Národnie Noviny, január-marec 1905 (XXXVI/1-38)
1905-01-03 / nr. 1
Vychodia tri razy do týždňa : v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok.......................... 24 k. na pol roka........................ 12 k. na štvrt roka...................... 6 k. do cudzozemska: na celý rok.......................... 30 k. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. Fledalccla, administrácia a expedícia v Turčlanslcom S v. Martine. --------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ŠTÁTNA VEDECKÁ KMŽHKi----------Bočník XXXVI. Utorok, 3. januára 1905. k o š í c e. uTM*** 12.Číslo 1. Nový rok 1905. Prvé lustrum dvadsiateho stoletia zaplní sa týmto 1905. rokom, ktorý svitol nad nami vo velmi pohnutom, velikými dejami a udalosťami tehotnom čase. Všetko je naplnené elektrinou; ťažkými, búrkonosnými oblakmi chmúri sa nad nami nebo. Po celom svete idú čudné prúdy, zmätenie umov dosiahlo vysoký stupeň, pomery sú napriahnuté, záujmy križujú sa, nerozmotateíne chlpia sa nite ľudských snáh a túžení. Tak sa zdá, ako by všetko, Čo sa dosial stalo, bolo iba divnou prípravou, divnou predihrou toho, čo má byť, čo sa má stať. Nik neverí na konsolidovanie, ustálenie, na pokojnú evolúciu, to jest na toto módne, čili „moderné“ slovo, ktoré je iba na ústach a vo vzduchu, ale nikde ho niet v živote. Patrí ono k falošným heslám, ktorými žije a žuje žurnalistika, ktorými ohlušujú sa papúškové umy, ktoré používajú motajovia k nekalým attentátom na massu naivnú, nemysliacu, pohodlnú a duchovne ospalú. Historické deje idú erruptívno, prekvapujúco, silnými nárazami, nečakanými obratmi. Po rákoši sú všetci páni a panáci múdri! Ale na rákoši boli dosť nemúdri, Pred rokom sa ani najmúdrejšej školskej múdrosti nesnívalo, nielen nie o tom, čo je pod zemou a nad zemou, ale ani len o tom, čo vyrástlo na ostrovoch Žltého mora a Tichého oceána: nová veľdŕžava, ktorá sa vedela chytiť za za pasy s najmocnejšou vojennou dŕžavou sveta, ktorá hodila svoju váhu na vážky europo-asiatických, to jest všesvetových udalostí, pomerov a dejov. Teraz, pravda, každý Čitateľ bulevardných večerníčkov s vážnou tvárou hovorí o nepripravenosti, o diplomatických chybách, o krátkozrakosti a, čo ja viem, akých veciach. Stojíme pred historickým faktom jedných z tých faktov, ktoré sa neoznamujú vizitnýini kartičkami a nečakajú v predsieni na audienciu. Máme nádej, ba hlbokú, neotrasiteľnú vieru, že minulého roku erruptívne, nečakane zvírená veliká rassová vojna medzi plemenom arijsko-slavianskym a čudsko - mongolským behom tohoto 1905. roku zakončí sa víťazstvom slavianskych heroických zbraní, teda víťazstvom kresťanstva, civilisácie, kultúry, dobroty, čistoty, ideálu a ľudského pokroku a porážkou žltej hrabivosti, divokosti, hnusného materialismu, samovraždy, harakiri, gejšovstva a porážkou celého japonofilstva v Europe i Amerike. V našom krajinskom živote nemožno tiež hovoriť o pokojnej „evolúcii“, ale naopak, o trhaných, otriasajúcich errupciach, nepravidelnostiach a zmätkoch. Vchádzame už po druhý raz do nového roku v exlexe, to jest takzvaný ústavný, parlamentárny život je násilne prervaný, snem rozpustený, budget neodhlasovaný, voľby ňa prahu. Ešte nikdy voľby nedialy sa u nás v takom rozháranom čase. My o tom o pár dní povieme svoju mienku po náležitej informácii s ľuďmi smerodajnými, vážnymi, vernými a premýšľajúcimi o našich verejných pomeroch. Zatiaľ strpenie a škoda je každé predchytávanie a trúbenie do sveta. Všetkým našim otcom, bratom, sestrám privolávame: „Šťastný nový rok!