Národnie Noviny, júl-september 1905 (XXXVI/76-115)
1905-07-01 / nr. 76
Vychodia tri razy do týždňav utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: na celý rok.......................... 24 k. na pol roka........................ 12 k. na štvrť roka .:.................. 6 k. do cudzozemska: na celý rok.......................... 30 k. RedLaltcla, administrácia a expedícia -v Turčlansltom Sv. Martine. Ročník XXXVI. Sobota, 1. júla 1905. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. Číslo 76. Zmätky y krajine. Administrácia je už na kraji anarchie. Niektoré stolice a mestá uzavieraj á, že daň nesmie sa ani prijímať od stránok, ktoré by dobrovoľne platily. Patričné orgány nevedia si rady. A administrácia má i svoje potreby. No jestli predstavený zadrží daňové peniaze, alebo vynaloží ich na iný ciel, bude trestaný ako defraudant. Pritom vláda jednoducho môže zastaviť subvenciu, ktorú stolice dostávajú a z ktorej zaokrýva sa väčšina administratívnych potrieb. Čo to bude? Úradníci spoliehajú sa len na to, že minister vnútorných diel zruší tieto uzavretia stolíc a miest. Najnovšie Kečkemét a Debrecín postavily sa proti ministerstvu. Debrecín uzavrel, že „protiústavnej vláde nedá do rúk ani dane nijakej, ani rekrútov.“ A noviny štvú, búria. Y „Budapesti Hirlape“ nedeľnom „malý Deák“, Andrássyho syn, vykladá, že Parlamentarismus je urazený. Kráľ mal právo rozpustiť predošlý snem, mal právo odročiť terajší, ale jedno i druhé bolo vraj chyba. Odročili snem, aby mohli uraziť ústavu; práva kráľovského použili, aby umožnili spravovať krajinu protiústavné. Jestli ' parlament a krajina pristanú na formu spravovania krajiny týmto oprobovauú, tak povstal by z toho präcedens. Koalícia že preto vyniesla svoje uzavretie i po prečítaní kráľovského reškriptu. Tak Andrássy, do nedávna homo regius, z poverenia Jeho Veličenstva prostredkovavší u snemových stránok. Slová jeho zase pre mnohých budú posmelením, ako pri januárových voľbách. Zmätku bude viac. Lebo čo inšie ako zmätok je i konanie samého Andrássyho? Hovorí, že stojí na základe vyrovnania roku 1867, a veľmi výdatne podporuje politiku kossuthistov! Čo inšie ako zmätok je účasť Zichovcov a mnohých iných magnátov v koalícii ? Alebo vari Štefan Rakovszky je za madarské kommandó a rozdelenie armády? Oni chceli podraziť nohy Štefanovi Tiszovi a pri tom rozbehli sa tak, že ztratili rovnováhu. Rozbehli sa, ohlušení šoviniv stickým hlukom, temer ako gróf Stefan Keglevich v svojom smrteľnom súboji. Tiszu odbavili, ale páni, ztrativší rovnováhu, nevedia, ako nazad. Tak narážajú vodu na mlyn kossuthistom Andrássy, Zichovci, Rakovszky a mnohí podobní, a v krajine rastú zmätky. Pritom všetkom, ak Fejérváry bude energičný, neveríme na nejaké výsledky passívnej resistencie. V krajine, v ktorej značná časť príjmov ide na úradnícke platy, zastaviť vyberanie dane? Absurdum. Ako roku 1903, finančný minister i teraz bude vedieť obstarať peniaze. Ale oproti vtedajšiemu stavu dnes je už rozdiel. Dnes máme ministerstvo, ktoré stojí bez parlamentu. Ono zo štátnej kassy môže dať peniaze len na to, na Čo uzná za potrebné. Môže zastaviť nielen vydávanie pomoci stoliciam, ale i vydávanie diét vyslancom a podľa svojho výberu všeličoho iného. Y krajine, kde osem desatín politisujúcich ľudí slúži alebo iným spôsobom je v odvislosti od štátu, passívna resistencia je možná len dotiaľ, kým to nejde do živého. Po tieto dni stalo sa, že k