Národnie Noviny, júl-september 1903 (XXXIV/81-120)
1903-07-02 / nr. 81
Vychodia tri razy do týždňa. v utorok, štvrtok a »obotu. Predplatná cena: pre Uhorako a Rakúsko: sa celý rok....................... 24 k. aa pol roka....................... 12 k. sa átvrt roka................... 6 k, do cudzozemska: na celý rok....................... 30 k. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Nefraukované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. RetiaKola, ad m 1 n.1 stráda a expedícia v TuróiansKom Sv. Martine. Ročník XXXIV. Štvrtok, 2. júla 1903. Číslo 81. Rozhranie. Všeobecne cíti sa, že dosavádny kurs stai sa nemožným; pád Szélla bol počiatkom mnohých zvratov a obratov, na akú stranu, nik vedieť nemôže. Akýže to bol kurs? Po bánffyáckom bičkárskoui režime prišla vláda širokej dobrej vôle, ktorá práve pre širokosť svojej vôle nikomu ničoho neposkytovala. Dobrota (a či závojom dobrotivosti zakrytá slabosť) dala narásť opposícii do potvorských rozmerov. My potlačení národovci voždy sme náklooní sympatisovať s opposition a nikdy sme nepomáhali ju poraziť, ba vo všetkom prirodzene sme protivládni. Ale táto széllovská opposícia nemohla u nás vzbudiť sympatie. Vládnejšia než vláda, tyranskejšia než všetky Tisziády a Bánffyády. Rozširovala fanatismus, ktorý zdanlivé bil rakušiactvo, militarismus, dvornú intrigu, ale vlastne bil nás všetkých, chcel nastoliť rassový regiment, akéko ne bolo v histórii. Nielen regiment rassový, ale rassové preobrazenie, to jest našu večnú smrť a večné zahynutie. Búril proti národuostiam, ako du63 búri Báuffy, ked vo svojom posledaom manifeste (či to má byť nekrológ?) požaduje kategoricky jednorečový štát maďarský, jednorečový bez fráse a mýlky. Bánffy v tomto obiadé je najkrajnejším íavičiakom, on vyslovil to, čo oni chcú, odhalil to, čo majú v útrobách. Jedaorečový štát, to je celý ich spoločný program m. Do takých hraníc, do takých divokých absurdít zašlo vladárenie práva, zákoua a spravedlivo3ti. Ale národy sú raz tu. Môžeš zaviesť všelijakú formu štátau, monarchiu môžeš preobrazif na republiku, autokraciu na ústavnosť, republiku na monarchiu, ale národnosť slovenskú, srbäkö, rumunskú preobrazit na madarskú nemôže nik, ani Báaffy, ani Rátkay, ani Széli. Násilné, utopistické pokusy takého absurdného preobrazovania tvoria hlavnú, smrteľnú chorobu uhorského štátu, ktorý neomylne zmizne z karty Európy, jestli nenájde lieku proti tejto hroznej chorobe, patriacej viac medzi choroby psychické než telesne patologické. Je3tli sa nemýlime, nachádzame si, sláva Bohu, na akomsi rozhraní: nemôže dlho trvať kolo na mŕtvom punkte, musí sa preliačiť na tú alebo onú stranu. Nový minister gróf Khuaa- Héderváry vyslovil sa vo svojej prvej reči, ža jeho snahy pôjdu za zosilnením {erősítése') uhorského štátu. Na tomto poli nájde všetkých čestných politikov, a nie v poslednom rade i nás slovenských patriotov, lebo vidíme, že slabosť štátna i nás ubíja, dáva priestranstvo temným existenciám, živoriacim ako červy z hnisu a smradu slabosti. Na zosilueuie štátu mileradí oddávame všetky sily svoje, lebo ved to znamená i naše zosilnenie a najhorší vrah je lebavosť, slabosť, úslužnost a podlé habkanie, najhorší priateľ i nepriateľ je slabúch a vycivenoc