Národnie Noviny, apríl-jún 1906 (XXXVII/40-76)

1906-04-05 / nr. 40

Vychodia tri razy do týždňa v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Eakúsko: na celý rok.......................... 24 k. na pol roka......................... 12 k. na štvrt roka...................... 6 k. do cudzozemska: na celý rok.......................... 30 k. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych ui dopisovateľov. Nefraukované listy sa ne­prijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. Redalioia, ad.mlulstrá>cla a expedícia v Turčianskom S o1. Martine. Eočník XXXVII. Štvrtok, 5. apríla 1906. Číslo 40. SÖS Hrdinovia svobody. Čo sa Europa (a v nej i niektorí slovanskí páni) naobdivovala svobodomilovnosti kossu­­thistov. I oni sami o sebe trúbili, že ich li­­beralismus je ako číre zlato a len na ňom zakladajú politiku a budúcnosť. My sme už sto ráz dokázali, že svobodo­­milovnosf koalície je najplanší, najhlúpejší humbug. Ani by sme nepotrebovali dalších dôkazov. No v posledné dni lámkový vezír Fraňo Kossuth v reči „kresťanským sociálom“ urobil nepotrebnou každú polemiu, každé do­kazovanie. Áno, že on je za všeobecné hla­sovacie právo, hovoril, ale len tak, keď pri voľbách vyjde jedine maďarský národný cha­rakter. Že slovo „všeobecné“ je iba motto, hlavné je, aby všade madarstvo víťazilo, lebo celý charakter krajiny musí byt maďarský. Teda treba pri volebnom poriadku „kautely“, to jest zabezpečenia, assekurácia maďarčiny voči všétkým iným národnostiam. Inými slovmi, právo bude mať len Maďar, a tí druhí, keď sa budú domáhať práva, budú znásilnení, „kautelami“ pozabíjaní, šovinistickými asseku­­ráciami vypovedaní z radu živých. Desať millionov bude rabstvovať, nebude mať práva, ani hlasu, ani pohybu. „Všeobecné“ právo je len motto, je len lep pre hlúpych čížov, vlastne, koalícia zavedie právo maďarisácie a otroctvo národností. Odpúšťa Kossuth depu­tácii, že sa pomenovala „kresťanskou“, lebo však lud má veriť — iste na Kossutha. On, Kossuth Ferko, zabezpečí kresťanstvu volný vývin!! Nový obranca kresťanstva. Patrón kresťanských sociálov, on, junker do špiku kostí, dvanásťizbový aristokrata a radcu plutokraticko - židovských bánk a industrií, bývalý direktor Tarnóczovských vodných pušiek. To milé kresťanstvo pod kossuthovským mäcenášstvom práve tak by pochodilo, ako demokratismus, ako všeobecné volebné právo. Veď je to už rovno politické šudierstvo! Jedným dychom hovoriť o rozšírení voleb­ného práva a o odobratí millionom volebných hlasov „kautelami“ ! Kto ešte teraz považuje kossuthovcov za hrdinov svobodomyselnosti, to je jednoducho idiot, alebo podlý klamár. Každá absoluti­stická éra bola tisíc ráz liberálnejšia. Ani my sieť sa nedá absolutistický panujúci kráľ, absolutistický spravujúci minister, nijaký Bach, nijaký Haynau, ktorý by koalíciu a kossu­­thovstvo v svobodomyselnosti o celá Eiffe­­lovu vežu neprevýšil. To sú čistí, vlastne nečistí tyrani, zpiatočníci, otrokári, a že idú tyranisovať, ako oligarchická skupina, ne­pridá im zaujímavosti. Mnohohlavá tyrannia je million ráz horšia, než jednohlavá. Mnoho hlavý tyran skáče hneď k šibenici, guillotine, ku garrote. Pán tatko Franckov, Ludvik, vedel stavať šibenice zo samého liberálisom. Keď len šuchly národy o svojom práve, hneď na prvý raz Kossuth urobil štatárium a roz­poslal po krajine hyeny, takzvaných komi­sárov, ktorí