Národnie Noviny, október-december 1906 (XXXVII/116-155)

1906-10-02 / nr. 116

Vychodia tri razy do týždňa v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena: pre Uhorsko a Rakúsko: p,a celý rok........................... 24 k. r|a pol roka......................... 12 k. na štvrt roka....................... 6 k. do cudzozemska: na celý rok........................... 30 k. Rezraenné dopisy prijímajú sa len od známych u ä dopisovateľov. Nefraukované listy sa ne­prijímajú. Jednotlivé čísla predávajú sa po 16 h. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Ročník XXXVII. Utorok, 2. oktobra 1906. Číslo 116. Samodisciplína. Velmi mnoho múdrych slov a pravdivých naučení nachádzame v Písme, v literatúrach, prísloviach o tom, ako človek má samého seba disciplinovai, vychovávať, zdokonaľovať, ako má pamätať na svoj vývin; krásne a zá kladne povedané je to v Kristových slovách „buďte dokonalí, ako Otec váž v nebesiach dokonalý je.“ „Poznaj samého seba“, káže nápis na hellenskom chráme, a poznaním pôjdeš ďalej, uvidíš chyby a zatúžiš po zdokonaľovaní. Učiť sa budeš nielen z kníh, ale zo života, z príkladov, zo zkúseností vlastných a cu­dzích. Ako si za mladi rástol a dužel telesne, ako si prospieval v sile a kráse zovnútornej, tak narastieš samodisciplínou vnútorne, scelí sa osobnosť tvoja, prídeš k plnoletosti, abys’ vydával ovocie dobré. Beda zostávajúcemu dlho v nezrelosti a rozmetanému duchovne. Nehovor, že je neskoro: i krátky čas býva bohatý na skutky a dlhé roky sú často prázdne, ako step neplodná. I národ, ako ethický celok, má dbať prísne na samodisciplínu a nadovšetko rárodnesvo­­svobodný, postavený pod jarmo a vôľu iných, pod samovôľu neprajníkov Má neustále pa­mätať, ako by scelil sa v osobnosť, ako by narástol v sebe, ako by zdužel vnútorne. Aby bol múdry pre seba, opatrný voči silným ne­priateľom, ktorí usilujú sa o jeho bezživotie. Silný má byť, priamy, ale pozorný, pro­­zreteľný; má viac mysleť, než hovoriť, viac konať, než kričať. Najprv skok, potom hop, sedlo nemá ísť pred koňom, s bubnom nemá chodiť na zajace; „nie každému človeku zjavuj srdce svoje, aby ťa nepodviedol“, hovorí múdry Sirach, „niekto je mlčanlivý, lebo čaká svoj čas, človek múdry pomlčí do času príhod­ného, mnohomluvný omrzí, a kto sebe mnoho osobuje, v nenávisti bude.“ (Tamže.) Číhajú na nás so všetkých strán, naj­menšiu neobozretnosť pečatia za hriech, do­býjajú sa ditrichami až do rodín, ku krbom, ku škrichu a záčinu. Ozimina naša nie je istá, kúsok chleba, nesený k ústam, je v ne­bezpečenstve, že ho uchytia. Utlačenému národu nadovšetko potrebná je grécka: „sofrosyne“, múdrosť s umierne­nosťou, s tou samou umiernenosťou, po ktorej poznáva sá majster (in der Mässigung erkennt man den Meister); stálosť, tvrdosť, nehybnosť v zásade, v ideale, sláva Bohu, jasne ozna­čenom géniami slovenského preporodenia, tak jasne, správne a pevne, že o tomto základe dišputy a upúšťania byť nemôže, ale v spô­soboch požaduje rozum i česť umiernenosť, rozhľad, obozretnosť, silu v myšlienke a tichosť v slove; sila myšlienky nepotrebuje Macho­vého hromu frásy, hrozebných výpadov, na­dutého bramarbasovania, sila myšlienky účin­kuje, dvíha, konservuje dobré a ničí zlé a zá­­hubné. K takýmto ideálnym cieľom, k zdokona­leniu našej národnej eklesii prídeme jedine samovýchovou, disciplinovaním samých seba, ako sme jednotlivci, i ako sme kultúno poli­tická strana, ako