Národnie Noviny, október-december 1903 (XXXIV/121-159)
1903-10-01 / nr. 121
m Vychodia tri razy do týždňa. v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: aa celý rok........................ 2i k ua pol roka........................ 12 k. na itvrt roka.................... ô k. do cudzozemska: ua celý rok........................ 30 k Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známycl už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. ^^■ ...._ ........................ ...--------------------------------- --- Hedakola, admlnlstr^ola a expedLiola v TttrólansUzom Sv. Martin©. Koéník XXXIV. Štvrtok, 1. oktobra 1903. Číslo 121. Ponížený úroveň. Nielen my, ale všetky madaraké a madar-; stvujóce vážnejšie časopisy konštatovaly silné! klesnutie úrovňa v politike, politickom, snemovom, spoločenskom živote. Ale nič tak neoznačuje nízky, pranízky stu | peň úrovňa všeobecnej vzdelanosti, spoločenského! taktu, politickej erudície, literárnej hodnoty, ako: chovanie sa práve oných časopisov a ich menej vážneho sprievodu voči časopisom, knihám a bro šúram, nedujúcim do prázdnej trúby megalomanskébo šovinismu. Toto chovanie býva dvojaké: ’ alebo ako by na povel fumigujú, umlčujú, nevidia a nečujú vážneho diela (to stalo sa s knihami Mocsáryho), alebo vyhlásia ho za pamflet, vynútia naň všemohúcu nadávku panslavismu, dakoromanismu, bez najmenšej obsahovej poznámky, bez uváženia myšlienok a dôvodov. Touto druhou metbodou išly niektoré peštianske časopisy proti malej, ale ťažko vážiacej brožúrke: „Néptörzsek. Néhány szó a hadiparancs feletti vitához.“ („Národné kmeny. Niekoľko slov k debatte o armádnom rozkaze.“) „Pester Lloyd“ v čísle 220. od 28. septembra píše: „Anonymne uverejnená brošúra „Néptörzsek“ (Volksstämme), spomínajúc armádny rozkaz v Chopácb, hovorí, že Jeho Veličenstvo malo pravdu, ked obrátil sa na národné kmeny a nie na maďarský národ. Konec dnešného položenia môže byf veľmi ľahko taký, že Jeho Veličenstvo nahliadne neudržateíoosť duálisam a sorganisuje národné kmeny, ako politické faktory v rovnom práve, čo Maďari vzdor svojej megalománii nebudú môcť zahatiť. S týmito výronmi rozpálenej fantásie horno-uhorského zlopovestuého pausla vistu nepotrebujeme sa ďalej zapodievať.“ Nuž, hla, udajúc nie celkom správne (zvlášte na počiatku referátu) obsah, vytrhnúc správne jednu vetu, už tu máš „pansiavistu“, a ešte i „zlopovestného“, už myslí Mardochaj, že zabil na veky brošúrn, v ktorej niet ani slova slovíčka o slovanskej, ba ani len slovenskej otázke, ale v ktorej traktuje sa otázka čisto uhorská, alebo, dajme tomu, rakúsko-uhorská, štátoprávna, diplomaticko-politická! Nuž či nž len panslavist môže hovoriť otvorene, smele, pravdivé a oppasicionálne proti dnešnému rozpálenému fantastickému šovinismu ? „Budapesti Napló“ v č. 265. od 28. sept. už v záhlaví hovorí „Panslávska brošúra o položení“ a mudruje takto: „O armádnom rozkaze datovanom v Chlopách vyšiel prvý pamflet. Je to od počiatku do konca bezvadnou maďarčinou písaný nápad na maďarskú národnú štátnu idea a na maďarstvo.