Národnie Noviny, január-marec 1907 (XXXVIII/1-38)

1907-01-03 / nr. 1

u9, Jj -39, f / L í Vychodia tri razy do týždňa: v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na štvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h. Do cudzozemska: do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 rubľov, Ameriky 41/2 dollára, ostatné cudzozemsko 24 franky. Ročník XXXVIII. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Štvrtok, 3. januára 1907. f Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Neupotrebenýeh rukopisov redakcia nevracia. Jednotlivé čísla predávajú sa po 10 h., poštou 12 h. Číslo 1. Novoročné želania. Nášmu slovenskému dielu želáme seriós­­nosti, prísny poriadok, solídnosť a pracovi­tosť íudí, ktorí uviazali sa do nejakých úloh, či väčších, či menších. „Ordo est anima rerum“, poriadok je duša každého diela. Tak ako vše­­mírne systémy spočívajú na prísnom, neotras­­nom „ordo“, poriadku, tak i naše malé a krehké diela držia sa poriadkom. Neriadom žila iba niekdy poľská „Reč pospolitá“, ale to nebol život, ale umieranie v kŕčoch a vnútorných konvulsívnych otrasoch. Dom bez poriadku hynie vnútorne i vnešne. Najprv vytiahne z neho duša poriadku, potom zneriadi sa dvor, strecha ukáže trhliny, povál preborí sa, „irnber edax“ (pažravý zápor) rozmele tehly i kamene na drobné ssutiny. Takémuto osudu nevyhne nijaké dielo rúk ľudských, a hriech neriadu je tým väčší, čím vážnejšie, všeobecnejšie je ono. So svojím vlastným domom padá sám človek, a čo by nám ako ľúto bolo klesajúceho individuuma, ztrata je horká, ale nahraditelná, zodpoved­nosť iba pred Bohom a vlastnou rodinou. Ne­vlastné dielo, pri ktorom sústredňuje sa zá­ujem mnohých, záujem všeobecný, možno zá­ujem všenárodný, či hmotný, či duchovný, či mravný, či prosto ideálny, ako: dobré meno národa, vehlas jeho duchovných síl a skutkov, takéto nevlastné, fideikomissárske, sverené, všeobecné, verejné diela požadujú prísny po­riadok, podobný poriadku vo všemírnom sy­stéme, samozaprenie, neúnavnú, rozumnú, triezvo-rozvažnú prácu, prísnosť samokritiky, vnútornú, šľachetnú bázeň pred zodpovednosťou, bázeň, ktorá rovná sa biblickej bázni Božej. Z plná srdca želáme od Boha nášmu národ­nému dielu všetky cnosti a prednosti pove­domého, pracovitého, triezveho, seriósnebo života! Želáme nášmu politickému ryterovaniu, politickým borbám mužnej chrabrosti, ne­ústupnosti vo velikých, kardinálnych zásadách, vytrvanlivosti, smelosti a rozhodnosti spo­jenej s vážnou rozvahou a umným rozme­raním síl, využitím čestným všetkých priaz­nivých okolností, nezameškávania vhodných príležitostí rozšíriť náš vliv, našu morálnu i hmotnú moc a silu. Rovnosť, rozhodnosť, ne­­pomýlenost v hlavnom smere, Čestnosť a sluš­nosť v prostriedkoch, energiu pri vykonávaní úloh, vernosť a lásku k svojim, prísnosť k sebe a shovievavosť k bližným. Jestli bude pri národnej politickej borbe každý prísny k sebe, nebude ani potrebovať shovievavosti bližného a pomer k nemu môže cele vyplniť len láska. Želáme našim konfessiam kresťanským duchovné zosilnenie, prehĺbenie, rozhodnú moc nad dušami v posvätnej ekonómii