 minút večer. (Neue fr. Presse.“) Chýr o novom attentáte na čara v Gačineje celkom bezzákladný. Adressa petrohradskej university. Po dni 13. marca europejské časopisy vedely mnoho rozprávať, ako bude trestaná petrohradská universita; hovoriíy už i o jej zatvorení. Universita podala cárovi nasledujúcu adressu: „Vaše Imperátorské Veličestvo, Hosudar Najmilostivejší! Traja zlomyseľníci, nedávno previnivší sa, k veľkému nešťastiu pre petrohradskú universitu a jej študentov, svojou účasťou v pekelnom zámysle a priestupnej spoločnosti spôsobili universite neznesiteľnú hanbu. Ťažko, smutno, bezvýcbodno! A v tieto žalostné dni petrohradská universita, v celom svojom sostave, všetci jeho professori a študenti — hľaďajú pre seba jedinú útechu v milostivom, Hosudar, dovolení, složiť k posvätným stopám Vášho Veličestva city vernepoddanskej oddanosti a horúcej lásky.“ „Praviteľstvennyj Viestnik“ dňa 28. marca uverejnil potom nasledujúcu resolúciu čara: „Ďakujem petrohradskej universite a nádejem sa, že na diele, a nie na papieri len, dokáže svoju oddanosť a postará sa zahladiť ťažký dojem, urobený na každého účasťou študentov v priestupnom zámysle. Nech požehná ju Hospodin k všetkému dobrému.“ „Resolúcia hosudara imperátora — píše „Novoje Vremä“ — na najpokornejšiu adressu petrohradskej university je výraz otcovského citu, ktorý prejavil sa s čarujúcou teplotou a srdečnosťou. Nie hrozba, ani nie odsúdenie zvučí v tej resolúcii, ale len milostivé poučenie veľkodušného hosudara, stojaceho nesmierne vysoko nad každou osobnou pohnútkou, no hlboko rozboleného pri vide zla, idúceho odtiaľ, kde, zdalo by sa, môže byt miesto len „všetkému dobrému“, svetlému, čestnému, kde ľudia stoja u čistého prameňa dobra a pravdy, a akí ľudia! —• junoši, ktorých ani len dotknúť nemalý by sa nielen priestupné zámysly, lež ani záhubná pošlosť životnej márnosti,