Národnie Noviny, október-december 1887 (XVIII/114-152)
1887-10-01 / nr. 114
Vychodia tri- štyri razy do týždňa. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko aa celý rok.................. 12 zi. aa pol roka.................. 6 zl. sa štvrť roka................ 3 zl. Ročník XYIIL Redakcia, administrácia a. ©xpedicia v Tuto. Hv. Martine. Sobota, 1. oktobra 1887. Bezmenné tíoptsy neprijímajú sa len od znásiyct už dopisovatelov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Číslo 114. Deficit. Často toto slovo bolo už záhlavím článkov, preto prestáva už byť samo strašidlom. Každý, kto číta toto slovo, pomyslí si, že to nezbytné zlo, a najviac ak vzdychne si, ked mu na um 8Ídu daňové knižky. Preto nedivíme sa, že dobrí velkovaradínčania svojho vyslanca K. Tiszu div na rukách nenosili od radosti, ked jim povedal tu svoju reč, vyzdobenú nesmiernym počtom dávno počutých frás a nesplniteľných skvelých projektov a ešte väčším počtom obligátnych „že.“ Patrne sú na neho tak pyšní, ako tá čarodejnica na svojho milého Lucifera, kdežto jej kamarátky malý milých iba obyčajných čertov. Akoby nie, preto nenie sa jim čo diviť. Reč bola formou veľmi pekná a takéto reči miuistrapredsedu páčily sa už veľmi často i väčšine „najlepších ľudí“ z celého Uhorska: vládnym vyslancom. Tisza najprv dokazoval, že stav našich financií je lepší, než bol vtedy, ked on vzal do rúk vládne opraty. Toto vyvracať veru neideme. Známo je, aké boly peňažné pomery roku 1875, aké vysoké dane, vieme tiež, že dlhy zrástly od tých čias o stá millionov, že dane zvýšené o 30 procentov; škoda bolo by tedy práce. Ked onoho času ministerpredseda prejímal vládu, veril sa, že za svoju prvú povinnosť držať bude usporiadanie financií štátu jeho správe svereného. A ako dostál svojmu slovu? Najlepšie to vidno zo záverečných účtov na rob 1886. Predošlé vlády síce malý deficity, ale vlády tie v praeliminári udaly, ak velký bude deficit a ked bol i väčší, než bol určený, bol rozdiel nepatrný, tak že to nemohlo byť pričítané za chybu. Terajšia vláda, ktorá predošlú sľúbila svedomitosťou do krve zahanbiť, nie len že určuje v predostretom návrhu každoročných rozpočtov deficity raz tóiké ako vlády predošlé, ona určuje tak, že pri zavierani účtov je deficit skutočný o millíony väčší, než bol predvídaný. Tak na pr. roku 1884 bol o sedem i pol milliona a roku 1885 0 šesť i pol milliona väčší, než ho vláda v návrhu udala. Deficit z roku 1886 prekvapuje už i nás, ktorí zvykli sme na deficity a je dostatočným objasnením šafárenia vlády, bo je i hanbou pre štát. Skutočný deficit, na r. 1886 obnáša ohromnú summu 54 milliony zlatých, tedy do 18 procentov celoročného rozpočtu. Ked vláda bola v praelimináre udala, že deficit Da rok 1886 obnášať bude 33 milliony, náreky ubiedeného ľudu predraly sa ešte 1 do stĺpcov vládnych časopisov, i týmto zdal sa deficit priveľkým, i tie cítily, že je to do neba volajúca krivda tak ľahkomyseľne váľať nové dlhy na poplatníkov, ktorí i tak už začínajú dych tratiť pod ohromným tlakom štátnych bremien. „Zástupcovia ľudu“ na sneme rozpočet prijali, a bojíme sa, že i teraz dajú vláde absolutórium, ked skutočný deficit prevyšuje preliminovaný o 20 millionov, čo je 60 procentov určeného obnosu. Ba isté je, že vláda dostane absolutórium od väčšiny snemu, lebo keby si toho istá nebola bývala, že väčšina „svobodne volených zástupcov ľudu“ svedomito odhlasuje prijatie záverečných účtov, nebola by si dovolila urobiť také „prekvapenie.