Národnie Noviny, júl-september 1901 (XXXII/76-114)

1901-07-02 / nr. 76

Vychodia tri razy do týždňa: v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok...................... 24 k. na pol roka..................... 12 k. na štvrt roka.................. 6 k. do cudzozemska: na celý rok...................... 30 k. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Jíefrankované listy sa ne­prijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. FLedaKoia, admlnlBtrá>ola a expedícia v Turčlansltom Sv. Martine. Ročník XXXII. Utorok, 2. júla 1901 Číslo 76. Sokolské slávnosti. Krásua Praha je zase svedkom krásnych ná­rodných slávností: v sobotu a nedeľu, 29. a 30. júna, boly hlavné dni českéko „Sokola“. Nimi dokazuje jednota „sokolstva“, roztriedeného na župy, jednotu v troch zemiach, v Česko, na Morave a v Sliezsku. Národ, ktorý nedosiahol cele práva svojho samourčenia, musí vyrážať myšlienku spolupatričnosti inakším spôsobom. Gymnastické spolky, spoludržané jednotnou orga­­nisáciou, nepolitické, spoločenské, sú takýmto činom výrazom politickej myšlienky. „Praha je naplnená radostnou náladou — píšu „Národuí Listy“ od 30. júna — zástavy vejú, národné české, slavianske a francúzske. Celý výjav Prahy je ples a vyjasnenie. Prahou hlaholí šum tisícov a tisícov, červené košele Sokolov, hrdé kroje junákov černohorskýcb, ele­gancia gymnasistov francúzskych i Sokolov poľ­ských, aký to krásny shon. Sokolici môžu byť hrdí, ich slávnosti stály sa nielen sviatkom ná­roda českého, ale isté okolnosti dodávajú im význam europejského dosahu.“ A ked rozpomenul sa pisateľ na hrozné časy u Lipan, na Bielej Hore, na časy umŕtvenia ná­roda, pokračuje: „Už zdalo sa, že v rozvalinách štátu če­ského prepadol národ český, že ho už nik zo záhuby nevytrhne. A medzitým, ajhľa, div devät­násteho stoletia, jemuž sotva je rovného v dejinách národov! Dnes žije zase šesťmillionový, uvedo­melý, vzdelaný, zdravý a jarý národ český, o ktorom povedal Bismarck: „Česi sú národ taký mužný a dôležitý, že sa s nimi každý štát musí hladeť vyrovnať.“ Známe dobre svoje nedostatky a vady, ale pri pohľade na naše historické miesta, kde toľko pretrpel národ náš, kde toľko chrabro bojoval, sme oprávnení zavolať: „Boli sme a budeme! Národ s takou minulosťou má životnú a mravnú silu, že jej nie je tak ľahko rovnej, taký národ nezanikne v búrach budúc­nosti, ale dočká sa zdravý a silný po ťažkom čestnom boji, dňov zaslúženej radosti a slávy.“ Zvláštny výzuam dostalo toto shromaždenie gym­nastov veľkou účasťou gymnastov francúzskych. To je už hodne vyše záujmov gymnastických! Našly sa národy pod puškami a delami pan­­germanismu europejského a spriatelily sa. Franko­­slavianske sympatie sú cele nového dáta; sú ony novým zjavom a iste následkom francúzskeho débakla z roku 1870. Francúzi ohliadali sa po nejakom srdečnom spojení. Konečne franko-slavianske sympatie sú pri­rodzené a len osudnou chybou (ktorej základom bola nemravnosť Napoleona I.) neuskutočnil sa na počiatku stoletia sväzok franko - slaviansky. Y rukách Napoleona I. bolo všetko, ale pudený nemravnosťou, prepychom a bezbožnosťou od­sotil podávanú rnku tak čestného, ideálneho a v pravde velikého človeka akým bol Alexander. Sviatkom dodáva blesku, že sú tam i prí­tomní zástupcovia prvého slavianskeho národa ruského! Mnoho zdaru! Mnoho úspechu! Mnoho dobrých následkov! Politický prehľad. V Španielsku neprestávajú vzbury. Nespokojnosť národa je pochopiteľná, ale nedobrým spôsobom sa javí. Vzbúrený ľud obracia sa proti náboženstvu a už napáda i chrámy, podpaľuje. Veru môžu mat pravdu tí, ktorí hovoria, že nespokojný ľud proti ná­boženstvu je popudzovaný od