Národnie Noviny, apríl-máj 1888 (XIX/41-57)
1888-04-07 / nr. 41
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Kakúsko-Uhorsko na celý rok................... 12 zl. na pol roka................... 6 zl. na štvrt roka................. 3 zl. Bezmenné dopisy neprijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. Redakcia, administrácia a expedícia v Turc. Sv. Martine. Rocnŕk XIX. Sobota, 7. apríla 1888. Číslo 41. Listy z okolia. m. Možno, že nájdu sa aj takí ľudia, ktorí vyhodia nám to zjavne na oči, že pre školu píšeme, keď podotkneme, že základ spoločnosti je mravopočestnosť; ale buď aj takýmto duchovným bedárom dobrá vôľa. My, ktorí stojíme na národa roli dedičnej, nemôžeme strhnúť sa dať kdeakým obrazotvornosťam, ktoré nemajú reálneho základu; no nie sme takí bezočiví tvrdiť, ako by sme boli zbavení všetkých krehkostí ľudských, ba uznávame aj svoje slabosti, s tým rozdielom, že aj v našich útrobách účinkuje egoismus, lebo ved je to nevyhnutná podmienka individuálnosti; ale aby ten egoismus opustil medze slušnosti, ako rozvodnená rieka, a zaplavil úrodné polia spoločeuského života, z toho vôbec nemožno obviňovať náš slovenský Ind, ale ani milovníkov národa slovenského. Burina demoralisácie rastie všade, kde usalašil sa Chauvinismus. Ač z toho stanoviska vychodíme, že koho pán Boh chce potrestať, tomu najprv rozum vezme, treba by nám bolo byť škodoradostnými nad dnešnými zkúsenosťami v našom spoločenskom živote a tak, ako to naši renegáti už z povinnosti robia, prichodilo by aj nám napomáhať tie vrtochy a premrštenosti zlých detí, aby plnilo sa porekadlo, že „kto chce kam, pomôžme mu tam “ No nie, nám záleží na tom, dôvodmi priviesť pomýlených na pravú cestu, ač aj nie sme natoľko zadubení, že murína myjeme a že hrach na stenu hádžeme, lebo ani tamten nebude nikdá biely, ani sa tento neprilepí, predsa treba nám dokázať, že nie my ru šime prijaté poriadky ľudského tovarišstva a zlostnou rukou nesaháme za tým, čo nie je naše, ani nie z toho ohľadu, aby sme vzbudili súcit naproti sebe, ten je bez tak všade tam, kde uznáva sa spolupatričnosť, nám treba dokázať, že u nás neschádza na dobrej vôli udržať potrebnú harmóniu v občianskom styku, lež nie tak, aby sme my boli nevoľní a iní sa rozhadzovali bez všetkého ladu a skladu, ale aby medzi všetkými údmi tejto našej vlasti panovala tá rovnoprávnosť, ktorá je tu tak vysoko vynášaná a nikde nemôže mať väčšieho nadužívania, ako práve tu, kde dnešné smerodajné kruhy ten chybný náhľad prijaly, že táto vlasť len vtedy dôjde spasenia, jestli bude macľarská. čo boli by sme už aj storáz dokázali nejapnosť myšlienky násilenstva, budeme to vždy obnovovať, kým nesníme sa z denného poriadku; žiadnemu nestojíme v ceste voľného samourčovania individuálnosti, neschvaľujúc nikdá a nikde renegátstvo, lebo je to patrným zapieraním dedov, ktorým sme predsa len istou pamiatkou zaviazaní, a ani nie sme hoviadka, aby dali sme sa za krm priahať, majúc ako ľudia predsa len niečo z tej svobodnej vôle; ale také natískanie maďarčiny, ako 'deje sa u nás, kde z kostolov, zo škôl, z prisluhovania spravodlivosti, z gruntovuých kníh atd. vyháňa sa