napĺňali podzemné diery, kata­­komby a kazematty nevinnými ľuďmi, ktorí prišli prosiť. Mnohohlavá tyrannia je potvora, ako mnohohlavý šarkan. Žalúdok má len jeden, ale pažerákov dvanásť, alebo dvesto. Haynau je pravý bakfiš proti mnohohlavej potvore. Hľa, ešte nikde nič, ešte nemá národo­­vražedlná oligarchia v rukách moci, a už sápe sa proti národnostiam, chce im odobrať hlasy, právo, život. Kto vie, či by v istom ohľade nebolo i dobre, keby táto mnohohlavá koalicionálna saň prišla k vláde, aby sa ukázala pred sve­tom a za krátky čas blamovala nesmrteľné, nepopraviteľne. Pravda, stálo by nás to zase krve, biedy, väzení, komisných nápadov a surových násilností, ale prasknúť by to mu­selo definitívne. Ešte i anjelia v nebi tešili by sa takému krachu a iba pekelní diabli zrevali by bôľom, že sa ich plány tam hore na svete stroskotávajú. Verte nám, zkúseným Rupertom, bratia a priatelia, kdekoľvek by ste boli od Dubrov­níka a Kotora až po Ústí nad Labem (Prahu zvlášte poentujeme), liberálni hrdinovia koa­lície sú najmizernejší tmári, otrokári, tyrani, drábi a katani, ktorým len o dvoje ide: o svoj osobný prospech,. ctibažnosť a o za vraždenie všetkých nemaďarských národov Hnngarie. Len jedno možno u nich trochu rešpektovať: netaja sa s tým, tárajú zo školy, otvorene hubou hotujú hrob všetkým náro­dom Uhorska. A že hrdinovia svobodomysel­nosti!! Asmodeus, Mefisto, Satan, Lucifer sú bližšie k svätenej vode, než kossuthisti a ostatní koalicionalisti k svobode a svobodomyselnosti politickej. ________ Politický prehľad. — 4. apríla. Konferencia marokkánska bola márna: nevyšlo z nej nič z toho, čo chcelo Nemecko. Francúzsko, ktoré nemeckou politikou malo byt ponížené, pokorené, bude vlastne víťazom. Pritom, tak sa zdá, že nebude nič ani z toho, čo konferencia chcela vykonat pre Marokko. Delegáti marokkánski spierajú sa podpísať i protokoll. Ked konferencia horko-ťažko predsa uzavrela niečo, vtedy Marokkánci osvedčili, že oni nepodpisujú. Sultán, ktorému by teraz nasledovalo prijať, čo Europa na konferencii nadiktovala Mirokku, hovorí, že svolá predných ľudí svojej krajiny, aby sa s nimi mohol poradiť o uzavretiach konférencie. Predvčerom podpisovmie konferenčných proto­­kollov odložili na sobotu {reto, aby medzitým talian­sky posol z Tangera moh>l Isť do Feza k sultánovi a poprosiť ho menom všetkých dŕžav, zastúpených na konferencii, aby prijal u:avretia konferenciou done­sené. Ak si sultán pomyslí, že Marokko nepotrebo valo nijakých uzavretí a ani nedá sa obmäkčiť, tak konferencia bola celkom tbytočná. Z Ríma počuť, kráľ Viktor Emanuel onedlho bude mať schôdzku aiglickým kráfom Eduardom. Prečo teraz? Potvrdiť, že Taliansko už nepri­náleží ku spolku s Nemickom ? V Berlíne usilujú iá neukazovať, že ich mrzí. Oba nemeckí delegáti ia marokkánskej konferencii, Radowitz a gróf Tattenbach, budú vraj vyznačení vy­sokými rádmi. Choroba grófa Vitteho. Neprestávajú chýry, že ministerpredseda Vitte je chorý. „Slovo“ potvr­dzuje, že je to nervová choroba a povstala pri teraj­šom nepokojnom, oddychu neznajúcom živote prvého ministra. Bývajú dni, že pracuje i dvadsať hodín a len na svitaní zaspáva ťažkým snom O 9. hodine ráno je zase na nohách. So všetkých stráu treba mu vypo­čúvať nekonečné žaloby, a vravia, že od tohto býva veľmi rozdráždený. Unavujúce je i prijímanie rozlič­ných deputácií; už