“ a želáme im hojného Božieho požehnania, Jeho pomoci a posilnenia. Boh s nami! / V ojna. Telegrammy rozprávajú o úspechoch Japoncov, obliehajúcich Port - Artur. Vydobyli i Sungšušan. Večne, rozumie sa, nemôže sa držať ani taká pevnosť. Obrancov musí byť menej s každým dňom, a Japonci, čo by ich Rusi z pevnosti ako bili, majú možnosť zaplniť v svojich radoch každú medzeru. Pritom všetkom konec velmi blízky ešte sotva bude! Na zvesť, že Japonci zaujali Erlunšan, 29. dec. v „Novom Vremeni“ písali: „Ak je táto zvesť pravdivá, tak reťaz predných fortov je pretrhnutá a Japoncom otvára sa možnosť viesť ataku na hlavnú líniu obrany. V akom stave sú forty tejto línie, ťažko povedať. Neprestajné bombardovanie mohlo v značnej miere oslabiť našu artilleriu a rozrušiť obranné stavby. Pritom všetkom nie lahká robota nastáva Japoncom. Teraz bude im treba atakovať výšiny Drakouovského pohoria, škriabať sa na neprístupné vrchy, na ktorých ú fort}', a pracovať pod frotálnym ohňom týchto fortov i bočným z fortu Východného Kikvanšana. Pravda, i našim hrdinom nastáva ešte ťažšia borba, lebo s priblížením japonských batterií pohyby reserv vnútri pevnosti budú spojené s veľkými ztratami a nasledovne obťažené bude podporovanie dobýjaných fortov. Ale pri vzájomnej podpore opevnení Drakonovho pohoria, Orlovského hniezda a Prepeličej hory úporná obrana je ešte možná,“ _____ Útok na Itčešan. V „Daily Telegraphe“ ho takto opisujú: Za šesť dní, od 15. do 20. decembra, Japonci vysadili na breh v Golubinom zálive značné sily. Obišli Sušin a začali bombardovať Erlušan, Itčešan aj iné forty z 200 kanónov, medzi ktorými boly i štyri najnovšie morské delá najnovšieho kalibru. Postavili tieto kanóny v opevneniach čez noc vystavených. Rusi tak prinútení boli vytiahnuť z niektorých predných opevnení. Jednako, ked Japonci probovali zaujať posície, opustené obrancami, boli zničení paľbou ruských guľometov. Vtedy Japonci umienili si urobiť všeobecný útok na erlunšanské výšiny. Tam, ked došli k drôtovým ohradám, probovali pretrhnúť ich; ale boli znova dostihnutí strelbou z guľometov. Japonci zamotali sa v pichľavých drôtoch a zúfale hádzali sa v nich, ako muchy v pavučine. 800 ľudí padlo tu v tejto strašnej borbe, medzi nimi mnoho cfficierov. Ostatky odchoďily nazad. Hovorí sa, že jeden z cfficierov kázal strieľať na utekajúcich. Nasledujúceho dňa Japonci opakovali ataku s veľkými silami. V drôtových ohradách teraz už podarilo sa im prebiť priechody. Bez prekážky prišli ku priekope, ale tam uvítaly ich salvy. Bola ich taká sila, že nedali sa zastaviť. Napriek tuhej streľbe vtrhli do fortu, kde začal sa zúfalý boj chlapa proti chlapovi. Japoncom prišla posila, ale dostali sa pod streľbu z diel a pušiek. Zachránily sa z nich len chatrné zbytky útekom. Vojaci japonskí hovoria, že Rusi pobili ich bajonettami z každých desiatich i po osem. Pcssimištičky anglický hlas o vojne. Ani doterajšie japonské „víťazstvá“ na suchu, ani zaujatie „203 metrového kopca“, ani potopenie port-arturskej flotty nevedia upokojiť triezvejšie mysliacich Angličanov, vojenských zprávodajcov a kritikov o konečnom výsledku rusko-japonskej vojny. Tak na pr. istý /Ni/, i 73 ?SF anglický odborník v tyždenmkiT,,Spectator“ súdi nasledovne : „Už či padne Port;Artur alebo nie prv, ako dorazí baltická flotta do Žltého mora, vždy je ešte pochybné, ačpráve dnes všetky príznaky zdajú na to poukazovať, že sa obliehanie chytro ukončí. Ale nech si je tomu akokolvek, vojna vstúpila do novej fásy, a táto môže budiť len tie najväčšie starosti v Anglicku. A síce pre túto príčinu: Táto nová zmena je rozhodne menej priaznivá pre Japoncov. Bolo mnohonásobne tvrdeno, že baltická flotta zase sa nazpät domov obráti v tom okamihu, ako počuje zvesť o páde Port-Artura. My nemôžeme súhlasiť s týmto náhľadom. Prv by sa nám zdale, že — a nech 3a stane čokoľvek — baltická flotta pláva smerom do Vladivostoku. Na tomto pád Port Artura nezmení ničoho, a arsenál vladivostocký — a nie arsenál na polostrove