Národnie Noviny, apríl-jún 1905 (XXXVI/39-75)
1905-04-01 / nr. 39
Vychodia tri razy do týždňa: t utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok........................ 24 k. na pol roka....................... 12 k. na štvrt roka..................... 6 k. do cudzozemska: na celý rok........................ 30 k. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Sefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. Redlalíiola, adLminlaträoia a expedícia v Turčianskom. Sv. Martine. Koéník XXXVI. Sobota, 1. apríla 1905. Číslo 39. Či sa krísa už končí? Takej dlhej krísy nemali sme, jestli len nepovažujeme roky 1861—1867 za jednu velikú krísu, za dlhé provisorium, ukončené korunáciou. Od korunácie do Čias znamenitej obštrukcie nebolo nijakého vážneho pretrhnutia; ministri išli, ale ich kreslá ani nestačily vystydnúť. Miništrovanie grófa Štefana Tiszu predlžuje sa po jeho úradnom zadakovaní hodne dlho; nevieme, aký pocit ho schytá na postavení už podmytom. Úraduje a čaká na svojho šťastného následníka. Audiencia ide za audienciou. Až do Berlína obrátili sa o radu. Nie síce k cisárovi Vilhelmovi, ale k poslancovi Szögyény- Marichovi. No dosiaľ bolo všetko márnosť nad všetkv márnosti. Budínsky sežúr Jeho veličenstva zpočiatku nepodával skorých nádejí. Zase išly audiencie za audienciami. Nastala pausa. Dňa 30 marca došli z Viedne smerodajní vojenskí páni do Budína. Poslanec Ladislav Szögyény-Marich navštívil grófa Khuen-Hederváryho, grófa Štefana Tiszu, Alexandra Wekerleho, b. Desidera Bánffyho; v paláci Júliusa Andrássyho idú porady s Darányim; finančný minister Lukács radí sa s Kolomanom Széllom. Vojenný minister Pitreich prišiel do Pešti a ihnecf dostal pozvanie do hradu. S Pitreichom prišli šéf sekcie generál-major Krobatjn, nadintendant Dobručký, šéf marinárskej sekcie vo vojennom ministerstve viceadmirál gróf Rudolf Montecuccoli, kapitán lodný Konst. Schwarz, hlavný komisár maríny Jaroslav Helleparth, lodný lieutenant Karol Gierlach. Ako vidno z tohoto spisku, zemské i morské sily rakúsko-uhorskej brannej moci nečakane shromaždily sa v Pešťbudíne. Váha monarchie preložená je do Pešti, miska Viedne vybehla do výšky. Pravda, páni od armády a maríny prišli za kráľom na jeho najvyššie povelenie. Ale sú tu! Máme ich pred našimi. Otázka je len tá, či prišli zosilniť konservatívne stanovisko koruny voči takzvaným „národným“ požiadavkám v otázkach armádnych, a či dať sa kapacitovať uhorskými štátnikmi, budínskym vzduchom, pohľadom na Bloksberg, Schwabenberg, pohľadom na gothickú massívnu budovu parlamentu, blízkosťou hrozných Robespierov a Maratov uhorského snemu; či prišli brániť jednotu armády a či ju prišli pomaly a poľahunky otriasať koncessiami a inými milými a príjemnými priateľskými zdvorilosťami. Nuž, darmo sa neunúvali do Pešti generáli, ani admiráli, ani na manévre neprišli. Generáli tu nemajú armády, admiráli mora a lodí. Návšteva ich neplatí ani krásam pridunajskej metropole, ale robí na nás dojem, ako by pevno natiahnuté struny kenservatívneho stanoviska koruny pomaly popúšťaly, ako by čiasi ruka nazad skrúcala kolčeky... Tento dojem zosilňuje sa i deklaráciou liberálnej strany, ktorá práve udrela do tohoto obdobia popúšťania strún. Nezdá sa, ako by deklarácia podporovala ruku, nazad krútiacu kolčeky silno natiahnutých dvorných strún? „Egyetértés“ vyhadzuje na oči liberálnej strane, že práve teraz, ked už korunu majú v bezvýchodnej ulici, ona nevie, čo je „národná suverenita“ a ide otrocký, na spôsob lokajov kriviť chrbát A „Budapesti Tagblatt“ kričí priamo, že liberálna strana deklaráciou ženie vody na viedeňský mlyn. „Pesti Hirlap“ žaluje na Tiszu, že národné stanovisko slabo prízvukuje. Takto silní a intrasigentní. Ale sú i hlasy mierne, prostredkujúce, Či by následkom loyality deklaračnej, miernej reči grófa Štefana Tiszu, nebolo možné ministerium z koalície i liberálnej strany. Také koalično - liberálne ministerium malo by na jednej strane dôveru tam hore a v armáde, na druhej tam dolu vo verejnej mienke poslednými voľbami vyšlej na povrch. Možno, počiatok rozmotávania krísy nastúpil, ved sám kráľ po obede, dávanom pl. t. opposícii, riekol: „Ásnád, ásnád. . .