Národnie Noviny, apríl-jún 1889 (XX/39-75)

1889-05-04 / nr. 52

Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok..................... 12 zl. na pol roka.................... 6 zl. na štvrť roka.................. 3 zl. Ročník XX. F Bezmenné dopisy neprijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Jŕefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 8 kr. «-iiti i n ÍMtr;iťí:a w íťi:a v TĽ-ml:*»®. i aiť. Sobota, 4. mája 1889, Číslo 52. Nové struny. Od okamženia, ako Tisza rekonštruoval a či poplátal svoje sodrané ministerstvo, počujeme naťahovať nové struny. Ako by už tí samí, ktorí položili základ terajším uhorským pomerom, ktorí na tom základe potom postupne urobili jich temer neznesiteľnými, videli, že tak nemožno existovať a prv alebo pozdejšie obráti sa v tejto krajine všetko čím hore, tým dolu. Novú strunu prvý uatiahnul nový minister Szilágyi v otvorenom liste, ktorý poslal svojim prešporským voličom. Sľúbil celý rad vážnych reforiem v pravosúdnych dielach. Sľubov u nás bolo vždy dosť, preto v spomínaní púbych re­foriem nevideli by sme nič nového; v Szilágyiho programe novým je to, že úprimne, bárs ešte vždy zaobalene, vyznal neudržateľnosť terajších pomerov. „Jednotnosť pravosúdnych inštitúcií — písal Szilágyi Prešporčauom — rozprestierajúca sa na každého štátneho občana, je pre štát mocnou páskou a udržujúcou silou; no len vtedy, ked zodpovedá idei rovnosti štátnych občanov, ked dáva právnu sankciu nie rozdielom, ked medzi občanmi štátu netvorí právne priehrady.“ Ked minister prinútený je takto sa vysloviť, to znameaá, že je to skrivodlivosť, čo v Uhorsku vykonáva sa pod menom spravedlivosti. Szilágyi nevie síce povedať svoju myšlienku s jasnosťou, s akou vyslovujú ju duchovia, za akého držaný je on od svojich rodákov, podľa svojho posta­venia bolo mu i ťažko rad-radom pomenovať deti jícb vlastnými menami; no i tým, ako sa vyslovil, neodvolatelne potvrdil, že v Uhorsku niet rovnosti pred zákonom. Vo všeobecnosti, teda nie výlučne o úkoloch pravosúdia, Szilágyi hovoril, že u nás treba „poriadku a čistoty v celom štátnom stroji, vy­korenenia a dalšieho znemožnenia nadužívaní, nestrannej prívetivosti a rovnomerného udeľo­vania štátnych dobrodení.“ čo povedal o vy­menovaní administratívnych úradníkov, tým tiež odsúdil terajší, volený stroj administratívny. A skutočne, hned po otvorenom liste Szilá­gyiho dal znať o sebe i minister vnútra, vlastne minister Baross, ktorému je dočasne sverená správa ministerstva vnútorných diel. Dal znať o sebe tým, že začal nemilosrdne prepúšťať hlav­ných išpánov, hlavných vinníkov tej zlopovestnej administrácie. Zdesenie v patričných kruhoch bolo veľké, no ubiedenému obyvateľstvu, osvie­ženému trochu Szilágyiho enunciaciami, zazdalo sa, že počuje druhú novú strunu. Áno, tak pri chodilo, že tú novú strunu už nenaťahujú, ale hrajú na nej. Nuž ukáže sa, čo bude ďalej. Z toho brn­knutia novej struny možno súdiť len toľko, že už svrchovaný čas robiť niečo. Szilágyi vzbudil očakávanie nie sľúbením pravosúdnych reforiem; ako rečeno, v Uhorsku bolo takých sľubov už toľko, že ľudia dávno prestali veriť jim: od Szilágyiho, na základe jeho