bľadolici. Práve to svedčí najvernejšie a najvypuklejšie o pravosti našej svätej veci slovenskej, že nás nikdy neľaká zákon, poriadok, harmónia, tak práve ako nás neľaká energia, sila, povedomé mužné pokračovanie, a že najviac trpíme pod lebavosťou, frivolným vysvetľovaním zákona, pod neporiadkom, simoníon, podplatníctvom a inými podobnými jazvami, pri ktorých sa naši renegáti výborne cítia. Choroba, ktorú sme spomenuli, dá sa vyliečiť a medzi znamenité lieky patrí modus vivendi národností. Je to temer panacea uhorsko-štátnej choroby. My sme tu: pri čestnom vlasteneckom diele nebudeme cbybeť. Ale násilné preobrazovaoie živých národov, ešte raz tvrdíme, zna mená smrť a záhubu. Politický prehľad. 1. júla. Vo francúzskej komore minister Delcassé predvčerom predložil návrh o 300.000-vom úvere na cestu präsidenta republiky do Angiié a na prijatie talianskeho krála Viktora Emanuela. Hovoril pritom o pomere Francúzska s Angliou i Talianskom a doložil, že i tieto dve návštevy možno považovať ako záloh pokoja. V odôvodnení návrhu tiež hovorí sa, že Francúzsko a Anglia sblížily sa a návštevou kráľa Viktora Emanuela v Paríži že utvrdí sa staré priateľstvo Francúzska s Talianskom. Amnestia v Srbsku. Z belehradských žalárov [vypustili vyše 600 omilostených osôb. Medzi omilojstenými je i Kresovič, ktorý roku 1899 bol hlavným : svedkom proti obžalovaným radikálnym politikom. I Uznal pred mnohými ľadmi, že falošne svedčil a že ■ bol najatý od kráľa Milana. V processe tom jednako i jeho odsúdili na desať rokov do žalára. .cieľom posvätené a za osvedčené pravdy, za kultúrne povznesenie Slovákov stále napínané. Dnes, ked všetky moci nepriateľské spoj ily sa proti nám; dnes, ked vydané je heslo („Budapesti Hirlap“): pereat justia, fiat Hungária; ked so dňa na deň viac a viac píše a koná sa k uskutočneniu madarského imperialismu a k assimilovaniu národností za každú cenu a všetkými prostriedkami železne organisovaného štátu: zákonodarstvom, správou, súdnictvom, školami i časopisectvom: kto len kus rozumu má, musí nahliadnuť, že dnes ide nám o žitie a bytie, musí uznať, že len upotrebením všetkých národných síl a faktorov možno nám pre potomkov zachovať po otcoch zdedené poklady národnosti, a len ten najväčší pošetilec môže schvaľovať politiku hluku, kriku a éromotu, politiku smiešnych myšičiek. I porekadlo nám hovorí, že dobrá ovca mnoho nebľačí, lež mnoho vlny dáva. Margin. Parturiunt montes. Hrozne hučala raz jedna hora. Boľastami pôrodu j trápená revala, až sa pol sveta triaslo. Všetci na celom ■ okolí mysleli, že musí porodiť mesto, ktoré aspoň ■ tak veľké bude, ako Paríž; avšak — ľudia Boží! — i miesto veľkého mesta obdarila svet maličkou my! šičkou. Týmto neskutočným síce, ale charakteristickým i obrázkom posmieval sa už básnik Horatius tlčbubom ! svojej doby, a Lafontaine týmto istým bičom šľahá namyslených Francúzov, ktorí krikom svojím otriasajú klenbu nebeskú, a ked pýta sa niekto po ich skutkoch, na hanbu sveta nemôžu sa vykázať ničím. Koľko kriku narobili aj u nás niektorí ľudia 1 Ako stentórnym hlasom začaly hučať heslá: Obrodenie Slovenska 1 Drobná a osvobod žujúca práca 1 Nové idey, nové smery, nová filosofir, nový život! Hlučné slová reálisam, tolstojismu, darwinismu až k ohluchnutiu