Národnie Noviny, január-marec 1904 (XXXV/1-41)
1904-01-02 / nr. 1
fm/ /m/ Vychodia tri razy do týždňa; t utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúski-53 celý roh........................ 24 k. na pol roba........................ 12 k. na štvrť roka.................... 6 k. do cudzozemska: sa celý rok........................ 30 k. Ročník XXXV. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefranbované listy sa ne* prijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. R.eúLal£Ola, admlnlstrátola a. expeťSlola v TurólansKom Sv. Martine. Sobota, 2. jaguára 1904. *mtna vedecká fotímeičíslo i. ’ J ^ K O Š i r é i. /rti v. ro fol V novom roku. \ Zašiel. Ale nebudeme mať príčiny spomínať bo po dobrom, rok 1903, politický rok. V kra-; jine panovaly zmätky, z ktorých nevyšlo, nevychodí nič. Naši madarskí spoluobčania, ktorým roku 1867 bola oddaná krajina do moci, pro-: bovali vymôcť si od Viedne ešte viac. Z toho: ^"stal spor medzi snemom a korunou, z toho' v krajine tie zmätky. Lebo vo Viedni postavili sa pevnejšie. A tu potvrdilo sa . jvo, odkiaľ Madari majú všetku moc. Ked | totiž zamotal sa poriadne a z neho nijako; yzeralo to, čo oni chceli mať, razom rozkrisa o nebezpečenstve. „Nad našou vlasťou ačilo sa nebo. Veľké nebezpečenstvá sa ufea“ (Tak deklamoval nielen Tisza, ktorý chcel iorniť na seba panovníka, ale i papuľnatý Karol' r ¥03.) Čoho sa naľakali? Lebo ukazovalo sa J 7 jstL všetko, čo majú od Viedne, ona môže im i í odňať. Preto videli nad sebou nebo také za-! mračené. Takto na zkúsenosti my získali sme, ale ináče1 šlo tu všetko, a pôjde ešte, starým poriadkom.' V stave mimozákonnom len čo nechodili exekvovaf daň (no tú zaplatiť, to nás jednako ne-j minie) — rozdielu iného nebolo. Pre nás zákon i tak je íen ien, Kiory nakiaaa tarcúy — čo j do práv, my sme dávno mimo zákona. Ku koncuj tohto roku, ked mali sme otvárať veľký prie-: myselný závod, stvorený našou príčinlivosťou a povolaný napomôcť materialné prospievanie kraja, veto vyslovili nám s tým odôvodnením, že robiť i politiku i priemysel nemôžeme — alebo vraj jedno, alebo druhé. (A všetka naša politika js! v tom, že chceme, aby každý, kto narodil sa zaj Slováka, i zostával Slovákom!) Ako všetko iné, starým poriadkom šly u nás i voľby; v Turci zkúsili sme to i v samé posledné dni starého roku. Ako prvej Széli, tak i terajší Tisza osvedčil, že v Uhorsku rozšíriť volebné právo znamenalo by skočiť do tmy. My zkúsili sme nanovo, ako to rozumejú tí páni ministri. Ked prídeme do dediny turčianskej v čas voľby, uveličení vidíme, aký je tam duch. Co lepšieho, vážnejšieho, všetko pripojuje sa k nám: mužovia, ženské, mládež. Už nepotrebujeme vykladať, že ide tu o slovenskú vec: ľud; sám hovorí, že sme Slováci, že tá druhá stránka strojí nám zhubu ako Slovákom. Nejedno slovo, ktoré pritom padne, až prekvapí. Ale ked príde na hlasovanie, predsa i tu často prepadneme. Lebo voličov nie my popisujeme; lebo najlepšia, najzachovalejšia, najprebudenejšia obyčajne nemá volebného práva; časť dediny lebo mnohí z popísaných voličov sú odvislí a úradnému strašnému nátlaku, sľubom a hrozbám poddá sa nejeden i z dobrých našich ľudí. Tak u nás volí zlomok občianstva, pozostávajúci