prešporského pro­gramu, očakáva sa niečo preto, že vyznal ne­udržateľnosť terajších pravosúdnych pomerov. No háčik je v tom, že nie každý vie hrať na novej strune, kto si ju natiahne. Pri admini­strácii zas nevedia nám inšie sľúbiť, ako to, že úradníci budú vymenovaní. Pravda, obyvateľstvu, znajúcemu, čo má v terajších volených úraduí­­koch, mohlo by to byť dosť vážnym sľubom. No i tu už po prvom okamžení roztratia sa illusie. Ved máme nie volených, lež vymeno­vaných škôldozorcov, lesné úrady, stavebné úrady, a nezaslúžili si od nás v ničom lepšiu mienku, než volení úradníci stoliční. Baross začal vy­metať hlavných išpánov — myslelo sa, že v sto­liciach prestane hašovstvo, panstvo klík, nepo­­tismus. Po odstránení vari šiestich hlavných išpánov je zas pokoj. Ďalej nejde. Keby jedno­tlivec i mal vôle a mravnej sily vymiesť Augiá­šovu stajňu, nedopustí mu to silná reťaz všeli­jakých záujmov. Baross, čo ako sa rozbehnul, musel zastať na samom počiatku. stavil sa mu do cesty prvý Tisza. Možno, po Najmä kým v Uhorsku plemenná politika madarská je v plat­nosti, marné sú všetky snahy stvoriť čistejšie a spravedlivejšie pomery. Z nových strún jedna tedy už praskla. No pri tom všetkom ešte čakáme, ešte nevyslovu­jeme konečnú mienku. Nádejou našou je, že zla už nemôže byť viac. Aký-taký obrat k lepšiemu stal sa nevyhnutným. Ak príde polepšenie v pravo­súdnych a administratívnych dielach, náš slovenský lud, tlačený a ubíjaný terajším stavom, veselšie ponesie hlavu. A pre nás je to mnoho. Pri ple­mennej politike madarskej národne nesľubujeme si nič. Ako Prometheus, prikovaný na skalu, budeme trpeť a čakať svojho Herkula. Politický preliíad. ------3. mája. V Belehrade robia prípravy k slávnostnému uví­taniu m tropolita Michaila. Z tej príležitosti „Srpska Nezavisnost“ ujíma sa Michaila oproti osočovaniu, rozširovanému od prvú menovite v rakúsko-uhorských novinách. Mitropolit Michail bol obeťou nezákoui­­tosti napredniakov. Ako dôstojný predstaviteľ cirkve, Michail bojoval proti zamýšľanej simonii, aby v srb­skej cirkvi zamedzil häresiu. Michail nikdy nemiešal sa do politiky; do Ruska bol vyhnaný intrigami. Tam žil v skromnej utiahnutosti. Kto je proti návratu mitropolita Michaila — končí „Nezavisnost“ — a proti tomu, aby bol nazpät uvedený na svoj arci­­pastiersky stolec, ten je proti zákonitosti a poriadku v krajine, proti vnútornému konsolidovaniu Srbska a samostatnosti srbskej cirkve, ten je nepriateľom národa. ___________ Jassy, 2. mája. Z Odessy počuť, že tam oča­kávajú královnu Natáliu; ruský parník už odišiel pre ňu do Jalty. Bukurešť, 2. mája. (Agence Roumaine.) Princ Ferdinand dnes prijímal diplomatický sbor, s ktorým ustanovil sa i Lahovary, minister inostranných diel. S príchodom princa Ferdinanda súčasne bol uverej­nený list krála Karla, písaný Katargimn. Kráľ v liste spomína i záujmy sedliackeho stavu. Haag, 2. mája. V dnešnom sbromaždení gene­rálne štáty uzavrely jednomyselne, že, poneváč už niet prípadu v 38. článku ústavy označeného, kráľ opäť prevezme vládu. Shromaždenie poslalo kráľovi telegram, v ktorom blahoželá mu z príležitosti ozdra­venia. Ostrov Kréta a Turci. Na ostrove Kréte