“ Nuž tedy „asnád“. f -*■ -• V ojna. Japonci v Mukdene začínajú sa žalovať, že majú málo potravy. Z anglických prameňov neprestávajú zjavovať sa chýry o krokoch, ktoré majú viesť k uzavretiu pokoja. Včera, 30. marca, „Štandardu“ telegrafovali z Jokohamy: Od osôb, ktoré informácie majú, dozvedám sa, že pred troma dňami, následkom prostredkovania Francúzska, podmienky pokoja temer definitívne boly ustálené. Korea a značná časť Man čžurie prídu pod japonský protektorát a Rusko zaplatí neveľkú vojenskú náhradu. To je terajší stav vyjednávania. Tak anglický telegramra. Vychodí zo všetkého, že Angličania veľmi žiadali by si, aby vojna prestala. A iste oni nie ako priatelia Ruska zaujímajú sa za pokoj. ______ Amerikánci o Kuropatkinovi. Amerikáncom ľúbi sa veľmi, že Kuropatkia zostal pri armáde v podriadenom postavení. „Evening Sun“ píše: „Kuropatkia, možná vec, nie je skvelý stratég, ale je opravdový človek v ozajstnom smysle slova a opravdový patriot. Jeho odhodlanie zaujať podr adené miesto medzi ľuďmi, ktorých vodil do porážok, a nanovo ísť do boja, prináleží k najslávnejším skutkom tejto vojny.“ Politický prehľad. — 31. marca. Cisár Vilhelm pred svojím odchodom z Berlína obedoval u francúzskeho poula; tým iste chcel predísť tomu, aby verejná mienka francúzska nebúrila sa pre jeho návštevu v Marokku. Ale sotva dosiahol cieľa. V Paríži neprestávajú s na; väčšou nedôverou pozerať na túto nemeckú politiku. K tomu orgán ríšskej kancellárié nemeckej, „Nordd. Alig. Ztg.“, hneď po odchode cisárovom zjavne začal písať proti záujmom Francúzska v Marokku. Nenecko vraj neuzná osobitných práv Francúzska v Marokku. Tým pre Francúzsko ztratily by cenu s nluvy jeho, pouzavieraoé s Angliou, Talianskom a Španielskom. V španielsku i hneď začala sa agitácia proti dorozumeniu s Francúzskom a za pripojenie sa k účinkovaniu Nemecka. Marokkánci, rozumie sa, plesajú a notabli žiadajú, aby sultán zavrhol požiadavky Francúzska. Sympatie Anghe sú na strane Francúzska, ale to sú sympatie jalové. Francúzski politikovía vedia, ž« tohto všetkého nebolo by, keby Rusko nemalo vojny v takom ďalekom svete. Francúzsko prvé pocíti násle: ky ruského nešťastia. Nemci na Bospore. Od tých čias, čo cisár Vilhelm II. bol v Carihrade, Nemci v hlavnom meste Turecka sústredňujú sa tak, že onediho budú v ňom panovať nad všetkými ostatnými europejskými národmi. V predmestiach carihradskí ch, v Pere a v Galate, po uliciach všade počuť už nemecký jazyk, a jestli prítok Nemcov, najmä Nemcov pruských, ani neprestane, tak nemecký jazyk v Carihrade onedlho bude prvým z cudzích jazykov. V Pere už načítali 10 000 Nemcov, pravda, spolu so Židmi. „Alliance Israélite Franfaise“ vydržuje v Carihrade školu nemeckú, ktorá má 300 žiakov. Nemecký jazyk ujíma sa i u Arménov. Arméni, potlačovaní tureckými vrchnosťami a žijúci i medzi sebou v nesvornosti, začali nachodiť akúsi útechu v nemeckom jazyku, posielajú deti svoje do nemeckých škôl a v Nemco&b vôbec hľadajú ochrancov svojich proti tureckej administrácii. Vliv nemeckej vlády v Turecku je viditeľný, konsuli nemeckí sú činní, pomáhajú nemeckým poddaným: to účinkuje na národnosti v Turecku žijúce... Tak menovite Arméni hľajajú priazeň Nemcov a skrze nich v Carihrade preniká i néľnecký jazyk i vliv nemecký. Pri predošlom pokolení ešte bol v úcte francúzsky jazyk v spoločnosti obyvateľov Pery a Galaty, dnes však v rodinách, prispôsobujúcich sa západno-europejskómu životu, hovoria už po nemecky. Iné národy na Bospore, usilujúce sa naučiť sa po nemecky, robia to najviac k vôli zovnútornej vzdelanosti; Turci učia sa nemecky, aby si mohli nadobudnúť vojenské vzdelanie. Usilujú sa hovoriť i rozumet inštruktorov a vojenské spisy bez všetkého iného vzdelania, na ktorom Turkovi vôbec nezáleží. Potom z východných národov najbližší sú Nemcom Gréci. Stáva sa, že Nemec vezme si za ženu Grékyňu, a deti Nemcov, narodené v Carihrade, obyčajne naučia sa po grécky od svojich dojek a varovkýň. „Nemecká kolonia v Carihrade — píšu petrohradskému „Slovu“ — posledného času značne sa vzmohla novými osadníkmi. Vzrastajúci politický vliv Nemecka veľmi pomáha v Carihrade nemeckým remeselníkom: ľahko dostávajú sa do štátnych fabrík a rozličných závodov. Nemci množia sa i pri dvore sultánovom, odkedy cisár Vilhelm začal priateliť sa s padišahom a preukazovať mu podporu vo všetkých politických otázkach. Politické rozvitie Nemecka viedlo k tomu, že sultán povolal nemeckých inženierov a úradníkov do štátnej služby. Ale poneváč všetci títo úradníci preniesli sa na Bospor so svojimi rodinami, tak nastala potreba stavať i nemecké školy; obyčajnú nemeckú strednú školu pretvorili v polovojenské reálne učilište. Potom nemecká obec v Carihrade otvorila svoje školy i synom iných východných národov a začala robiť propagandu i medzi ostatuými národnosťami Turecka. Nemecké meno stáva sa čím dial populárnejším, nemecký obchod a priemysel rozvíjajú sa s každým dňom. Ked raz na Bospore bude 20—25.000 ľudí hovoriť po nemecky, politický i ekonomický vliv Nemecka v starodávnej Byzancii bude panujúcim. Keď dohotovia železnicu v Malej Asii, táto stane sa novým hýbadlom nemeckej kolonisácie na Východe.“_______