freimaurerov. Už sú obavy, že v takýchto okolnostiach ťažko bude za­chrániť historické pamiatky španielske. Vo vyšnej snemovni anglickej zase boly pove­dané úprimné reči o armáde, ktorá tak nedokázala sa v južnej Afrike. vaný bránil oficierov. Lord Wolseley, ako interesso- Oficieri anglickej armády sú vraj náležíte vzdelaní, ich zkúšky smele môžu sa vraj porovnať so zkúškami nemeckých oficierov. Uznával len potrebu cvičieb a manévrov. Po tejto reči Wolseleya, generalissima anglickej armády, človek nevdojak pomyslí si na maršalla Walderseea. Nebyť krikľavých neúspechov tohto nemeckého ve liteľa v Cíne, Wolseley sotva bol by sa odvážil po­rovnávať svojich nespôsobných, surových oficierov s oficiermi nemeckej armády. Medzitým Angličania, ako by sa vojnou v južnej Afrike diala krivda, žalujú sa, že Boerom stačia pe­niaze. Kde ich vraj berú? A podozrievajú už nielen Nizozemsko, ale i Belgiu. Petrohrad (od vlastného zprávodajcu), 13/26. júna. O pár dní Petrohrad bude miestom veľmi vážneho historického fakta: sem príde sám tibetský Dalaj-Láma Dordžiev na čele zvláštneho po­solstva, pozostávajúceho zo siedmich najvyšších du­chovných hodnostárov, mnohočíselnej suity a sluhov. Idú na poklonu cárovi a vezú bohaté dary pre cára, cáricu, ich deti a následníka prestolu. Toto je po prvý raz, že hlavný „svätý“ Láma vyšiel z Tibetu do druhého mocnárstva, a to do kresťanského. Špe­ciálna úloha Lámu je prosiť o ruský protektorát Ti betu. Missia bude prijatá veľmi parádne a láskavo. Postarajú sa ukázať Dalaj-Lámovi moc, veľkosť a bo­hatstvo ruského dvoru s takou pompou a nádherou audiencie, akú sú v stave prihotoviť len v Rusku, kde v cárskom dvorci harmonicky spojuje sa elegancia a pohodlie západných palácov s pýchou a veľkolepo­sťou serájov východných mocnárov. Táto veliká pa­ráda bude v Peterhofe, báječnej to letnej residencii, svetochýrnej svojimi vodometami, parkami, kaštieľami a všelijakými výtvorami od výmyslu sveta celého radu cárov. Posolstvo je teraz už v (Messe, odkiaľ povezie sa do Petrohradu v rozkošnom cárskom vlaku. V Mo­skve zabaví sa dakolko dní, aby malo príležitosť ob­divovať krásu a veľkoleposť Kremľa, jeho chrámy, dvorce, musea. Do Peterhofu ich povezú v zlatých kočoch a príjmu v trónnej dvorane veľkého dvorca v prítomnosti členov cárskej rodiny a najvyšších hodno­stárov ríše. Potom bude nasledovať privátna audiencia Dalaj-Lámu u cára a parádny obed. Prvé tibetské posolstvo bolo prijaté cárom na Kryme minulého roku; ono ubezpečilo Dalaj-Lámu, že cár rád prijme protektorát nad Tibetom. Preto Dalaj-Láma ešte vo februári prosil ministra zahraničia grófa Lamzdorfa o osobnú audienciu u cára, čo bolo mu i povolené vlastnoručným listom cára. Táto missia je fakt prvotriednej vážnosti, ktorý, rozumie sa, dá v budúcnosti druhý smer politike ohľadom Číny. Anglicko musí počítať s týmto faktom. Intrigy a pletichy tu nič neosožia, lebo cár rozhodol sa pokračovať dľa vlastného náhľadu. Ako viem z do­brého prameňa, veľko-britanské posolstvo v Petro­­! hrade je vo veľkom pomykove pre túto missiu Dalaj-Lámu, menovite že sám Dalaj-Láma ide sem a že mu cár sám list písal. Vplyv a značenie Angiié je podkopané u koreňa. Dobrý výsledok pre Rusko je zabezpečený. Kr—ss. *) Znepokojujúce otázky dňa v slo­vanskom svete. (Reč professora T. D. Florinského vo výročnom shro­­maždení Kijevského slovanského dobročinného spolku 24. mája 1901.) (Dokončenie.) IV. Ale jestli na slovanskom juhu sbierajú sa ťažké chmáry a znova ozýva sa klopanie nešťastných vetví Slovanstva na zapreté pre ne dvere sveta a pravdy, to i na slovanskom severo-západe badať nemálo bôľov, akých inde nebýva, ťažkých nehôd, akých inde