Národnie Noviny, apríl-jún 1901 (XXXII/39-75)

1901-04-02 / nr. 39

Vychodia tri razy do týždňa: v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok........................ 24 k. na pol roka........................ 12 k. na átvrt roka.................... 6 k. do cudzozemska: na celý rok......................... 30 k. Redalvda, administrácia a expedícia v Turčiazxslcom. Sv. Martine. Ročník XXXII. Utorok, 2. apríla 1901 Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa ne­prijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. Číslo 39. Výsmech národov. Maďarské noviny počínajú nárek nad parla­­mentarismom: „Koľko falée, koľko pretvárky, koľko špiny! — kričí jeden časopis — je v ma­­darskom parlamente. Nadávajú si navzájom do kmínov, lhárov, úžerníkov, cbabcov.“ Druhý zase kričí: „Parlament je zkazená krv! Čo sa to robí na sneme? Ani tie ustavičné škandály nás tak nemrzia, ako tá faloš, tá pretvárka. Na chodbách vedia o všetkom, a ked prídu do sály, z 300 ľudí nik nič nevie, a hrá tam komédiu. Parlament je na nič iného, než na škandále! Snem je obetou náruživostí.“ Nuž veru, pravdu povediac, snem je oprav­­dovým výsmechom úbohých daňujúcich národov, všetkých dohromady. Ale diviť sa prichodí, prečo sa tomu divia? Yed treba len uvážiť, zkadíaľ vzniká snem, čo je jeho pôvod, a potom sa treba diviť, že je ešte aspoň taký snem, aký je. Pri­chodí čudovať sa, že tam ľudia predsa ešte ob­cujú aspoň naoko v civilisovaných formách. Snem vzniká z volieb. A čo boly voľby, ktoré daly život tomuto snemu? To boly jatky, hnusoby, násilia, podplatky, krvavé dešarže, jed­ným slovom, Bácffyho voľby. Veľká časť man­dátov je nečistá. Slepého chlapca zavreli na pol roka, že ukradol bratancovi krpce z truhličky, ale ukradnúť maudát, to nie je hriech, človek ihlu nevezme so stola, ale násilne obrat tisíce o právo, to je šport. Nie parlament je prameňom škandálov, zkazenej krve, morálnej hnusoby, úžery, oplanstva, chabosti, Iže (ako sa navzájom veličia páni ablegati), ale prameň je vo voľbe. U nás sú voľby prameňom všetkého zla v par­lamente. Keby bolo možné čestnými voľbami poslať do snemu aspoň len sto vážnych, samo­statných ľudí, ktorí by nekšeftovali, nesháňali sa za sinekúrami, neobiebali okolo bánk a millio­­nových industrií, táto tichá, vážna stotina by svojou morálnou nohou držala na uzde náruži­vosti a snem by mohol užitočne pracovať. Zakial veliká časť volieb pozostáva z násilia, podplat­­kov, zakial ľud ako stádo hnatý bude k urnám, Parlamentarismus nemôže byt inakší, ako je. No i tu by ešte mohlo sa nadvrhnúť: v Cis­­lajtánii sú voľby, až na Halič, spravedlivé, bez násilia, a hľa, i tam snem dáva podobný obraz, tak farbí, ako v Uhorsku. Inu, ved celý Parla­mentarismus je vlastne humbug a výsmech ná­rodov. Gruppy spoločný záujem majúcich, vrt­kých, smelých ľudí: to je vlastne parlament, nie strany. Strany sú len naoko: v nich sa tvoria isté skupiny, a tie zápasia vzájomne o moc, o vplyv a hlavne o groš. Parlamenty stály sa v modernej dobe prameňami zbohatnutia. Zato toľko neúprimnosti, toľko pretvárky, toľko lže atd. atd. Zbohatnúť má právo: obchodník, kupec, re­meselník, veľkoindustriál, bankár, advokát atd. v rámci svojej činnosti, ved je ona upriamená na výhru, ale zástupca ľudu nemá právo zbo­hatnúť v rámci svojho účinkovania, jeho činnosť nesmie byť bohatstvom odmenená. To má byť obeť! A ono pekná obeť: mandát stal sa pred­metom čachru a stupňom k zbohatnutiu. Politický prehľad. -------1. apríla. V Belehrade vláda dorozumela sa s predstaví- j teľmi stránok o zásadách novej ústavy. V novej ústave zabezpečená bude srbským občanom svoboda tlače, svoboda tvorenia spolkov, svobodné shromaždovanie, voľby budú sa diať