“ Terajšia vláda vyhovára výšku deficitov vtelením millionov do rozličných podnikov. Inde, kde vláda pri každom investovaní svedomité pokračuje, mala by takáto výhovorka istý smysel, aj verilo by sa jej, ale u nás, kde vyhadzujú sa milliony tak ľahkomyseľne na práce, ktoré dokážu sa byť naničhodnými, ako na pr. regulovanie Tisy, alebo dokážu sa naskrze passívnymi i pre celú budúcnosť, ako mnohé iné štátne podniky, je takáto výhovorka naskrze neodôvodnená, lichá, čo ničím ospravedlniť nemožno. Pravda, väčšine pánov v snemovni nebude to brániť, aby účty prijala. Naostatok je to vec skoro ľahostajná, či príme, či zavrhne. Žiadna vláda by sa z toho príkladu nepolepšila, kým panuje terajší prúd šovinistický, a preto ani táto sa nepolepší. Maličké úspory by na biednom stave financií neodpomohly, a velikých reforiem nedopustí terajšie smýšľanie smerodajných ľudí. Radikálna pomoc bola by nechať ten veľkopanský spôsob života, nehrať si na veľmoc, „ktorá figuruje v koncerte európskom pol millionom bodákov,“ a navždy zanechať robenie dlžôb. Ustavičné požičiavanie rentové, bárs i bolo na 6V8 percenta, jako víťazoslávne tvrdil ministerpredseda, je záhubou. Ak má nastať poriadok v uhorských fi nanciach, musia zriecť sa terajší hegemóni dosavádneho spôsobu šafárenia, lebo zlé od koreňa treba vytrhnúť, ak nemá sa vrátiť, a to je len tak možným, ked zmení sa i vnútorná politika, ked dajú každému národu, čo mu je božským i štátnym právom zaručené. Ak neodhodlajú sa k tejto operácii, následky nemoce nevystanú. Vilinský. dátov. Všade úplný poriadok a zákonné predpisy zachované. V Belehrade liberál Krzanovič dostal 1356, radikál Milenkovič 1352 hlasy. Paríž, 29. sept. Sadoul, generálny prokurátor z mesta Nancy, dnes odcestoval vyšetriť pravý stav hraničnej afféry, lebo zprávy nemeckých vrchností sú samá protimluva. Politický prehľad. ------30. septembra. O voľbách v Srbsku idú také zprávy, aké svet dávno nečítal zo žiadnej ústavnej krajiny. Noviny, ktoré od štvrťroka hlásaly, že Ristič neobstojí pri volbácb, teraz uverejňujú telegramy o jeho velkom víťazstve a sú prinútené konštatovať, že volby v celej krajine previedly sa v úplnom poriadku a zákonné predpisy boly zachované. Pre hraničnú afféru Nemci ešte hádajú sa s Francúzmi. V Berlíne hovoria, že francúzski lovci boli prešli na nemecké územie, v Paríži však sbierajú dáta. aby to podvrátili. Belehrad, 29. sept. Voľby do skupštiny [dejú sa v celej krajine pravidelne. Všetci dosial vyvolení kandidáti prináležia k vládnej stránke. Belehrad, 29. sept. Volby prevedené sú v celej krajine v najväčšom poriadku. Dosial známy je výsledok asi 120 volieb. Všetci vyvolení sú prívržencami spojenej vládnej stránky (liberálnej a radikálnej). Vyvolili len 5—6 kandidátov, neprislúchajúcich k žiadnej stránke. Medzi vyvolenými Garašanin nemá ani jednoho prívrženca. V šiestich okresoh voľba bola zastavená; okrem tých budú 2—3 náhradné voľby. Výsledok asi 30 volieb ešte nie je známy. Belehrad, 29. sept. („N. fr. Pr.