slovenská reč, to prevyšuje už všetku trpezlivosť, tak ďaleko nemôže už čakať naša náklonnosť k harmónii j s dejstvami našich ľudkov, lebo jestli si iný ctí {reč otcov svojich, môže vedeť, že ctí si ju aj ; Slovák a nie mu je ona na predaj, ako tovar, j tým menej, že naša reč jé haluzou slavianskej lipy, ktorú samopašníci dosť už naoblamovali a predsa zavše sa vymladila. Keď ale hriešnou je už sama snaha vyrvať niekomu dar jazyka, nemožno ospravedlniť ani k tomu zvolený spôsob, čoby bol sprevádzaný akoukoľvek zdvorilosťou, akoukoľvek rafinériou. Hrúza nás napadne,, keď vidíme ako popri maďarisácii kvitne de.môralisácia. Sotva nájde sa jedno číslo politických uovín v Uhorsku, v ktorom nebolo by pripomenuté zpreneverenie cudzieho majetku; Slovák ovšem nemá na tom žiadneho podielu, tijn sú výlučne synovia Hadára a jeho proselywvia, ktorí myslia mať výsadu, ľahko a bez práce žiť a len na to mať pozor, aby taký, ktorý nie je s telom dušou oddauý myšlienke veffltého Maďarorságu, nedostal ša k tým mastným hrncom Potom nie div, keď takéto rozmaznané <|eti dopúšťajú sa takých kúskov, ktoré s mravopočestnosťou nedajú sa uviesť do žiadneho súžvuku. Zmiznutie poštových peňazí od štvrť milliona dolu, to už ako by bolo na denuom poriadku; ! Kde ľudia, ktorí v päťdesiatych rokoch práve tak ničoho nemali v rukách, ako že my tevaz nemáme, sú vstave tú najväčšiu despociu prevádzať v stoliciach skrze nadžupanov, v obciach skrze slúžnych, tam je potom Die div, že precíteným občauom na život a na smrť boriť sa treba s vládnymi medzítkami. Od idey veľkého Uhorska nebočia synovia Slovenska, ale ač to máVbyť spojené s resignáciou mravopočestnosti, s resignáciou národnosti, s resignáciou jazyka, obČapských práv, ako nasnovala si to zdejšia centralistická liga, tak nám len bočiť možno od spomenutej peknej idey, lebo by sme za ňu o všetko prišli, čo udelila nám Božia prozreteľnosť, a aby bez odporu z dobrej vôle dali sme sa olúpiť, za to mohol by nám každý uličník nadať do hlupákov. Slovák je helotom tých niekoľkých ľudí, ktorí medzi ním úradujú a tento nerovný stav je hlavnou príčinou rozkývaných mravov obecenstva, lebo v takýchto okolnosťach ľahko príde predstavený na tú myšlienku, že on naproti ľudu nemá žiadnych povinností a ľud z prílišnej bojazlivosti neopováži sa svoje práva reklamovať. Tento pomer prichodí štátu vyrovnať a čo je čie, to zabezpečiť mu pred každým nápadom, tak nám potom pôjdu kolesá, ako majú ísť; do tých čias ale, kým terajší systém trvá, že jedon vozí sa na druhom, tento požíva samé práva, tamten samé povinnosti, nemožno ani mysieť na obrat k lepšiemu. Pomoc tak ľahká, tak blízka! Azda sme len sami na tejto zemskej guli, čo tvoríme polyglottný štát? Či nemáme toho príklady? Tam sú amerikánske štáty, Švajčiarsko, Belgicko, ako tam pekne prežívajú národy vedľa seba, lebo tam ani jedon nevypína sa nad druhého, tam uctí každý cudzí majetok, ale si aj svoj chráni; v práci hľadá spôsob vyživenia svojej čeľade, nie sliedením za poctivými ľuďmi, ktorí nechcú byť rabmi šialencov. L. Politický prehľad. ------6 apríla. Vo Francúzsku ministerstvu Floqueta, ktorého cieľom je sjednotiť všetkj