sme národ. Z detinstva sme vyrástli, nepristoja nám už ani mládenecké „šturmy a drangy“ ; horúce veky daly nám dozreť, strašné položenie nášho národa, hrozná sudba nášho ľudu železným príkazom káže nám bdieť a byť na varte, pracovať a tvoriť, nekaliť svornosť ani v malom, ani vo veľkom, jedným citom žiť, jedným dychom dýchať. To neznamená húsť na jednej strune, mŕtvo zostávať na jednom punkte, hatiť svobodný rozmach myšlienok, kaziť nové formy: ó, nie, a sto ráz nie! Podhradský hovorí na jednom mieste: „Všetko je deliteľné, materia i duch. Lenže v tom je rozdiel, že materia, keď sa rozpadá na čiastky, umenšuje sa, duch, keď sa delí a drobí na myšlienky, nielen že sa nezmenšuje, neubýva mu, ale ešte pribýva!“ Nuž tak rozumieme svornosti: nie mŕtvu jednostajnosť a nesvobodu želáme si, ale jed­ného ducha, jedno slnko, jedno svetlo pris­­mami rozdelené na tisícero farieb spektrál­nych, dúhových, menivých, jagajúcich sa. K takejto vnútornej jednote, k takejto celistvosti pri rozmanitosti vyžaduje sa zre­losť, zrelý um, disciplinovaná vôľa, charakter a čestná snaha. No i najčestnejšia vôľa, snaha, najnovšia, najčerstvejšia sila mení sa v slabosť a nezdar, keď nad slovami našimi nebude strážiť múdrosť s blížencom-sestrou: umier­nenosťou. Národ nežije z rozpáleného blú­­znenia, zo samého korenia a drážiacej papriky, ale z vozdajšieho chleba, za ktorý modlíme sa v Otčenáši. Vajanský. Politický prehľad. — 1. oktobra. Sekretár vojenského ministerstva Spojených Štá­tov, William Howard Taft, je poslaný za regenta na Kubu. Už vyhlásil na ostrove, že prejíma správu, kým neutvorí sa stála vláda. A včera telegrafovali z Washingtona: Poslednej noci došla sem vojenskému departe­mentu od präsidenta Roosevelta depeša, ktorou na­riaďuje sa poslať hneď 6000 mužov na Kubu. Ako v každej otázke, Turecko i pre Krétu tak naťahuje sa s dŕžavami. Nóta dŕžav o vymenovaní Zaimisa za hlavného komisára Kréty, porté včera, 30. septembra bola doručená. Ale porta ešte pred obdržaním nóty protestovala u patričných dŕžav proti vymenovaniu Zaimisa a žiadala postaviť miesto neho vysokého úradníka niektorého neutrálneho štátu. Štátne príjmy v Rusku. Z Petrohradu ozna­movali 29. septembra: Riadne štátne príjmy v mesiaci júli činily 762.300.000 rublov; v tom istom mesiaci roku 1905 bolo 755,100.000 rublov. Všetkých príjmov v prvých siedmich mesiacoch toho roku bolo 1307,900.000 ru­bľov oproti 1101,300.000 rubľom v tom istom čase roku 1905. Pri toľkých nešťastiach, s ktorými borí sa štátna správa ruská, takýto výsledok až podivenie vzbu­dzuje. Ale pri nasledovných výkazoch poznať účinok revolúcie. Vývoz z Ruska od 1. januára do 2. sep­tembra toho roku činil 620 millionov rublov proti 635 millionom v tom čase roku 1905, a dovoz z cudzo­zemska 354 milliony rublov oproti 340 millionom minulého roku. Vnútorné boje vo Francúzsku. V nedeľu, 30. septembra, minister vnútorných diel Clemenceau (!) v La Roche sur Yon povedal reč, v ktorej osved­čoval, že on žiada si pokoj pri zaručení práva ka­ždému, kto dobre smýšľa. Minister chce vyvrátiť fa­lošné chápanie, ktoré následkom manévrov cirkve roz­dvojuje Francúzov, ktoré reakcii slúži za masku proti republike. Zákon o odlúčení cirkve od štátu, napriek temer jednohlasnému odobreniu so strauy francúz­skeho kléru, bol komisiou cudzozemských piälátov zavrhnutý. Cirkev chce radšej, aby zase prišlo k re­bélii a k občianskej vojne proti