“) Dosial došlé zprávy o voľbách sú priaznivé pre vládnych kandi Rusko a Rakúsko-Uhorsko v bulharskej otázke. „Moskovskija Viedomosti“ uverejnily nasledujúci pozoruhodný článok: „Jestli možno veriť zvesťam, nesúcim sa zo všetkých strán, vo Friedrichsruhe vymyslený je nie nový, ale veľmi starý a pre svoju neprimeranosť (Používame najmiernejší výraz. Red.) už dávno vycúdený prostriedok rozriešenia balkánskej otázky. Naivnosf toho prostriedku je tak veliká, že je silná pochybnosť, či skutočne mohol sa ustáliť na ňom taký zkúsený a obozretný štátnik, akým bezsporne ukazuje sa nemecký kancellár; skorej možno predpokladať, že česť obnovenia tejto starej piesne prináleží predstaviteľovi ľahkomyseľnej austrijskej politiky, s jej povestným heslom von Fall zu Fall. Akokoľvek je, jestli skutočne vo Friedrichsruhe odobrili prostriedok, o ktorom teraz toľko hovoria v Berlíne, Londýne a Viedni, — Rusko nikdy ho neodobrí, a bez Ruska nijakými prostriedkami vyrovnať bulharskú otázku nemožno. Predpokladá sa ani viac, ani menej, ako rozdeliť slavianske štáty Balkánskeho polostrova na dve časti, z ktorých jednu, Bulharsko, nechať „v sfére interessov“ Ruska, a druhú — Srbsko, Bosnu, Hercegovinu a Čiernu Horu — oddať Rakúsko-Uhorsku na definitivné zjedenie. Nemotornosť toho plánu je už dávno dokázaná; ona pritom je natoľko zrejmá, že ani len nepriatelské nám anglické časopisy nemôžu dopustiť, žeby tá nemotornosť nenapadla našim diplomatom. Vo Viedni preto ani nemajú odhodlanosti otvorene priznať sa, že gróf Kalnoky ohraničil sa len obnovením starého plánu o rozdelení balkánskych Slovanov na ruskú a austrijskú polovicu; naopak, austrijská diplomácia usiluje sa predstaviť tento plán s akýmsi novým, dosť neurčitým náterom. Tak na pr. oíficiosná poznámka, rozoslaná z Viedne v inostranné noviny, ubezpečuje, že „tu nie je reč o rozdelení sféry interessov medzi Austriou a Ruskom, no vo Viedni nechcú protiviť sa želaniu Ruska ukázať svoj vliv v Bulharsku, ked len ten vliv nebude prestierať sa po brehy Timoka.“ Inými slovami: Rusko, dostanúc fiktívny protektorát nad Bulharskom, nebude sa sineť protiviť protektorátu Austrie, velmi reálne ukazujúcemu sa, „na brehoch Timoka.“ Ako že nazvať tento plán, jestli nie „rozdelením sféry interessov medzi Austriou a Ruskom?“ Podivno, s akou lahkosťou viedenskí diplomati hovoria o „protektoráte“ Rakúsko-Uhorska nad tou alebo druhou častou Balkánskeho polostrova. Akoby „protektoráty,“ alebo, ako teraz vyjadrujú sa, „sféry interessov,“ tvorily, rozširovaly a úžily sa z ľubovôle a okamžitej fantásie jednobo alebo druhého politického dejateľa. Prevládajúci vliv Ruska na Balkánskom polostrove nebol výsledkom nejakej panovitej chúťky ruskej vlády. Vliv ten tvoril sa postupne, historicky: on tužil sa na základe plemenných sväzkov a viery; uskutočnil sa cenou drahých, ťažkých obetí, prinesených Ruskom velkému dielu bezkorystného osvobodenia bratov z tureckého jarma. Nie diplomatická kombinácia, lež krvavé vojny priniesly Rusku zákonné, každým uznané právo starať sa o další osud balkánskych Slovanov.