Národnie Noviny, október-december 1889 (XX/115-144)
1889-10-01 / nr. 115
Vychodia tri razy do týždňa. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko aa celý rok.................. 12 zl. na pol roka.................. 6 zl. na štvrf roka................ 3 zl. Bezmenné dopisy neprijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé éísla predávajú sa po 8 kr. ]Xed»]£C±», ■>> I ■ ■ i-«* sm■ i c*i:a -w cf I Ročník XX. Utorok, 1. oktobra 1889» Číslo 115. v„Swarc-gelb.“ Oo ía nepáli, nehas!“ Tohoto hesla, vysloveného v našom slovenskom prísloví, prichodilo by vlastne pridŕžať sa národom, v dualistickej ríši neuznávaným, kedykoľvek obnovuje sa boj z jednej strany proti červeno-bielo-zelenej zástave, z druhej strany proti „Gott erhaltu“ a „čierno-žltej“ zástave. časopisectvo, toto moderné kronikárstvo všedných dejov a udalostí, často musí dotýkať sa i takých vecí. Jemu prichodí verne zaznačovať všetko, čo akýmkoľvek spôsobom môže prispef k objasneniu, pochopeniu pomerov svojej doby. Pomery v austrijskej ríši boly odjakživa veľmi podivno usporiadané. Ony dosiaľ nikdy ešte nezodpovedaly skutočným potrebám všetkých ná rodov, nezodpovedaly zásadám rovnoprávnosti, spravodlivosti a práva. Systémy zamieňaly sa radom; raz ten alebo onen národ stal sa miláčkom na rováš druhých. Následkom takých ustavičných premien — už či spontánne uvedených do života, alebo vynútených elementárnou silou národného života — ríša austrijská dostala málo pochlebné síce, ale skutočnosti celkom zodpovedajúce a dobre zaslúžené meno „ríša pravdenepodobností.“ Slovanským kmeňom, sobratým a zahrnutým do ríše austrijskej, vodilo sa tu vždy najhoršie, ačpráve ony tvoria väčšinu jej obyvateľstva. Madari mali svoje trpké časy; najlepšie bolo vždy Nemcom. Najposlednejšia pravdenepodobnosť v ríši austrijskej, systém dualistický, vyvolil si Nemcov a Madarov za miláčkov na rováš ostatných. Avšak systém dualistický nedoviedol rozdeliť panstvo v celkom rovnej miere medzi Madarov a Nemcov. Nemcom bola daná prevaha už aj natoľko, nakoľko nemecká reč bola vyhlásená za reč spoločnej armády. Nemci následkom toho považovali spoločnú armádu za svoju, ačpráve ona mala akosi vznášať sa nad Cis i Trauslajtániou v rovnej výši. Revnivosť nemohla vystať. Skoro vznikla v heslách: tu kráľ— tam cisár; tu Rákóczy — tam Gott erhalte; tu trikolóra — tam švarc-gelb. Následky tiež nemohly vystať. Videli sme jich dosť. Najkrikľavejší bol posledný v Monore a Üllő. Akokoľvek bude sa vysvetlovať a dokazovať oprávnenosť čierno-žltej zástavy v armáde spoločnej, alebo neoprávnenosť užívania čierno-žltých zástav aj pri honvédskych manévroch, to faktum, že do blata pošliapali čiernožltú zástavu v blízkosti Jeho Veličestva, svedčí o nespokojnosti s terajším stavom vecí i v oboch táboroch vyvolených. Terajší stav vecí úplne neuspokojuje ani tých najmaznanejších. Toto je faktum, a potrhané a v blate došliapané čierno-žlté zástavy v Monore, Üllőve sú svedkami toho. My preto dobre pochopujeme trpkosť, aká zmocnila sa Jeho Veličestva, a že našla spontánného výrazu v ostrom pokarhaní „hanobného attentátu.