ozývaly a ozývajú sa pod Tatrami po dnes. Šumu, hukotu a šramotu až strach; myslel by človek, že má sa narodiť nový zázrak sveta: — a ked pýtame sa po výsledkoch, skutkoch, sotvy nám môžu poukázať na smiešnu myšičku Lafontainea! Dr. Blaho, ktorý miesto prázdneho hluku, kriku oddal sa skutočnej užitočnej práci, musel sa od nich odlúčiť, a od tej doby, čo je „Hlas“ v rukách dr. Šrobára, podobá sa hrmeniu bez blesku, mračnám bez dažda, stromom bez ovocia, — podobá sa tej Lafontaineovej hore, ktorá len stále hučí v bolastiach pôrodu a nosí pod srdcom: smiešnu myšičku. O čo by sa lepšie viedlo Slovákom, keby každý syn národa viac pracoval, ako ked kričí, alebo aBpoň toľko skutkov vykonával, koľko kriku robí! Je dobré a potrebné, aby sme sa kedy - tedy mocným hlasom ozvali za pravdu, povzbudzujúc k dobrému a odstrašujúc od zlého, avšak hymny spievať filosofematom, ktoré rodia sa na spôsob múch a po chvíľkovom trvaní biedne zanikajú, to znamená: kaziť si pľúca márne a bezrozumne, mariť sily, ktoré malý by byt veľkým Sekera v histórii. m. Neberte duchovný život národom! Pamätajte na sekeru. Duchovný život národa je jeho národnosť. Jestli sú národy husle — jazyk je sláčik; bez neho je život národa svadba bez muziky, život bez poesie, každý rodinný dom magazín nemých huslí. Sláčik nedá sa zameniť fokosom. A konečne aj zbojstvu jazykov odbitý už hodiny. Mocný cisár Vilbelm, veliteľ nad millionami bajonettov, započal vojnu s deťmi o poľský Otčenáš. A mocný vladár musel zatrúbiť retirádu — pred deťmi! Všeličo už bolo, — bolo a nie je; bolo aj ius primae noctis, čo už dnes ani zemskí páni dovoliť si nesmú. Národnosť je duchovné pannenstvo národa. Odnárodni krajinu a budeš mat samé hetäry bezcharakterné. Nebuďme v histórii Turci. Neberme národom panuenstvo! Ani nedajme si ho Najsvetlejší príklad v histórii sú Maóťari. Nemec, cigáň, cincar, Slovák, Čech sa odrodí; odrod Madara ešte nevidela história. — Ale: Bedár len myslí, seba slávi, Ked národom ducha dlávi. Chráňme sa v histórii chorých ideí! Chorá idea je svetlonos. Ona povláči národy po močiaroch, po bahne, často k priepasti. Nehľadajme, že by k chúťkam našim aj medvedí boli okrýdlení. Pýcha rodí najmizernejšieidey, najbiednejšiu slávu. Chráňme sa Lucullovýcb hodov z jazykov. Taký luxus ovládal Rímom, ked republika už klonila sa k pádu. Kus slaniny a šunky pri plnej čútore, to drží národný charakter, nie plné misy, mestá a dediny národných cudzích jazykov. Nehrešme v histórii! Hladná, nesýta je Nemesis. Koľko vinných i nevinných obetí požiadala už nepotrebná vražda aradská 1 Byzantínske hnusné hriechy, kde ten kresťanský život až do neba smrdel, privolaly Turka, ktorý potom bičoval Európu a jej darebáctvo, a stvorily Kosovo, kde srbský duch slávil triumf svojho rázu. Borili sa ako tygri, pohynuli všetci. A aby duch národný v klepetách Turka nevyhasol, z krvavého Kosova vyletela pieseň, akej ani jeden národ nemá, daleko vyššieho poletu od Illiady. Nemesis byzantíuskeho kresťanského darebáctva šľahala a šľahá od 500 rokov vinných i nevinných. Hnusný hriech Svätopluka (ktorému rovný je len hriech Miloša nad Karadordom), spáchaný na Rostislavovi, a jeho šachrovanie v cirkvi, zo slávnej imperie slovenskej stvoril drotárov. Nie Madari stroskotali