Národnie Noviny, júl-september 1901 (XXXII/76-114)
1901-07-02 / nr. 76
Vychodia tri razy do týždňa: v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok...................... 24 k. na pol roka..................... 12 k. na štvrt roka.................. 6 k. do cudzozemska: na celý rok...................... 30 k. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Jíefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. FLedaKoia, admlnlBtrá>ola a expedícia v Turčlansltom Sv. Martine. Ročník XXXII. Utorok, 2. júla 1901 Číslo 76. Sokolské slávnosti. Krásua Praha je zase svedkom krásnych národných slávností: v sobotu a nedeľu, 29. a 30. júna, boly hlavné dni českéko „Sokola“. Nimi dokazuje jednota „sokolstva“, roztriedeného na župy, jednotu v troch zemiach, v Česko, na Morave a v Sliezsku. Národ, ktorý nedosiahol cele práva svojho samourčenia, musí vyrážať myšlienku spolupatričnosti inakším spôsobom. Gymnastické spolky, spoludržané jednotnou organisáciou, nepolitické, spoločenské, sú takýmto činom výrazom politickej myšlienky. „Praha je naplnená radostnou náladou — píšu „Národuí Listy“ od 30. júna — zástavy vejú, národné české, slavianske a francúzske. Celý výjav Prahy je ples a vyjasnenie. Prahou hlaholí šum tisícov a tisícov, červené košele Sokolov, hrdé kroje junákov černohorskýcb, elegancia gymnasistov francúzskych i Sokolov poľských, aký to krásny shon. Sokolici môžu byť hrdí, ich slávnosti stály sa nielen sviatkom národa českého, ale isté okolnosti dodávajú im význam europejského dosahu.“ A ked rozpomenul sa pisateľ na hrozné časy u Lipan, na Bielej Hore, na časy umŕtvenia národa, pokračuje: „Už zdalo sa, že v rozvalinách štátu českého prepadol národ český, že ho už nik zo záhuby nevytrhne. A medzitým, ajhľa, div devätnásteho stoletia, jemuž sotva je rovného v dejinách národov! Dnes žije zase šesťmillionový, uvedomelý, vzdelaný, zdravý a jarý národ český, o ktorom povedal Bismarck: „Česi sú národ taký mužný a dôležitý, že sa s nimi každý štát musí hladeť vyrovnať.“ Známe dobre svoje nedostatky a vady, ale pri pohľade na naše historické miesta, kde toľko pretrpel národ náš, kde toľko chrabro bojoval, sme oprávnení zavolať: „Boli sme a budeme! Národ s takou minulosťou má životnú a mravnú silu, že jej nie je tak ľahko rovnej, taký národ nezanikne v búrach budúcnosti, ale dočká sa zdravý a silný po ťažkom čestnom boji, dňov zaslúženej radosti a slávy.“ Zvláštny výzuam dostalo toto shromaždenie gymnastov veľkou účasťou gymnastov francúzskych. To je už hodne vyše záujmov gymnastických! Našly sa národy pod puškami a delami pangermanismu europejského a spriatelily sa. Frankoslavianske sympatie sú cele nového dáta; sú ony novým zjavom a iste následkom francúzskeho débakla z roku 1870. Francúzi ohliadali sa po nejakom srdečnom spojení. Konečne franko-slavianske sympatie sú prirodzené a len osudnou chybou (ktorej základom bola nemravnosť Napoleona I.) neuskutočnil sa na počiatku stoletia sväzok franko - slaviansky. Y rukách Napoleona I. bolo všetko, ale pudený nemravnosťou, prepychom a bezbožnosťou odsotil podávanú rnku tak čestného, ideálneho a v pravde velikého človeka akým bol Alexander. Sviatkom dodáva blesku, že sú tam i prítomní zástupcovia prvého slavianskeho národa ruského! Mnoho zdaru! Mnoho úspechu! Mnoho dobrých následkov! Politický prehľad. V Španielsku neprestávajú vzbury. Nespokojnosť národa je pochopiteľná, ale nedobrým spôsobom sa javí. Vzbúrený ľud obracia sa proti náboženstvu a už napáda i chrámy, podpaľuje. Veru môžu mat pravdu tí, ktorí hovoria, že nespokojný ľud proti náboženstvu je popudzovaný od freimaurerov. Už sú