“ Madarské časopisy darmo budú vyk rámovať zaprášané bachauty štátneho práva na dôkaz neoprávnenosti čierno-žltej zástavy v Uhorsku; faktum je: čierno-žltá zástava vždy veje na kráľovskom hrade v Pešťbudíne, kedykoľvek je tam kráľ; druhé faktum je: čierno-žltá zástava užíva sa aj ako odznak v honvédstve; tretie faktum je: že madarské časopisy práve po „hanebnom attentáte“ na čierno-žltú zástavu žiadajú, aby zástavová otázka osobitným zákonom bola regulovaná; nuž čo že znamená trhať a šliapať túto zástavu v tábore, a to ešte vtedy, ked Jeho Veličestvo pospiecha ta? Je to ten najkrikľavejší spôsob vyslovenej nespokojnosti madarskej so stavom terajším. Je to demonštrácia pred očima Jeho Veličestva. A človek myslel by, že karhanie, vyslovené samým panovníkom, utíši snád dva protipostavené tábory. Nijak. Úradné orgány cis a transbjtánskej vlády okúňajú sa síce ako mačky okolo vrelej kaše, tým väčší škrek robia ale orgány „madarskej neodvislej verejnej mienky“ a orgán spoločnej armády „Militaerzeitungu.“ Táto upomína Madarov, že Habshurgi z veľkodušného zľutovania pod čierno-žltou zástavou osvobodili Madarov z tureckého rabstva; že povstanie roku 1848 bolo len bezcharakterným dielom ctižiadosti; že agitácia proti spoločnej armáde, demonštrácie a parlamentárne boje organisujú tiež len ľudia sebeckí a zkazení; že ľud v Uhorsku je bezpríkladné korrumpovaný a za pálenku a peniaz dá sa na všetko; že snahou mládeže je len netrpeť seriósne povinnosti a nevedomosťou dostať sa do úradov — atd. Rozumie sa, že orgán madarských radikálov neostáva dlžníkom „Militaerzeitungu.“ To, čo ona píše — vraví „Egyetértés“ — „nie je nič iué, ako špinavé pluvanie, natlačené na pijavý papier a sprosté vypľazovanie jazyka na celý národ madarský.“ Z tohoto treba jich vraj vyliečiť, lebo „nesvobodno trpeť, aby tak písali tí, ktorým je sverená obrana národa.“ Myslíme, že sú toto veľmi vážne symptómy. Jednoducho konštatovali sme jich. Snád ked už teraz i nebudú mať následky na nové „opravenie pomerov v ríši pravdenepodobností“, tým istejšie je ale, že ony neostanú nespozorované za hranicami austo-uhorskej ríše. generál Horvatovič, ktorý veľkú účasť mal i pri riadení ovácií. Večer bolo osvetlenie mesta. Len kráľ Alexander nemohol ist medzi oduševnených Srbov, aby on objal prvý matku. Úradného vítania nebolo. Včerajšia veľkolepá scéna belehradská je scénou drámy. Kráľovná Natália ešte nezvíťazila: za ňou ešte mihá sa postava Milana a badať jeho protektorov. Belehrad, 29. sept. Kráľovná Natália dnes popoludní o 4V2 hodine prišla na osobitnej lodi.. Počet národa, ktorý ju vítal, obnášal 20.000 osôb. Úradne nebola vítaná. S kráľom Alexandrom side sa iste zajtra. Belehrad, 29. sept. Úradný časopis uverejňuje: Kráľovná Natália dnes príde do Belehradu. Poneváč kráľovná príde, bez toho, že predbežne bolo by sa pokonalo, aký bude jej budúci pomer ku kráľovskému dvoru, nebude úradného uvítania. Regulovanie budúceho osobného pomeru kráľa Alexandra ku kráľovnej Natálii patrí, v smysle ústavy, do kompetencie kráľa Milana. Londýn, 29. sept. Waleský princ so svojimi synmi včera večer odišiel do Kodane. Pozdejšie pôjde z Danie s celou svojou rodinou na svadbu do Athén. Politický prehľad. ------30 septembra. Kráľovná Natália je už v Belehrade. A Belehrad