ľud­ského duševného spasenia, vzrast a zveľatok ich spasonosných inštitúcií, rozšírenie duchov­ného blaha na zemi tejto, v spoločných ve­likých úlohách jednomyseľnosť a vzájomnú podporu, v rozdieloch uctenie si presvedčenia v láske a svornosti... čo by aké veliké, podstatné, essencionálne, neprekonateľné boly oné rozdiely, nech pred všetkým uvážia, že majú jedného a toho samého Pána, jedno a to samé Slovo, ktoré bolo na počiatku. Našim hospodárom, t\ 'riacim hlavný blok národa, našim priemyselníkom, tvoriacim jeho životodarné arterie, želáme pracovitosť, obo­zretnosť, priaznivé pomery, šťastie v počína­niach a vykonávaniach, hybkosť, elastickosť prispôsobiť sa k požiadavkám času a techni­ckého pokroku, veľadenie a napredovanie. Našim duchovným pracovníkom želáme dar, študium, plodnosť, vytrvanlivosť, pilnosť, aby, uhádnuc bitie národného srdca, dali mu duchaplný, formálne bezúhonný, krásny výraz. Novinár nech píše „suaviter in modo, for­­titer in re“ (ladno čo do spôsobu, silno čo do veci), nech oduševňuje, ale i poučuje, po­učuje, ale i oduševňuje, roznecuje, ale i uspo­kojuje solídnym obsahom, presvedčuje dôvo­­dami, ktoré jeden k druhému Inú ako kvadra ku kvádre, núti do krážu svojho myslenia logikou, správnosťou a predovšetkým srdcovou pravdou. Našim belletristom želáme plodotvornú fantásiu, samostatnosť koncepcie, príťažlivosť, zaujímavosť, živosť rozprávania, umeleckosť formy a hĺbku myšlienkr, ktorá sama, bez prinútenia vyteká z obrazov, ktoré podávajú čitateľovi. Želáme básnikom našim lahodu verša, zvučnosť, spevavost štichov, ostrotu kontra­stov, oduševnenie, zvuky sladké a modlitby, dľa slov Puškina. Želáme si z plného srdca, aby mladí naši I umelci, tak málo, slabo podporovaní, prepra­covali sa k majstrovstvu a silou svojho ta­lentu pohli srdcami, aby povstali noví a noví a všedný náš život okrašľovali sviatočnou ozdobou umenia. Želáme nášmu národnému dielu, aby ono podopierané, napomáhané bolo vedou, odô­vodňované filosofiou, posväcované teologiou, oslávené hlbokoumnými prírodozpytateľmi, sberateľmi, osvetlené a presvietené históriou a pravdivými historickými skúmateľmi; aby tvorivý duch nachádzal umné ocenenie a ta­lentovaný rozbor, dosahujúci cenu samej roz­­beranej práce. Nech šíria sa po celej slovenskej zemi ochotnícke dramatické cvičenia, hry, pred­nášky, chórové spevy, aby slovenské slovo nebolo len tlačené, ale znelo často z úst hercov, rečníkov a spevákov, aby naši drama­turgovia uvideli diela svoje na doskách a tak zdokonaľovali sa a posmeľovali k ďalšej práci. Želáme úspech každej užitočnej práci, či urnovej, či ručnej, či jemnej, či vyžadujúcej námahu a oceľové svaly. Jej úžitok bude vy­výšený, nobilisovaný tak, keď istá jeho Časť pôjde na všeobecné ciele: na dobročinnosť, na kultúrne, politické, vzdelanostné, výchovné, výskumné, literárne, sberateľské ciele. My musíme si byť samým sebe Mäcénmi, Medici, Augustami, pokiaľ nám Boh takých mocných a bohatých ľudí neuštedrí. Mnohé ešte máme na srdci, no rameno úzke, šíry cit! Poslúchajúc radu velebného žalmistu, že má byť v novom roku každý človek veselý, odháňame