obavy, že v takýchto okolnostiach ťažko bude zachrániť historické pamiatky španielske. Vo vyšnej snemovni anglickej zase boly povedané úprimné reči o armáde, ktorá tak nedokázala sa v južnej Afrike. vaný bránil oficierov. Lord Wolseley, ako interesso- Oficieri anglickej armády sú vraj náležíte vzdelaní, ich zkúšky smele môžu sa vraj porovnať so zkúškami nemeckých oficierov. Uznával len potrebu cvičieb a manévrov. Po tejto reči Wolseleya, generalissima anglickej armády, človek nevdojak pomyslí si na maršalla Walderseea. Nebyť krikľavých neúspechov tohto nemeckého ve liteľa v Cíne, Wolseley sotva bol by sa odvážil porovnávať svojich nespôsobných, surových oficierov s oficiermi nemeckej armády. Medzitým Angličania, ako by sa vojnou v južnej Afrike diala krivda, žalujú sa, že Boerom stačia peniaze. Kde ich vraj berú? A podozrievajú už nielen Nizozemsko, ale i Belgiu. Petrohrad (od vlastného zprávodajcu), 13/26. júna. O pár dní Petrohrad bude miestom veľmi vážneho historického fakta: sem príde sám tibetský Dalaj-Láma Dordžiev na čele zvláštneho posolstva, pozostávajúceho zo siedmich najvyšších duchovných hodnostárov, mnohočíselnej suity a sluhov. Idú na poklonu cárovi a vezú bohaté dary pre cára, cáricu, ich deti a následníka prestolu. Toto je po prvý raz, že hlavný „svätý“ Láma vyšiel z Tibetu do druhého mocnárstva, a to do kresťanského. Špeciálna úloha Lámu je prosiť o ruský protektorát Ti betu. Missia bude prijatá veľmi parádne a láskavo. Postarajú sa ukázať Dalaj-Lámovi moc, veľkosť a bohatstvo ruského dvoru s takou pompou a nádherou audiencie, akú sú v stave prihotoviť len v Rusku, kde v cárskom dvorci harmonicky spojuje sa elegancia a pohodlie západných palácov s pýchou a veľkoleposťou serájov východných mocnárov. Táto veliká paráda bude v Peterhofe, báječnej to letnej residencii, svetochýrnej svojimi vodometami, parkami, kaštieľami a všelijakými výtvorami od výmyslu sveta celého radu cárov. Posolstvo je teraz už v (Messe, odkiaľ povezie sa do Petrohradu v rozkošnom cárskom vlaku. V Moskve zabaví sa dakolko dní, aby malo príležitosť obdivovať krásu a veľkoleposť Kremľa, jeho chrámy, dvorce, musea. Do Peterhofu ich povezú v zlatých kočoch a príjmu v trónnej dvorane veľkého dvorca v prítomnosti členov cárskej rodiny a najvyšších hodnostárov ríše. Potom bude nasledovať privátna audiencia Dalaj-Lámu u cára a parádny obed. Prvé tibetské posolstvo bolo prijaté cárom na Kryme minulého roku; ono ubezpečilo Dalaj-Lámu, že cár rád prijme protektorát nad Tibetom. Preto Dalaj-Láma ešte vo februári prosil ministra zahraničia grófa Lamzdorfa o osobnú audienciu u cára, čo bolo mu i povolené vlastnoručným listom cára. Táto missia je fakt prvotriednej vážnosti, ktorý, rozumie sa, dá v budúcnosti druhý smer politike ohľadom Číny. Anglicko musí počítať s týmto faktom. Intrigy a pletichy tu nič neosožia, lebo cár rozhodol sa pokračovať dľa vlastného náhľadu. Ako viem z dobrého prameňa, veľko-britanské posolstvo v Petro! hrade je vo veľkom pomykove pre túto missiu Dalaj-Lámu, menovite že sám Dalaj-Láma ide sem a že mu cár sám list písal. Vplyv a značenie Angiié je podkopané u koreňa. Dobrý výsledok pre Rusko je zabezpečený. Kr—ss. *) Znepokojujúce otázky dňa v slovanskom svete. (Reč professora T. D. Florinského vo výročnom shromaždení Kijevského slovanského dobročinného spolku 24. mája 1901.) (Dokončenie.) IV. Ale jestli na slovanskom juhu sbierajú sa ťažké chmáry a znova ozýva sa klopanie nešťastných vetví Slovanstva na zapreté pre ne dvere sveta a pravdy, to i na slovanskom severo-západe badať nemálo bôľov, akých inde nebýva, ťažkých nehôd, akých inde