“ A potom podáva teudenciósne spotvorený obsah, až na niektoré verne podané citáty. Kodčí nekvalifikovanými nadávkami a obyčajným privolávaním polície a štátneho fíškalátu, touto sodranou nž denunciáciou, ktorú počuje každý čestný národný človek, ked ústa otvorí za svoju národnosť a s voj materinský jazyk. Hra, tu väzí stržeň vredu, tu prameň nedorozumenia, zášti, absurdít a celého všekrajinského nešťastia. Možno s brožúrou „Néptorszek“ lesúblasiť, ale odopret jej vážnosť, seriósny tón, iktuellný význam, massu zhustených, jedna za Iruhou radom rojacich sa politických ideí ne-| lemôže ani najzaťatejší šovín. Nuž prečo nejde | liskussia miesto nádaviek, prečo nehádžu do boja j deu proti idee, myšlienku proti myšlienke, faktáj >roti faktám? Nie, ani slovom slovíčkom nepo-i tušia sa vyvrátiť alebo oslabiť železnú logiku* flsateľa, ale myslia ho zabiť čarovným slovom:! )anslavi8t. Je to ohavné mútenie verejnej mienky, i uvádzanie čitateľstva, zhubné zatemňovanie svetla, j 'ozumu, pravdy, histórie, hatenie dorozumenia, tývinu, hatenie konsolidovania Uhorska a há- Izanie krajiny do večných zámot, nepokojov a íešťastí. A či môže byt čestnejší návrh, čistejšia vôľa ionsolidovať silný uhorský štát, ako čítame na leviatej strane spomenutej brošúry: „Pre Maďarov bolo by cestou raty, keby sami organisovali autonómiu národných kmeňov... i i zostali prvými medzi rovnými. Tak jednajúc! dosiahli by, že nemaďarské kmeny dobrovoľne prijali by maďarský jazyk za sprostredkujúci a na najvyšších fórach snáď i za úradný, a na tejto ceste mohli by otvoriť taký stav, že by celá krajina stala sa jednotnou a neroztržiteľnou v cite, v myslení a vo vôli.“ Nuž spis, v ktorom nachádzajú sa takéto slová celým tekstom a postupom myšlienok skalopevné odôvodnené, odbaviť famgovaním alebo, čo je ešte horšie, plánon nadávkou a volaním „pollcaj!!“ je zábubným pokračovaním, je strkaním hlavy do pieskn za príkladom pštrosa, je velikým dôkazom, na jakom nízkom mravnom, intellektuellnom úrovni nachádza sa verejná mienka v Uhrách a jej povolaní i nepovolaní predstavitelia. iO iných fortov teraz stavajú. Na tomto území všetky trchy sú opevnené. V Port-Arture je stále 40 vojenikých lodí, druhých 40 v Talienvane. Do 15. oktobra íčakávajú ta ešte nové lode. Politický prehľad. — 30. septembra. Cár Nikolaj II. je vo Viedni. V samej Viedni vlastne málo bude, lebo celé tri dni majú byf poľovačky v étýrskych horách. No k vôli poľovačke sotva prišiel. Politika priviedla cára, Macedonia. S ním je i minister zahraničných diel, gróf Lamzdorf. Nová skupština v Srbsku včera mala prvé zasadnutie. — Klub miernych radikálov pracuje na tom, aby sa spojenie s krajnými radikálmi umožnilo. Väčšina vyslancov, ktorí poprichodili z krajiny, je vôbec za spojenie. V Anglii ministerská krísa je ešte nevybavená. — Za lord mayora londýnskeho na budúci rok je vyvolený James Ritchie, brat finančného ministra, odstúpivšieho teraz spolu so Chatnberlaiuom. Vojenský súd v Belehrade. Proti nišským officierom v utorok vyhlásili výrok. Kapitáni Novakovič a Lazarevič dostali po dva roky väzenia, pritom ztratia i šaržu; ostatní obžalovaní sú odsúdení od jedného roka do štyroch mesiacov, ale šarže podržia. Výrok tento podlieha ešte revísii veľkého vojenského súdu pod predsedníctvom generála Lazareviča. Vojenská sila Rnska na asiatskom Východe. Reuterovská agenda oznamuje z Tientsina: Vojenská sila Ruska na ďalekom Východe záleží teraz z 250 000 mužov. Z toho 18 batterií je vo vlastnej Mandžurii, 110.000 mužov na spojovacích líniách medzi Port-Arturom a Amurom, 90.000 mužov v Port-Arture a Talienvane. V Port-Arture vystavilo 30 fortov, a Židia v Rusku. Nedávno, ako známo, boly sa ídaly krvavé srážky medzi kresťanmi a židmi v Honele, v gubernii mohilevskej. Zprávy židovských časofisov znelý strašne a všetkého príčinou bol, rozumie la, „barbarismus“ a divokosť Rusov. Úradne konšta;ovali potom, že vlastne židia vyzvali ruvačku, že íresfanov bolo viac usmrteno a raneno, ako židov, a Se