nemal ešte takého dňa, ako bol včerajší, deň jej príchodu. Hned ráno vyšly slávnostné čísla novín, niektoré s obrubou v národných barvácb, domy a ulice okrášľovaly sa, do mesta zo všetkých strán krajiny hrnuli sa ľudia, ešte i zo Zemúna, Pančeva a Nového Sadu. Parník „Kazaň“, s kráľovskou srbskou vlajkou, prišiel k brehu po 4. hodine. Ked na ňom ukázala sa kráľovná Natália, celá v čiernom oblečená, zástupy volaly „živila“, kývaly klobúkmi, šatkami, slnečníkmi a kapella hrala srbskú hymnu. Kráľovnú zalialy slzy. Lod bola v úplnom smysle zasypaná kvetami. Dámy, v bielom oblečené, vyšly na lod, dievčatá bozkávaly ruky kráľovné Natálii. Do mesta, pomedzi nepriehľadné zástupy, viezla sa na ekipáži, ktorú k tejto príležitosti dal zhotoviť šabacký millionár Kurtovič. Po ubytovaní prvý šiel jej na poklonu ruský poslanec Persiani, po ňom medzi inými Slovenské elementárne školstvo. (Dokončenie.) Druhý príklad malej zaujatosti za školstvo je jeho nesriadenosf. Učiteľ je nie len učiteľom, ale manipulantom školy a samého seba. Zákon cirkevný a štátny nakladá sriadenie školských stolíc. Tieto sú na mnohých miestach nie sriadené a kde sú, nekonajú svoju povinnosť. Vajanský napísal začiatkom školského roku svoj podarený článok. On si myslel, že to, ako v Martine, už všade učia. Je zonová tarifa, odporúčal by som preísť sa cez Turiec a mohol by kuknúť i do Trenčína alebo Oravy a Liptova, a zkúsil by, že jeho článok bol predčasný. Co týka sa školského roku v pospolitých školách, ten trvá od septembra po jún. Učiteľ musí prijať deti, lebo by ináče zle bolo s ním. V mnohých školách je potom toľko tried, koľko detí; že toto nemôže byť cieľu primerané vyučovanie to rozumie sa samo sebou. O školských knihách som už prehovoril a vezmúc malú zaujatosť za školy, ešte vari najviac pokročila spisba. Náš plat? Koľko detí, toľko zlatých. Tak ako, Bože odpusť moje hriechy, od kravičiek alebo teliatok. Že hovorím pravdu, prisvedčí mi tá komissia, ktorá bola vyslaná do Laskára v Turci, aby inkvirovala spor medzi obcou a školou, poťažne učiteľom. Učiteľ Hrivnák, skončený maturant a ordinovaný theolog, stíhaný osudom, prinútený bol prijať 80-zlatovú stanicu v Laskáre. Občania nemali proti nemu nič, ako to vypátrala tá komissia, ale pán dekan, že vraj nedal dobrú zkúšku, odporúčal jeho odstránenie. Hrivnák sa nedal odstrašiť, šiel sám a dostal 40 zl. odbavného. Keby u nás v Turci hmotne podľa toho boli stanice učiteľské sriadené, ako som to za príklad v Priekope udal, tak v Turci o rok niet žiadnej štátnej školy, lebo miesto trinástich možno aplikovať 42 diplomovaných učiteľov. V Turci je na pr. obec Dubová, záležajúca zo samých evanjelikov a počituje 30 gazdov viac, ako na pr. Jaseňová v Orave. Jaseňová sama vydržiava cirkev, farára, učiteľa; Dubová v Turci má učiteľa hrnčiarskeho majstra. Školské stolice sú povolané záležitosti školské do poriadku uvádzať, hia ale — všetka česť mnohým výnimkám — lepšie je to žiť pri teplej peci a fajočke, jako v škole. Mnohí naši mešťania neskladali matúrku, neboli na universite, skončili elementárne školy a dnes zaujímajú miesto v slovenskej spoločnosti čo vzdelaní a statní ľudia. „Drž sa toho, čo máš“, hovorí písmo