tajným hlasovaním. Konštitúcia povedie k utvoreniu senátu, pozostávajúceho zo 48 členov, z ktorých osemnásti budú volení bezprostredne národom. Možno, že nová konštitúcia bude vyhlásená královským úkazom ešte pred novými voľbami do skupštiny. V južnej Afrike Boeri stále sa držia. Angličania nemôžu dosiahnuť nijakého úspechu. A úver, dosial povolený parlamentom, stačí im na vojenské výdavky už len do konca apríla; potom vláda bude potrebovať odhlasovanie nového úveru. Vojna boerská pre Angliu je drahý podnik. Zostane jej drahou i v páde šťastli­vého dokončenia. Všetky zlaté bane transvaalské sú cenené len na 500 millionov zlatých, a vojna už do­sial stojí Angliu skoro tri razy toľko. Okrem toho bane nie sú štátnym majetkom Transvaala, ale pri­náležia privátnym spoločnostiam, ktorých práva Anglia, i keby dostala Transvaal, musela by šetriť. nársky článok, ktorým dotvrdil, čo Rakovszky včera o ňom povedal, a že Wlassics blamoval sa so svojím nápadom, ktorý chcel spraviť na Rakovszkého, nuž vtedy predstavili sme úplný obraz celej tej rozčuľu­júcej — drámy? Nie. Komédie! Lebo vskutku je to veru hotová komédia! Domáce zprávy. Snem už sviatkuje a páni vyslanci majú do 18. apríla dosť času ísť medzi svojich voličov a pre­svedčiť sa, ako to stojí s tou dôverou; kedy budú voľby, to ovšem nie je ešte rozhodnuto. Pred odro­čením snemu vybavili ešte predlohu o paroplavebnej spoločnosti „Adria“, a síce tuk, že za ňu hlasovali 130 a proti nej 30 a 292 vyslancov nebolo prítom­ných. Strašná horlivosť! Aké výjavy hlasovanie pred­­chádzaly, to nájde cteDý čitateľ na inom mieste, tu len to pripomíname, že Štefan Rakovszky mal s Gyôr­­fym dueli na šable, pri ktorom bol tento posledný ľahko ranený. Bessenyeyho záležitosť vybavia v libe­rálnom klube. Delegácie majú zasadnúť v máji, čo nebolo by znamením, že by voľby mohly byť v júni; no s druhej strany hovorí sa, že zamotanosť politickej situácie požaduje, aby voľby boly čim skorej. Tlačová pravota segedínskeho „Kôzvéleményu“ pre urazenie snemu sľubuje byt zaujímavou. Redaktor Roskovicz žiada predvolať celý zástup svedkov: mi­­nistrapredsedu Szélla, štátneho sekretára Gullnera a početných vyslancov, medzi nimi grófa Apponyiho, Horánszhebo, Szilágyiho, Kossutha, Ugrona, Štefana Rakovszkého atd. Universitný senát ukončil už vyšetrovanie v otázke vyvesených krížov. Chcú to vraj tak vybaviť, že troch vodcov demonštrácie vytvoria na pol roka z univer­sity a ostatní že budú pokarhaní. O „afféré“, ktorá za tri dni odohrávala sa v sne­movni vyslancov, „Magyarország“ píše: „Máme hriešnika, ale len — polovičatého. Fr. Besseoyey, ktorého znajú ako vtipkára, vstal a opýtal sa Rakovszkéko: či jeho myslel pod osočovatelom Hegedúsa? Ľudia nevedeli, či je to vážna vec alebo žart? či sa Bessenyey hlási preto, aby primal Ra­kovszkého, že by menoval opravdového došeptavača, alebo preto, že skutočne on povedal slová inkrimi­nované? Ale čistý stav ani tento prípad neobjasnil. Minister Hegedűs pridal sa k prosbe Bessenyeya, ale Rakovszky použil Bvojho práva, ked žiadal od mi­nistra, aby prv on menoval toho, ktorý došepkal mi­nistrovi, že Rakovszky rozširuje osočovania o mi­nistrovi. Minister nepristal na to, ale so svojej strany — ani v zápisnici dákej rytierskej záležitosti — vy­hlásil záležitosť za vybavenú. Prosil od strany od­pustenie a odvolal všetko, čo povedal. Rakovszky — z nežnou ironou — odvolal tiež všetko, čo povedal. Keď ešte doložíme, že Gajári prečítal dávny novi­ Krajinský snem. — 29. marca. V snemovni vyslancov po predložení došlých prí­pisov a zpráv z radov vládnej strany povstal Julius Gyôrffy. Najsamprv poznamenal, že už včera bol by sa ohlásil na slová urážlivé, ale nebol v snemovni, ked sa to