židia, keď prišla polícia robiť poriadok, privítali ;úto výstrelmi z revolverov a kamením. Napriek tomuto židia vyslali deputáciu svojich notabilít ku gubernátorovi mohilevskému, Klingenbergovi, aby sa mu vyžalovali a vyponosovali. „Berliner Börsen-Courier“ priniesol doslovnú odvetu gubernátora na žaloby deputácie. Odveta zneje: „Páni moji! Prišiel som sem výlučne k vôli vám. Ľúto mi je nešťastných, nevinných obetí, lebo práve len nevinní a biedni trpeli. Ako mohla povstať taká rozdráždenosť jedne j skupiny obyvateľstva proti druhej, ktorá je iného náboženstva? V Rusku panuje úplná náboženská tolerancia. To vedia židia najlepšie, lebo svoje náboženstvo svobodne vyznávajú. Príčiny posledných udalostí treba hlbšie hľadať. Ja poznám guberniu mohilevskú od 25. rokov; predtým boli židia celkom verní poddaní, nebrali účasti na politických pletichách a vtedy nebolo výtržností. Výtržnosti, ktoré boly sa udaly v rokoch osemdesiatych, malý celk m iný ráz; boly ony následkom židovského jarma, do ktorého kresťanské obyvateľstvo upadlo. Teraz však premenilo sa všetko. Teraz židia vystupujú ako riaditelia a vodcovia pri všetkých protivládnych pohyboch. Celý „svaz“ (pod týmto názvom treba rozumeť „svaz židovských socialistických robotníkov v Rusku a Poľsku“) a celá sociál-demokracia (pod touto rozumie sa pravdepodobne „ruská sociálna strana“) pozostávajú len zo židov. Berú na týchto pohyboch účasť ovš> m i ľudia iných náboženství, ale poslední sú len voštvaní do toho, lež štváči sú samí židia V gymnásiach židovskí žiaci kazia mládež; ua uuiversitách židia usporadujú všetky zakázané schôdzky. Židia vôbec sú teraz veľmi bezočiví a neposlušní, utratili všetku úctu voči vládnej moci. Len obzrite sa. Obecná polícia nemá teraz žiadneho značenia, nechcú ju viac ani len uznať. Židia vždy a všade vyjadrujú svoju úplnú neúctu a intoleranciu voči kresťanom. Tu máte príklady: Byciklista vrazil do mojej ženy. Kto to bol? Žid. Stretol som na ulici gymnasistu, fajčil cigaretu, išiel popri mne a nepozdravil ma. Kto to bol? Žid. Gymnasistka pri vyzliekaní šiat lakťom štuchla do mojej ženy a na slová mojej ženy, že prečo nepoprosila o odpustenie, ako je to zvyčajné, odpovedala: „Nezbadala som toho.“ Kto to bol? Zase židovka... Nuž, páni moji, tu máte príčiny. Vy sami ste vinou všetkého, čo sa stalo. Vlada je celkom nestranná a ja som tiež nestranný. A celkom nestranne musím vám povedať: vy ste vinní! A v tomto smysle podám zprávu i Jeho Veličenstvu. Vy nevychovávate svoje deti, ako sa patrí; vy neviete potom vplývať na ne. Ale vy môžete ich aspoň desavovat, keď ich oznámite vláde. Ani tohoto nerobíte. Teraz požívate ovocie svojho pokračovania. Vy rozširujete neposlušnosť a bojovnú náladu proti vláde medzi nevzdelaným obyvateľstvom; ale mássá ruského národa nechce toho a obracia sa proti vám. Vidíte teda, kde ste došli. Ci nie je to dačo neslýchaného, že sa židia ozbrojili a strieľali na vojsko, ktoré im došlo na obranu? Tým spôsobom my nemusíme brániť vás, ale musíme seba brániť pred vami. Ľúto mi je nevinných obetí, ale vy sami, páni moji, ste toho vinou; vy sami nesiete mravnú zodpovednosť za všetko, čo vaši súveriaci vykonali.“ „Národné kmeny“ V Turčianskom Sv. Martine po maďarsky vydaná brošúra Néptörzsek (Národné kmeny) má motto z Mocsáryho: „S Viedňou sa spojiť (to jest Maďarom) proti národnostiam, môže byt politika. S národnosťami spojiť sa proti Viedni, to tiež môže byť politika. Ale naraz robiť front proti Viedni a národnostiam, to môže byť nesmysel, no nie politika.“