ne­znajú. I tu vidíme celý rad pálčivých, znepokojujúcich otázok, z ktorých predsa obzvláštne vystupuje otázka slovenská, zasluhujúca zvláštnej pozornosti so strany ruských ľudí. Jestli nepočítame malinkej slovanskej vetve temer vymierajúcich pomeranských Kašubov, nuž treba uznať, že Slováci zo všetkých severo-západ­­ných Slovanov nachodia sa v najťažšom, temer bez­východnom položení. Pravda, nie ľahký život majú ani ich bratia, Česi a Moravania, lužickí Srbi, Poliaci v Sliezsku a Poznani. Všetkým treba ťažko brániť svoje národné jestvovanie prostred hučiaceho okolo nich nemeckého mora. Ale všetky tieto národy alebo nosia pomerne menej ťažké jarmo, alebo majú viac­­menej výdatnejšie prostriedky k borbe, alebo dostá­vajú istú podporu so strany. Od osudu Slovákov hor­šieho nemožno si nič ani predstaviť. Je to najnešťast­nejší, bezprávny, ponížený, potupený slovanský národ. Ležiace na ňom madaraké jarmo je neznesiteľné, a pomoci tomuto národu niet znikade. Prináležajúc v počte temer troch millionov k obyvateľstvu uhor­skej polovice monarchie Habsburgov, Slováci žijú v štáte, majúcom najliberálnejšiu konštitúciu, ktorá garantuje všetkým národom rovnoprávnosť i národnú svobodu, a napriek tomu tento národ pozbavený je všetkých práv a znáša hrubé násilia a nespravodli­vosti. Nemá ani jednoho svojho predstaviteľa v uhor­skom zákonodarnom sneme a je umele odstránený od účasti v miestnej samospráve. Slovenský jazyk nedo­púšťa sa ani v súde, ani v administrácii, ani v nija­kých verejných a vládnych inštitúciách a je prena­sledovaný nielen v počiatočnej škole, lež i v cirkvi. Všade po slovenskej zemi panuje ľudu nesrozumiteľná a vzdelaným vrstvám veľmi ťažká maďarčina. Slováci považovaní sú za parié v štáte. Vzdelaný Slovák, hovoriaci v svojej materinskej reči a neodreknuvší sa od svojej národnosti, vyhlasovaný je za „panslavistu“, to jest človeka podozrivého a preto odsúdeného k vše­možnému prenasledovaniu. Čieľom madarisácie slo­venského národa vláde je dobrý každý prostriedok. Tak v sedemdesiatych rokoch násilne zatvorila tri slovenské gymoásia, založené z národných obetí, i li­terárny spolok, takzvanú „Maticu“ a konfiškovala jej nepobnuteľný majetok i fondy. Pozdejšie boly zalo­žené „kultúrne“ madaraké spolky, ktoré majú špeciálny cieľ všemožne rozširovať maďarský jazyk v slovenskej rodine, a medziiným praktikovaly násilné odvážanie zdravých slovenských chlapcov a dievčat do maďar ských stolíc, aby ich tam vychovali za Maďarov. Ked tieto a mnohé iné podobné prostriedky ukázaly sa nedostatočnými zlomiť ducha národného, madarisátori už za našich dní vrhli sa na národných spisovateľov a publicistov-patriotov, usilujúcich sa cestou tlačeného slova rozširovať v ľude národné povedomie. Lepších národných dejateľov začali v massách poháňať pred súd pre najnespravedlivejšie, neodôvodnené obvinenia a potom dávať ich do väzenia a odsudzovať k ťažkým peňažným pokutám. Tu obzvláštne vyniká process minulého roku, monstrósny svojou zjavnou nespravo­dlivosťou. Najlepší predstavitelia slovenskej intelli­gence, vynikajúci spisovatelia a národní dejatelia, tak dobre známi Kijevu Dula, Hurban-Vajanský, Mudroň, Škultéty, spolu dvadsiatiôsmi, boli obvinení pre bú­­renie len preto, že vyšli na železničnú stanicu pri­vítať svojho priateľa, slovenského patriotu Pietra, od­súdeného v tlačovom processe. Temer všetci boli od­súdení na dlbšíe alebo kratšie väzenie. Takým spô­sobom madarisátori majú plán cestou systematičného prenasledovania celkom vyničiť malopočetnú, oddanú svojmu národu slovenskú intelligenciu, aby potom už bez prekážky mohli pomaďarčiť slovenský národ. Ďalej, Bed. *) Prosíme!

Next