stalo. Potom prečítal urážlivé odseky z reči ministra Hegedúsa a vyslanca Štefana Rakovszkého, a doložil, že chce im poskytnúť príležitosť, aby mohli odvolať slová, ktorými ho urazili. Za tým rozpovedal, ako Rakovszky prišiel k dátam o tarife. Bolo to v jedálni národného kasína a tsm hovoril o riešení otázky tarifovej, ktorá je najdôležitejšia v smluve s „Adriou“. S ťohoto stanoviska možno by bolo na­padnúť návrh. Rakovszky bol pritom a môže povedať, ktorí boli pritom a ako iní hovorili o návrhu. Ra­kovszky povedal mi vtedy, že je hotový predniesť to v snemovni, ale žiadal, aby som mu to napísal, lebo že to ináče zabudne, a ubezpečil ma, že nenadužije toho. Štefan Rakovszky: Áno, písma 1 Výkriky: To je tá loyalital Ludvik Olay (ukazujúc na Rakovszkého): Ga­valier! Gyôrffy: Povedal som Rakovszkému, že nezá­leží mi na tom, ked toho aj upotrebí, alebo ked toho i nadužije a spísal som to pre neho. Mohol som to ľahko urobiť, nebolo v tom žiadneho udavačstva, lebo všetko to bol už predtým predniesol v porade libe­rálneho klubu voči ministrovi a potom aj voči štát­nemu sekretárovi, a už tam bol osvedčil, že len preto nebude hlasovať proti návrhu, lebo prechováva dô­veru k ministrovi, a v snemovni len preto nepred­nesie svoje námietky, aby potom nemusel doložiť, že prijme návrh. Vyslanec má právo vysloviť svoju mienku kdekoľvek a v akejkoľvek spoločnosti. Oča­káva od ministra bezpodmienečné zadosťučinenie, po­tom sa obrátil k Rakovszkému: Vy ste povedali, že môj čin bol indiskrétnosťou, illoyalitou. Ľutujem, že voči pánu Rakovszkému nie som v tom pohodlnom položení. Lebo ja to jeho pokračovanie, že on vec, ktorú som rozpovedal a za ktorú som prevzal zod­povednosť, dalej šepkal, považujem za zlomyseľnú denunciáciu. S druhej strany to, že ma napriek to­muto stavu veci predstavuje ako mizerného oplana, považujem za podlý zákernícky nápad. Minister Alexander Hegedűs... Štefan Rakovszky: Loyalita vyžadovala, aby som ja mal slovo! Minister Hegedűs: Nech sa páči! (Hluk na pravej strane a výkriky: „Nech minister hovorí! — Načo ustupuje minister?“) Berúc za základ stav veci, ako ho tu vyslanec Julius Gjôiffy rozpovedal, osved­čujem, že následkom toho včerajšie moje osvedčenie nemohlo sa neho vzťahovať. (Pochvala z prava.) taríf. Štefan Rakovszky: Ja som nevedel o stave Gyôrffy bez toho, že by som sa ho bol spy­toval, hovoril o tom a bez vyzvania s mojej strany upravil moju pozornosť na tento raniteľný bod ná­vrhu. Rozpovedal sťažnosti železníc, o ktorých som ja nevedel. Potom to i spísal a ja som sľúbij, žene­­nadužijem tohoto písma; som ho aj spálil. Že on o stave tarify hovoril v porade liberálneho klubu i pred ministrom, o tom som nevedel, a len dnes som to počul od neho; nasledovne i ja milerád odvolávam včerajšie moje odsudzujúce výrazy. Len to jeho po­kračovanie, že prijal návrh následkom dôvery k mi­nistrovi a napriek tomu v opposicionálnom vyslancovi chcel vzbudiť obavy, nedržím za loyálne. Druhý (Vý­kriky: „Pomenovať ho! Ináč neveríme 1“) počas de­­batty o návrhu prišiel k nemu a povedal mu, že mi­nister obchodu má tretinu účastín „Adrie“ a preto mu toľko záleží na novej smluve. Pod týmto morál­nym nátlakom sdelil som to ministrovi, ale ho nepo­menujem ani teraz. Ked ľudová strana pred piatimi rokmi vstúpila do snemu, „Nemzet“ priniesol článok, v ktorom hlásalo sa, že proti ľudovej strane každá zbraň je dovolená, proti nej svoboduo upotrebiť všetky prostriedky modernej pyrotechniky, lebo ona stojí mimo všetkého práva; i otrávené zbrane sú dobré proti nej. Z tohoto otráveného arsenálu doniesli a dali mi zbrane proti môjmu protivníkovi a ja som ich upotrebil takto. Tak vyzerá pomsta nepatrného člena malej ľudovej strany.

Next