republikánske stránky, pri terajšej komore nekynie veľká budúcnosť. Tu niet iného východu, ako rozpustiť terajšiu snemovňu vyslancov, pri ktorej nemožná je trváca vláda. Republikánske frakcie, počtom dost silné, aby pri jednomyseľnosti tvorily väčšinu, stoja medzi sebou v otvorenom, nesmieriteľnom nepriateľstve. Berlín, 5. apr. Burza je slabšia následkom viedenskej zprávy „Kölnische ZeitUDgu“ o Bismarckovom odstúpení, ktorá pri tom všetkom je celkom bezzákladná. Sofia, 5. apr. (Zpráva Havasovskej agencie.) V posledných dňoch bola tajne rozširovaná proklamácia, tlačená v Brade, podpísaná od „výboru 9. augusta“ a upravená na bulharskú armádu. V proklamácii odporúča sa vojakom revoltovat proti kňazovi a vláde, poneváč sú proti Rusku. Vláda, dôverujúc armáde, nič nerobí proti proklamácii. Berlín, 5. apr. „Börsen - Zeitung“ myslí, že k differenciám s ríšskym kancellárom viedlo snáď údajne nastávajúce zasnúbenie princa Alexandra Battenberga s princeznou Viktóriou (dcérou cisára Fridricha III.). Je dávno známo, že Bismarck je politickým nepriateľom tohoto spojenia. Pravda, nepotvrdzuje sa ničím, žeby ho znovu zamýšľali. Slovenské predhistorické pohrabište. (Dokončenie.) V inej popolnici zase našiel sa ulomený koniec kosteného nožíka, brúseného na tri plochy, ktorý však len náhodou s ostatnými kosťami do urny dostať sa musel. Prekopávaním prsti vynorila sa spodná polovica hladenej sekerky z bridlice a kus prepálenej bliny, úlomok to nejakého nástroja. Nádoby všetky krúžené sú len voľnou rukou bez pomoci hrnčiarskeho kola, hotovené sú z hliny premiešanej viac menej pieskom. Pálené sú buďto úplne na červeno, alebo na čierno a naopak. Na mnobom črepe trbliecu sa i sliedové šupinky (Glimmer). Nádoby tieto sú drsne pracované, bez všetkej ozdoby. Vyskytujú sa ďalej črepy z hliny nepálenej, len sušenej, avšak dôkladne prepracovanej, pak tiež pálené črepy z hlienu (Mergel), husto pomiešaného s drsným pieskom. Najkrajších tvarov a ornamentov sú popolnice, tuhované a obyčajne na jednej alebo i oboch stranách leštené; niekdy grafitová vrstva je i viacej mm. hrubá. Daktoré pálené nádoby hladené a leštené sú tučkom (Speckstein). Hrúbka črepov dosahuje dakedy aj 35 mm., ale nachádzajú sa i veľmi jemné, sotva 2 mm. obnášajúce. Veľké tlsté a slabo ohýbané črepy poukazujú na nádoby veľkých rozmerov. Celistvé popolnice, jako aj tie, ktoré podarilo sa mi z črepov sostaviť, sú rozličnej veľkosti a rozdielneho tvaru a podobajú sa docela hlineným popolniciam, ktoré boly naleznuté na Morave, menovite v Býčej skale u Adamova. Najlepšie zachované sú malé nádoby 70—100 mm. vysoké. Tieto obsahovaly jemné detské kosti. Jedna z detských popolníc je z jemnej, avšak nerovne pálenej hliny, jej vnútro je grafitovano, zovňajší povrch leštený tučkom; výška 88 mm., otvor má v priemere 76 mm., hrúbka steny 3—6 mm. Na spodku dna nachádza sa umele vŕtaná dierka v priemere 5 mm. (Na jednej veľkej popolnici zo slieďovitej hliny je otvor takýto vytlčený, lebo je nepravidelný a príliš veľký. Otvory na dne umelé i prerážané pozorovať na viacej črepoch, pochádzajúcich zo dna. Patrne, robené boly otvory tieto z opatrnosti,