ani nevie, kedy akým jazykom hovoriť. Od rána do večera nakopí sa množstvo zá­ležitostí. Vitte zapisuje si všetko do osobitnej knižky, lebo pamäť že začala mu slabnúť. Lekári sú tej mienky, že gróf Vitte potrebuje oddych, kedže modzog jeho je nad mieru obťažený funkciami, čo mohlo by viesť k úplnému rozstrojeniu organismu. Árijci a Mongol!. Doktor Spielmann, ktorý pozná daleký Východ, ako málokto v strednej a zá­padnej Europe, nedávno vydal knihu „Arier und Mongolen“. V predraluve napísal: „Ako roku 1890, pred samými tajpinskými ne­pokojmi (v Cíne), a roku 1895 pred uzavretím simono­­sekského pokoja (po vojne medzi Čínou a Japonskom) v brošúre „Der neue Mougolensturm“, tak i teraz dôsledne idem proti všeobecnému prúdu. Viem, že podujímam nevdačnú úlohu, ked vystupujem proti oduševneniu za Japoncov, ktorým zachvátená je celá Europa; ale jednako smele a svojej veci istý oddá­vam sa tejto úlohe, lebo ide tu o záujmy rodného plemena. Cieľ mojej knihy je ukázať, ako vyvinovaly sa pomery medzi Árijci a Mongolmi a potom posvietiť na budúcnosť. Dvadsaťročné študovanie histórie ďale­kého Východu oprávňuje ma urobiť takýto pokus.“ V prvých kapitolách knižky Spielmann potom vykladá históriu srážky Árijcov s Mongolmi, opisuje týchto vtrbnutie do Ruska a postupné prenikanie z Asie do Európy. Štatistické dáta, uvedené spisova­teľom, ukazujú, že od roku 1876 do 1901 z Číny vysťahovalo sa 4,850.000 ľudí. Malajský polostrov temer celý je obydlený Číňanmi. V šingapure z 230.000 oby­vateľov je 170.000 Číňanov, všetek obchod je v ich rukách, dve tretiny zeme sú ich majetkom. Na Malaj­ských ostrovoch je vyše mílliona Číňanov. Na Borneo, v Hongkongu a na Filippínskych ostrovoch je tiež veľká čínska záplava. V Amerike, čo ako bránia sa proti nim zákonmi, jest ich do 270.000. Posledného času, ked medzi Čínou a Japonskom ustálily sa dobré pomery, vec kloní sa k tomu, že tieto dva príbuzné štáty uzavrú spolok ktorý bude veľkým nebezpečenstvom pre Europejcov. Europa dopustila sa veľkej chyby, ked umožnila, aby Japonci upevnili sa na asiatskej pevnine, kde dosial Rusko holo ohradou Európy proti Asiatom. Spielmanu radí europejským štátom, aby sa spo­­jily a spoločnými silami vytisly Japonsko z Mančžurie a Kórei. Japonci usilujú sa organisovať zbrannú silu Číny a hospodárstvo i priemysel dostať do svojich rúk: tomu Europejci energične mali by sa protipostaviť Všetci Japonci — radí nemecký spisovateľ — ktorí žijú mimo svojho štátu, mali by byť pod prís­nym dozorom polície, lebo sú to špióni, otravujúci svojou prešibalosťou celý civilisovaný svet. Na Rusko celé árijské plemä nech hľadí, ako na svojho ochrancu a predného borcu. Domáce zprávy. Ministerpredseda barón Fejérváry a minister Kri­­stóffy boli v pondelok večer náhle do Viedne povo­laní a v utorok čez poludnie mali už audienciu u kráľa. O ich odchode dozvedeli sa v ministerstve len vtedy, ked už boli vo Viedni. Prečo boli tak náhle povolaní, nevedieť; predbežne je tá domnienka, že vari na konečné ustálenie osnovy manifestu o od­ročení volieb. Dnes-zajtra iste sa to objasní. Pozoruhodné je, že viedeňský „Fremdenblatt“ vyzýva náčelníkov koalície, aby do 9. apríla rozhodli sa za uvedenie pokoja a aby nevydali krajinu tolkej neistote. Ak to urobia: „ich úprimná dobrá vôľa nájde si cestu k panovníkovi i v poslednom okamihu, kým nepovie sa posledné slovo.“

Next