z osôb odvislých a podkupnýcb, úradným terrorismom k tým treba získať niekoľko hlasov od dobrých, ale slabých ľudí a víťazstvo našich odporníkov je hotové, vôľa veľkej väčšiny zlomená. Pred štyrmi dňami v skupine turčianskych obcí takýmto spôsobom bol zvolený za člena stoličného výboru* podžupan Benický väčšinou troch hlasov. Pri' cirkevných voľbách, kd^ r -i, Mas každý 'poplatník, ten istý Benický arci zakaždým prepadol s veľkým fiasko» ; joc je prvým úrad-; nikom stolice a v nej č! r. jednej z mocných rodín, ako madaron pri rkvi (jestli volí viac \ sborov) voľbou nemohol b* tyrani mendíkom.------j Také voľby, akými to uá: bijú, sú nie konšti-j tucionálnosť, také voľby s: ulam, falsifikácia, sú j mučením najlepších, najhc ^ejších vrství obyvateľstva. Pravda, už až naivnos- je nazdávať sa, že tým, ktorí majú v rukách správu Uhorska, záleží na spokojnosti a dcbrobyte obyvateľstva. Aké strašné slová poverLl i po tieto dni ministerpredseda Štefan Tiszt, Zemplínska stolica uzavrela, že v nedeľu a v sviatok nesmie sa merať nápoj ani v hostia och, ani v krčmách. (Vtedy prepijajú sa totiž pec aze, zarobené v Amerike krvopotne a so znič ním zdravia.) Proti tomu hostinskí a krčmári zemplínski odvolali sa na ministra vnútorných .diel a ich deputáciu pán Tisza hoed potí šil - že on zruší zemplínska uzavretie, lebo sa t -otiví záujmom arám. j (Celkom v duchu svojho oL *, ktorý ako finančný j minister bol povedal, že v leží nie na tom, čia* je zem, ale aby sa platilo )d nej.) Až div Boží, že v t?5- 'hto pomeroch ešte! trváme. Lebo my sme, v ..vojieh horách, národ! idealistický, zo synov ktorého budú skorej poeti,! než politickí borcovia... No zato v Amerike sú z nás praktickí ľudia a v Rusku i drotári prospievajú ako priemyselníci Máme i politické koncepcie: Ľudovít Štúr už v prvej polovici XIX. stoletia vyznačil a opísal pokroky, ktoré Rusi za nášho času robia v Asii. Len pri takých všestranných spôsobilostiach je možné, že slov6naký ľud i v takýchto desných politických pomeroch ešte vzrastá i hospodársky. Nám neodzvonili! Pri Božej pomoci pokroky naše môžu byť ešte väčšie. Málo nás je, stojacích pod zástavou slovenskej veci; ale ak budeme pevne stáť, ak iným budeme svietiť príkladom, rady naše sa rozmnožia. Ľudí, ktorí nám porozumejú, je veľa okolo nás. Ani prví kresťania nemali na ružiach postlano, ale že trpiacich bolo veľa po svete a Kristovo učenie sľubovalo pokoj v Bohu, nádeju po čase beznádejnom, silu po čase slabosti, že spoločnosť dobrých, spomábajúcich ľudí býva vyhľadávaná a dobre padne ideť domášnu ctnosť, ozdobovavšiu najmä ženy prvých kresťanov, alebo neohrožanosf, s akou Indie, ako Pavel vzdorovali nebezpečenstvám, — rozmnožil sa malý počet prenasledovaných prvých kŕesťano?. Na mieste, j na ktoré je postavený, každý z nás nech usiluje sa byť užitočným. Mládež nech sa učí, pripravuje, zbrojí, a nech sa drží verne ideálu, bo ked sa spustíš vidiny, zapadneš v nížiny. Básnik náš hovorí, že kto má ideálu čo len na nedele, je aspoň raz v týždni blažený. A túľme sa jeden k druhému, podporujme sa. Ked vstupujeme do života, nerozptyľujme sa, neuťahujme na oddialené posície — odin v poli ne vojin; ale zaujímajme miesta, kde jeden druhému budeme obodrením, posilou, posmelením. Na ďalšie ^ posície časom prirodzene dostane sa síl z takýchto stredíšť rozmnoženej účinlivej spoločnosti slovenskej. My „len svoje chceme, či taký žiť nesmie?