liberalismu francúz­skej republiky. Francúzska vláda nedá sa odvrátiť od cesty, ktorú raz nastúpila. Kto všetko podporuje revolúciu v Rusku Z podporovania anarchie a zbojstva v poľských zemiach Ruska „Gazeta Polska“ obviňuje Nemcov. Nielen ne­meckí socialisti strovili stá tisíce mariek na tento cieľ, lež i nemeckí priemyelníci a fabrikanti že ochotne dávali peniaze, aby zastavili rozvoj fabrickej produkcie v Rusku. Z toho, čo deje sa teraz v Rusku, nemeckí fabrikanti majú veľký osoh, lebo Rusko kupuje ich tovar. Epidémiu štrajkov „Gazeta Polska“ vysvetľuje nemeckým podkupovaním a vyvracia domnieku tých, ktorí hovoria, že pohyby robotníkov sú „zjav živelný“. „Živlom našej štrajkovej epidemie — píšu tieto poľské noviny varšavské — boly ekonomické a poli­tické záujmy Nemcov. Poneváč nešťastné podmienky utvorily v našom organisme istý počet anarchistov, nuž Nemci použili ich pre svoju vec. Za nemecké peniaze išla k nám zbroj, za nemecké peniaze ne­svedomití a nehanební nájomníci rozrušili u nás eko­nomický život a dobrobyt robotníctva. Za nemecké peniaze chodili po celom Rusku agitátori, ktorí išli k robotníkom ako ich priatelia a potom robili ako najhorší nepriatelia i robotníka i Poliaka. Taký to bol „živel“, pred ktorým jeho prívrženci radili pokloniť sa celej poľskej spoločnosti a všetkým národným orga­­nisáciam.“ Ostrov Kuba a Spojené Štáty. Povstanie na Kube má svoje úzadie. Kto nezabúda naň, na toto úzadie, tomu je jasné, čo bude konec terajšieho po­vstania. Od tých čias, ako Spojené Štáty Severnej Ame­riky kúpily od Francúzska Luisiánu a tým priblížily sa k Mexikánskemu zálivu, ich štátnici pri každej vhodnej príležitosti spomínajú potrebu opanovania a pripojenia ostrova Kuby. Tak už v čas vojny Špa­nielska s Napoleonom präsident Jefferson radil zaujať Kubu. Roku 1823 John K. Adams v liste amerikán­skemu poslovi v Madride, radiac mu domáhať sa i pre Kubu takej samostatnosti, akú majú ostatné Španiel-, ske kolonie, podopiera svoju radu týmito slovami: „Ako odtrhuuté búrkou od svojho stromu jablko ne­môže urobiť inšie, ako spadnúť na zem, tak i Kuba, nespôsobná držať sa bez vonkajšej opory, v prípade roztrhnutia umelého spojenia so Španielskom nemôže nepripojiť sa k severo-americkým Spojeným Štátom.“ R. 1853 hlavnejší americkí poslovia v Europe sišd sa na poradu v Ostende, sostavili memorandum, v ktorom hrozbami presviedčali Španielsko, aby predalo Kubu Amerike. R. 1868 generál Grant, obíduc Španielsko, vstupuje do bezprostredného styku s Kubou a ponúka jej pôžičku. Dostať ostrov Kubu je vo Washihgtone od sto rokov duchovným testamentom. Keď ich snaha taká živá bola už za Jeffersona, keď Amerikánci ešte len s brehu tešili sa pohľadom na Mexikánsky záliv, teraz, za präsidentstva Roosevelta, keď onedlho bude hotová stavba grandiosnej panamskej brány, ktorou Spojené Štáty prídu i k druhému oceánu, nemôže sa ani mysleť, že by Kuba mohla zostať neodvislou. čo by vo Washingtoné čo hovorili, čo by akú farbu ukazovali, konec toho, čo deje sa teraz na ostrove Kube, bude pripojenie ostrova ku Spojeným Štátom. Ruskí Židia počínajú byť nepohodlnými Austrii, ktorá ich dosial až priveľmi portovala. V ra­kúskej ríšskej rade vyslanec Sturm upravil na ministra vnútra nasledovnú interpelláciu: „Už opätovne bolo poukázané na nebezpečenstvo, ktoré hrozí Austrii^ následkom hromadného pristaho­­vania sa ruských Židov do Rakúska. Je všeobecne

Next