neznajú. I tu vidíme celý rad pálčivých, znepokojujúcich otázok, z ktorých predsa obzvláštne vystupuje otázka slovenská, zasluhujúca zvláštnej pozornosti so strany ruských ľudí. Jestli nepočítame malinkej slovanskej vetve temer vymierajúcich pomeranských Kašubov, nuž treba uznať, že Slováci zo všetkých severo-západných Slovanov nachodia sa v najťažšom, temer bezvýchodnom položení. Pravda, nie ľahký život majú ani ich bratia, Česi a Moravania, lužickí Srbi, Poliaci v Sliezsku a Poznani. Všetkým treba ťažko brániť svoje národné jestvovanie prostred hučiaceho okolo nich nemeckého mora. Ale všetky tieto národy alebo nosia pomerne menej ťažké jarmo, alebo majú viacmenej výdatnejšie prostriedky k borbe, alebo dostávajú istú podporu so strany. Od osudu Slovákov horšieho nemožno si nič ani predstaviť. Je to najnešťastnejší, bezprávny, ponížený, potupený slovanský národ. Ležiace na ňom madaraké jarmo je neznesiteľné, a pomoci tomuto národu niet znikade. Prináležajúc v počte temer troch millionov k obyvateľstvu uhorskej polovice monarchie Habsburgov, Slováci žijú v štáte, majúcom najliberálnejšiu konštitúciu, ktorá garantuje všetkým národom rovnoprávnosť i národnú svobodu, a napriek tomu tento národ pozbavený je všetkých práv a znáša hrubé násilia a nespravodlivosti. Nemá ani jednoho svojho predstaviteľa v uhorskom zákonodarnom sneme a je umele odstránený od účasti v miestnej samospráve. Slovenský jazyk nedopúšťa sa ani v súde, ani v administrácii, ani v nijakých verejných a vládnych inštitúciách a je prenasledovaný nielen v počiatočnej škole, lež i v cirkvi. Všade po slovenskej zemi panuje ľudu nesrozumiteľná a vzdelaným vrstvám veľmi ťažká maďarčina. Slováci považovaní sú za parié v štáte. Vzdelaný Slovák, hovoriaci v svojej materinskej reči a neodreknuvší sa od svojej národnosti, vyhlasovaný je za „panslavistu“, to jest človeka podozrivého a preto odsúdeného k všemožnému prenasledovaniu. Čieľom madarisácie slovenského národa vláde je dobrý každý prostriedok. Tak v sedemdesiatych rokoch násilne zatvorila tri slovenské gymoásia, založené z národných obetí, i literárny spolok, takzvanú „Maticu“ a konfiškovala jej nepobnuteľný majetok i fondy. Pozdejšie boly založené „kultúrne“ madaraké spolky, ktoré majú špeciálny cieľ všemožne rozširovať maďarský jazyk v slovenskej rodine, a medziiným praktikovaly násilné odvážanie zdravých slovenských chlapcov a dievčat do maďar ských stolíc, aby ich tam vychovali za Maďarov. Ked tieto a mnohé iné podobné prostriedky ukázaly sa nedostatočnými zlomiť ducha národného, madarisátori už za našich dní vrhli sa na národných spisovateľov a publicistov-patriotov, usilujúcich sa cestou tlačeného slova rozširovať v ľude národné povedomie. Lepších národných dejateľov začali v massách poháňať pred súd pre najnespravedlivejšie, neodôvodnené obvinenia a potom dávať ich do väzenia a odsudzovať k ťažkým peňažným pokutám. Tu obzvláštne vyniká process minulého roku, monstrósny svojou zjavnou nespravodlivosťou. Najlepší predstavitelia slovenskej intelligence, vynikajúci spisovatelia a národní dejatelia, tak dobre známi Kijevu Dula, Hurban-Vajanský, Mudroň, Škultéty, spolu dvadsiatiôsmi, boli obvinení pre búrenie len preto, že vyšli na železničnú stanicu privítať svojho priateľa, slovenského patriotu Pietra, odsúdeného v tlačovom processe. Temer všetci boli odsúdení na dlbšíe alebo kratšie väzenie. Takým spôsobom madarisátori majú plán cestou systematičného prenasledovania celkom vyničiť malopočetnú, oddanú svojmu národu slovenskú intelligenciu, aby potom už bez prekážky mohli pomaďarčiť slovenský národ. Ďalej, Bed. *) Prosíme!