periodične, každú jar, dejú sa neporiadky. Toho roku pohyb začína sa v širších rozmeroch. Porta usiluje sa, dia možnosti, priviesť veci na tomto ostrove do poriadku, no všetky jej úsilia, ako svedčia posledné udalosti, nepriviedly k žiaducným výsledkom. Na tento raz príčinou výtržností boly munici­­pálne voľby v hlavnom meste Kréty, v Kanéi. Väčšinou obyvateľstva na ostrove sú Gréci, no v mestách, najmä v Kanéi, prevláda muzulmánsky živel. Gréci chcú byť prvými všade, a táto okolnosť bola jednou z príčin, ktoré vyzvaly terajšie nepokoje. Príklad Kréty môže byť zrejmým dôkazom, že Turci ani pri rozumnej a humánnej správe nie sú už v stave udržať trváci po­riadok v žiadnom kúte Európy, kde väčšina obyva­teľstva je kresťanská. Zdalo by sa, že Kréfania môžu byť spokojní. Temer všetky štátne dôchodky z ostrova idú na potreby samých obyvateľov, predošlého roku porta ustanovila všeobecné hlasovanie; národné shro­maždenie zaveduje všetky diela ostrova a generálny gubernátor hrá rollu veľmi obmedzenú. Vidno, doba tureckého panstva nad kresťanmi vyžila sa. Len tým možno objasniť neúspech všetkého toho, čo robí tu­recká vláda na Kréte. Sartinský paša, terajší gubernátor Kréty, zjavil sa v Kanéi s najlepšími úmyslami. Chcel smieriť znepriatelené elementy, a potkal sa s úplným ne­zdarom. Z Carihradu idú vešti, že nové výtržnosti na ostrove Kréte robia porté veľkú starosť; obáva sa, že pôjde to tam ešte horšie. O nedlho začnú sa voľby do národného shromaždenia, a pri terajšom na­strojení umov borba stránok môže dôjsť do krajných branie. Muznlmáni nechcú ustúpiť a na Grékov účin­kujú z Athén; intelligencia ostrova je v rukách athén­­skych politikov. „Athénskemu vplyvu istou protiváhou — hovorí „Novoje Vremä“ — je vplyv Ruska, alebo, správ­nejšie, jeho prestiž. Národ Kréty hladí na Rusko, ako na osvoboditela východných kresťanov zpod tu­reckého jarma a viera v moc a spravedlivosť Ruska je v ňom nezvratná. Krétski filbelleni v duši nie veľmi sú radi nášmu vplyvu, no robia tvár, že idú s nami ruka v ruke, poneváč znajú, že pohlavári národa budú poslušní slovu Ruska. Súďac dia vše­obecného chodu našej politiky, možno si myslet, že my využijeme toto položenie k ohraničeniu bezpo­­riadkov. Politické komplikácie v Europe teraz, tak sa zdá, nehodia sa do výpočtu našej politiky. Ostatne, čímkoľvek skončily by sa výtržnosti na Kréte, ony iste zasluhujú pozornosti, poneváč potvrdzujú mienku, že v rozličných kútoch Európy neprestajne kopí sa horiaci materiál. Zažať teDto materiál, ovšem, naj­ľahšie bude Rusku, no ono neželá si toho.“ Domáce zprávy. Generálna debatta o rozpočte započala sa tichšie, ako sa očakávalo. Pripisuje sa to tej okolnosti, že opposicia chce preukázať istú shovievavost oproti novým ministrom. Ostrie celej opposicionálnej argu­mentácie je namerené proti osooe ministerpredsedovej. Ministerstvo financií predložilo snemu zprávu o štátnych majetkoch, odpredaných roku 1887. V celku predali 28.951 jutár a 306 Q siah za 5.755.397 zl. 41 kr.. docielilo sa o 153.292 zl. 86 kr. viacej, ako boly cenené. Úradný časopis uverejnil najvyššie rozhodnutie, ktorým prepúšťa sa z úradu hlavný župan čongrád

Next