Liaotun — bol od vždy cielom baltickej flotty. Bez pochyby je možné, ba je pravdepodobné, že admirál Togo premôže baltickú flottu na šírom mori; avšak jeätli sa to nestane a jestli by Japonsko nastávajúceho jara alebo v lete celkom alebo čiastočne ztratilo nadpanstvo na morí, vtedy položenie Japonska stalo by sa osudným. Pol milliona vojska na pevnine, ktoré z Japonska očakáva všetko potrebné, vyžaduje svo bodnú, nehatenú premávku medzi Japonskom a kórejskými prístavmi. Kým baltická flotta ešte jestvuje (!), Japonsko nemôže sa cítiť bezpečne. Na tomto nezmení ničoho ani to, jestli by baltická flotta bola skutočne boja neschopná tak, ako opisovali, ked sa na europejakých vodách zastavovala. Ďla nášho zdania dôležité príčiny vravia za to, že táto flotta ako stroj bojovný na svojej ceste do východnej Asie každodenne nabýva na sile, a že dlhá plavba bude dobrou školou pre ruských mornárov. O sile válečných lodí a križiakov, z ktorých baltická flotta pozostáva, nemôže kyť pochybnosti. Tieto obrnence patria k najsilnejším, čo dces na mori plávajú. Kým teda Japonci neprinútia Kusov k morskej, rozhodujúcej bitke, kým nepremôžu alebo práve nezničia baltickú flottu (čo nie je naskrze taká lahká vec, ako si to anglickí kritici predstavujú), položenie treba považovať za veľmi neisté. Ačkolvek Japonci dosial s úspechom bojovali na pevnine, predsa nemožno utlumiť obavy. Je pravda, že dosial bojovali úspešne, ale neboly to dostatočné úspechy. Oni síce v každej dôležitej bitke porazili Rusov, ale boly to víťazstvá Pyrrhusovské. Nikdy ešte neobklúčili, nezajali alebo nezničili značnejšiu ruskú čatu, korisť čo do počtu zajatých, kanónov a válečného materiálu bola vždy nepatrná. Ked sa im podarilo tisnúť Rusov preč s póla, Rusi boli vždy v stave utiahnuť sa v úplnom poriadku. Vždy znovu utvorili dobre sriadenú arodu. Behom celého priebehu vojny nič nie je tak pozoruhodné, ako to, že ruský bojovný stroj na pevnine pomaly sa polepšuje. Nie je žiadne preháňanie povedať, že ruská armia je dnes desaťnásobne súcejšia, ako bola minulej jari. Japonci však, ačpráve zprvu počínali si velmi obratne, nemôžu vykazovať také polepšenie. Uznávame, že officieri a mužstvo japonskej armie vystupovali vždy po hrdinsky, a tak vystupujú aj dnes ešte. Ale vykazujú nedostatky pri tých vlastnostiach, ktoré sa k rozhodujúcim víťazstvám vyžadujú. Nová fása vojny — a toto opätujeme — môže nepriaznivé uplynúť pre Japoncov. Jeho nadpanstvo na mori, tak prepotrebné pre jeho záujmy, je ohrožené, a jeho armia nezadrží rovného kroka s postupmi Ruska. Povedali sme už, že tieto fakta budia obavy v národe anglickom. Pokúsime sa predstaviť, prečo je to. Je pravda, že my ani vtedy, keby Japonci dostali sa do toho najpovážlivejšieho položenia, nie sme povinovatí priskočiť im na pomoc, vyjmúc, že by daktorá tretia mocnosť zakročila v prospech Ruska. Ale Japonsko, a toto netreba zabúdať, má v našej krajine vela vrelých priateľov, ktorí vynaložia svoj vplyv na to, že je čestnou povinnosťou britického ludu neopustiť svojho spojenca v hodine nebezpečenstva; pritom bude sa ozývať žiadosť, aby sme spolu s Japoncami bojovali proti ruskému, odvekému nášmu nepriateľovi, a síce kým je ešte čas a kým náš spojenec je ešte neoslabený, lebo ináče neskoršie my sami o sebe museli by sme odbíjať nevyhnuteíný nápad so strany Ruska. Nemusíme ubezpečovať, že my nesympatisujeme s touto požiadavkou, ale toto nemení na tom našom presvedčení ničoho, že čiastka britického ludu bude to schvaľovať a že to bude značné nebezpečenstvo predstavovať. Silná vláda mohla by vzdorovať požiadavke: „Zachráňte nášho spo jencal“ — ale či my môžeme dôverovať našej vláde terajšej, či ona neztratí hlavu, ked sa všeobecne ohlási žiad sť zakročiť v prospech Japonska? Jestli