“ Politický prehľad. — 1. januára. Položenie na daiekom Východe zostáva, aké bolo — neisté. Anglia robí akési próby: vystrája lode na • Tichý océán a svoláva reservnýcb námorníkov. „Novoje Vremä“ spytuje sa, či japonská vláda nepoddala sa príliš vlivu europejskej agitácii; potom pokračuje: „My ešte vždy veríme v možuost pokojného vyrovania neshody. Veríme, že Japonsko zachová rozvahu a nepostaví Rusko do položenia, pri ktorom ústupéivost s jeho strany bola by zrieknutím sa obrany svojich životných záujmov na daiekom Východe. Rusko nechce mať vojny, no nikto v Rusku nedopustí, že by sa z ruskej pokojamilovnosti smiali Japonci alebo ich priatelia. V povedomí svojej sily Rusko vyčkáva udalosti.“ V Paríži včera predstavil sa präsidentovi republiky nový posol rakúsko-uborský, gróf Khevenhüller. V čas srbsko - bulharskej vojny Khevenhüller mal stanicu v Belehrade. V novom roku tolko zaznamenávame z posledných chvíľ roku starého. * Žlté nebezpeéengtvft, Zprávy z dalekého Východu, menovite chvastavé chovanie a vypínanie sa Japonska naplňujú europejskú tlač obavami pred „žltým nebezpečenstvom“, to jest pred možnosťou sliatia sa žltej rassy (Číňanov, Korejcov a Japoncov) v jeden mohutný, 500 milliouov duší obsahujúci štátny celok. V pamäti Europejcov obživuje sa rozpomienka na velikú mongolskú a tatársku záplavu v časoch dávnejších a ked sa aj neobávajú podobného nového zaplavenia Európy hordami barbarskými, predsa doterajšie výdobytky civilisácie na daiekom Východa stály by sa následkom takého sliatia sa celej žltej rassy ohroženými. Táto okolnosť, tak sa zdá, počína znepokojovať už aj Angličanov, ktorí vlastne posmeľovali a štvali Japoncov proti Rusku. Teraz už radi by skrotili duchov, ktorých vyštvali. Či sa to podarí, ukáže sa onedlho. Toľko stojí — poznamenáva istý nemecký kresťanský časopis, že Rusko nemôže privoliť na to, aby opustilo Mandžuriu. Nemôže popustiť ani v otázke, ktorá sa týka istých pevných prístavných staníc na Kórei. Ako v Persii, tak aj vo východnej Asii chce sa dostať k moru, preto nesmie vytiahnuť z Mandžurie, jestli len nechce škodiť samo sebe. A ono to ani neurobí; ono nevyhodilo milliony na tie kraje len preto, aby ich pripravilopre Japoncov a Číňanov. Že Japonsko žiada od Rusov, aby vytiahli z Mandžurie, to je pochopiteľné, lebo chce dostať celú Kóreu do svojej moci, a poneváč vie, že kto drží Mandžuriu, ten panuje aj nad Koreou. čo sa týka pevných prístavných staníc, tak Rusko musí nástojiť na tom, aby sa opevnilo na pr. v Masampe, lebo nemôže dopustiť, aby sa tam iná moc usadila a vystavením Gibraltáru pre svoju flottu spojenie Rusom medzi Vladivostokom a Port-Arturom ohrožovala. Jestli by skutočne prišlo k vojne medzi Japonskom a Ruskom, pokračuje onen časopis vo svojej úvahe, tak Japonsko nijak nenachodí sa v takom priaznivom položení, ako ju šovinistická tlač usiluje sa predstaviť. Má ovšem statnú, výtečne vystrojenú flottu, ktorá sa môže vyrovnať ruskej, bárs táto má na východných vodách o dve lode viacej; ale Japonsko