istému priemyselníkovi v Pešti prišiel ministeriálny radca a ponúkal mu 120-tisícovú objednávku štátnu za 10 tisíc korún honoráru. I dorozumeli sa, uzavreli obchod, ale potom vyšlo na javo, že „ministeriálny radca“ nebol ministeriálnym radcom, ale šudierom. Vtedy v „Pesti Hirlape“, v článku seriósného maďarského spisovateľa, čítali sme toto: „Podivný prípad. Ten priemyselník je obzvláštne intelligentný človek ; pracuje na poli umeleckého priemyslu a má stále styky s najprednejšími úradníkmi. A predsa nevolá zaraz 'policajta, ked niekto predstaví sa mu ako ministeriálny radca a za štátnu objednávku pýta si oročku. Nie, jemu takýto osvietený pán ni§ je podozrivý. On verí, že je ministeriálnym radcom. S takým môže sa, s takým treba dorozumeť sa. Treba preto, lebo pracovitý človek nemôže si už ani predstaviť, že by tu prišiel k práci rovnou cestou, bez zaplatenia oročky. To jest dostali sme sa k systému bakšišovému, a Či, lepšie rečeno: žijeme v ňom už od štvrť stoletia. “ Nuž o krajine, ktorá má legie takéhoto úradníctva a neodvislých ľudí len veľmi málo, neveríme, že by v nej bola možná seriósna passívna resistencia. Budú len zmätky. Práve čítame, že za Dunajom vypukla krvavá vzbura žencov. Ked netreba platiť daň, ani vojakov dávať, ked sami páni bária a vrchnosti prestávajú mat moc, načože by oni, biedni, využívaní robotníci, plnili svoje záväzky! Gróf Andrássy píše, že Parlamentarismus je urazený. A to je vari čistý Parlamentarismus, ked on, pridŕžajúci sa základu rpku 1867 položeného, vedie kossuthistov? Andrássyho Článok len čo prispeje k rozčúleniu maďarského obecenstva. V ňom niet nijakého dôvodu proti takémuto tvrdeniu viedeňskému: „Máme teda vyrovnanie bez stránky vyrovnania. Koruna je svobodná proti všetkým stránkam.“ 7a článku „malého Deáka“ bude na čas len viac zmätku. ňajúc sa za naším oddielom, Japonci zaujali Julanczy. Tretí náš oddiel, idúc dolinou Ciuhe, došiel k Sancataju, tlačiac pred sebou reťaz nepriateľskej pechoty. 21. júna Japonci vystúpili so strany Oimiaodzy a Touančau, ale boli odbití. Hlavný veliteľ každodenne dostáva množstvo telegrammov z Ruska, v ktorých gratulujú mu za to, že armáda je bodrého ducha a túži za víťazstvom. Najmä krásne telegrammy poslalo kurské zemianstvo a robotníci fabriky Konšina zo Serpuchova. V utorok boly chýry, že ruské ľavé krýdlo obišlo japonskú armádu a prinútilo dve divísie kapitulovať. Pri tom že padol generál Kuropatkin. Dosial nepotvrdilo sa. rách. Z Odessy telegrammy rozprávajú o veľkých vzbuPropaganda nepriateľská vybrala si zase také mesto, v ktorom veľa neruských elementov. V ojna, Z Gunčžulina, kde je hlavný stán generála Lineviča, 25. júna telegrafovali do Petrohradu: Minulý týždeň bol hodne nepokojný; boly chýry, že Japonci začínajú offensívu. Skutočne, oproti ich krýdlam naše predné časti prinútené boly odstúpiť, kedže ukázalo sa vystúpenie dosť značných kolonn nepriateľských, podporovaných artilleriou a guľometmi; dialy sa potýčky predných stráží... Chýry, že Japonci na našich oboch krýdlach zďaleka nás obchádzajú, rozširujú sa hlavne z privátnych prameňov; úradne vyvracajú sa tie chýry. Osoby, majúce obchodné spojenie s mestom Bodune, jednako tvrdia, že Japonci začali postupovať v tomto smere od Sinmintina. — Armáda je ducha bodrého a bojovného. O deň pozdejšie ten istý dopisovateľ telegrafoval: 23. júna Japonci probovali vytisnúť naše posty z doliny Kaohe, ale boli odbití. V ten čas jeden náš oddiel na polceste z Julanczy k Ufančau našiel značné sily protivníka na posícii dobre opevnenej. PomkýMájový nábeh generála Miščenka. 