všetky chmáry a tiene, a silnou vôľou vpravujeme sa do veselosti, nie bujnej, telesnej, ale do jasnej veselosti ducha, lebo bodrý, veselý duch, rozohnená vôľa, jasný, smelý pohľad do budúcnosti vo viere a ná­deji je už polovička úspechu. Politický prehľad. — 2. januára. Z Berlína ešte len príliš stručné telegrammy išly po svete o novoročnom prijímaní u cisára. Keby cisár bol povedal niečo zvláštnejšie, telegrafické agende boly by vedely, čo treba urobiť. Ale Vilhelm II. tohto času nevidí potreby hovoriť. Je i znechutený; mrzí ho i zahraničná, i domášna politika. Ako obyčajne, v Paríži präsident republiky pri­jímal diplomatický sbor. Taliansky posol Tornielli, ako najstarší, pozdravil präsidenta a hovoril o po­koji, ktorý teraz má celý svet. Präsident Falliéres prejavil svoju radosť nad tým, že diplomacia s takým úspechom pracuje na diele civilisácie. To bolo všetko. Dielo civilisácie v ústach politikov a diplomatov je prázdna frása. Pokoj sám v sebe ešte nie je dobro­denie. Náš Kuzmány povedal: „Beda pokoju bez slávy príčiny!“ Nový posol Rakúsko-Uhorska v Petro­­hrade. Za posla do Petrohradu, na miesto baróna Aehrenthala, ktorý stal sa ministrom zahraničných diel, vymenovaný je gróf Leopold Berchtold. Peštiauske noviny hovoria, že je to prekvapujúce vymenovanie. Lebo gróf Berchtold že je ešte pri­mladý (má 43 rokyl). Len dvanásť rokov strávil v diplomatickej službe, a za taký krátky čas že mohol sa stať poslom pri dvore velkej dŕžavy! Vysvetľujú si taký úspech jeho tým, že slúžil v Petrohrade pod Aehrenthalom. Gróf Berchtold je veľkostatkárom v Uhorsku, ako taký členom uhorskej vyšnej snemovne, ale na­rodil sa i bol vychovaný vo Viedni, pri administrácii slúžil na Morave. Za ženu má dcéru grófa Aloisa Károlyiho, niekdajšieho posla rakúsko-uhorského v Ber­líne a v Londýne. Y novom roku. Na celej zemi je pokoj; nikde vojny. Taký bol konee starého roku a tak za­čína sa nový. fielen že zbroj odpočíva, ala — aspoň v Eu­rope — nieto tejto chvíle ani protiv príkrejších medzi väčšími mocnosťami; narušiť pokoj nič nehrozí. Po strašnej vojne medzi rusko-japonskej tento stav je i pochopiteľný. Pritom veľké europejské štáty majú toľko domášnych, vnútorných starostí, že veru nepri­­chodilo by im podnikať niečo vojenského. Macedónska otázka zostala neriešenou, ale polo­ženie v tejto tureckej provincii predsa aspoň čia­stočne napravilo sa. „Europa — píšu „Times“ — má pokoj, ale ďa­leko od nej počuť čosi nedobrého. Nový svet, Ame­rika a Japonsko, ako by stály na prahu nedobrých udalostí. Ako spojenec Japonska a sestra Ameriky, Anglia nemôže byt ľahostajná oproti konfliktu medzi Kaliforniou a Japonci. Ale môže sa očakávať, že vzá­jomná sympatia medzi präsidentom Rooseveltom a japonskou vládou bude dobrým radcom v povstalom nedorozumení.“ Domáce zprävy. Velký deň v domácaj politike (novoročné gratulácie) nepriniesol rozlúštenia hádanky... Poďme najprv do hradu. Na Hoitsyho gratuláciu menom koalície odpo­vedal minlsterpredseda Wekerle: Prosí o podpora strany, o dôveru, ktorá je hlavnou podporou vlády. Ako podporovali vládu dosial, nech ju podporujú, aby

Next