15. mája v dedine Laojanvopa sústrednú sa sbor jazdy, vybraný urobiť nábeh do tyla japonskej armády. Mladé pluky kavkazskej divísie, postavené pozdĺž cesty pred dedinou, hromovým „urá!“ privítaly generála, o ktorom mnoho počuly doma a ktorý teraz mal ich viesť na junácke skutky. Mladí, bez fúzov, obdivovali prechodiace vedľa nich rady bradatých Uralcov, otužených v bojoch, prevýšivších v tejto vojne všetkých svojich bratov s Dona, so Sibíri a so stepí orenburgských. čiapky lietaly do povetria, v pozdravovaní zvučaly srdečné tóny. Drobný dážď pršal celý deň 16. mája. Pred večerom vyšiel príkaz, v ktorom cieľ nábehu bol určený takto: „Prejsť do tyla západnej gruppy japonských armád a zadržať ich prechod k offensive, ničiac sklady a transporty a hubiac cesty, ktorými dostávajú svoje zásoby “ N“dodmuteľnosť neutrálnej Sinmintinskej železnice mala sa chrániť. „Vážnej srážke s nepriateľom, najmä na opevnenej posícii, vyhýbať. V otvorenom poli rozhodne atakovať nepriateľa, najmä kavalleriu a chunchuzov... Nádejem sa na družnú robotu junáckych častí oddielu. Boh nám pomáhaj!“ končil sa príkaz Miščenkov. 17. mája o 8. hodine ráno sbor pohnul sa v dvoch kolonnách kanpinskou cestou na juh. s kolonnou uraló - zabajkalskej divísie. Ja šiel som Since vyšlo z oblakov, prihrialo a razom vysychaly kaluže mančžurských polí. Bolo badať len drobné konné stráže japonské. Ale v ľavo ozývala sa hluchá streľba. Tam čitinská sotňa, pustená temer k samej dedine Sanvajza, bola privítaná paľbou silnej pešej zálohy, i mala ztratu. Ináče kolonna bez prekážky postupovala na juh. Len pri dedine Čaubaona avantgarda dostala sa pod tuhú streľbu nepriateľskú. Sotne odskočily. Náčelník oddielu kázal dvom horno-udinským sotniam ponáhľať sa k najbližšej dedinke, a začal sa boj. Ukázalo sa, že dedina Čaubaona je silne opevnená; žpoza zásekov sypaly sa gule na sotne avantgardy, na konvoj i na hlavu kolonny, vychodiacej z hájika do otvoreného poľa. Za dedinou galopom uchodily dve eskadrony japonských dragonov pred atakou Uralcov. Tu všetko, čo bolo proti nám, akosi uťahovalo sa. Bolo vidno, že vystúpenie naše prekvapilo Japoncov. Pod prikrytím dvoch sotní kolonna ticho šla napred. Len kde-tu preletela hviždiaca guľa ponad naše hlavy. K Miščenkovi pribehol officier a oznámil, že ľavá čitinská sotňa opäť trafila na zálohu a mala pri tom ztratu osem ľudí. „Ranených vzali, rozumie sa“, povedal generál. „Nemožno, vaše prevoschoditeľstvo. Na pol druha sta krokov od japonskej obrady ležia.“ „Aby som toho nepočul, páni moji. Vezmite dve, tri stotiny — koľko treba, no aby ani jeden kozák nedostal sa Japoncom.“ Krásny princíp, sväto zachovávaný v oddiele generála Miščenka, bol príčinou záhuby nejednej desiatky smelých junákov, vynášavších z pekelného ohňa ranených a mŕtvych kamarátov, ale zato kozáci, idúci do boja, sú bezpeční, že ich nenechajú umierať nemilosrdne na poli bitky. V ľavo už šly na pomoc dve čitinské sotne. Na 200 krokov od ohrady dediny ležali štyria ranení kozáci. O niečo ďalej, na kraji hájika, boli Rusi, strieľajúci sa s Japoncami v dedine ohradenými. Všetky pokusy dostať sa k raneným boly zmarené tuhou streľbou protivníka, zapríčiňujúc len nové ztraty. Vtedy vystúpil sotník (veliteľ stotiny) Čuprina s niekoľkými kozákmi, hodil sa napred, vyniesol ra