Národnie Noviny, júl-september 1907 (XXXVIII/76-113)
1907-07-02 / nr. 76
Vychodia tri razy do týždňa: v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na štvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h. Do cudzozemska: do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 rublov, Ameriky 4*/2 dollára, ostatné cudzozemsko 24 franky. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Ročník XXXVill. Utorok, 2. júla 1907. Hanba krajiny. Biedy, nešťastia, nedorozumenia, sváiy a občianske vzbury sú po mnohých krajinách: niečo vrie v ludstve a hladá priechod. Ani monarchia, ani konštitúcia, ani republika nechráni od hlbokých štátno-politických, sociálnych, národných, národo-hospodárskych potrasení. Ale všade i najbiednejšia bieda, i najkrutejšie nešťastie, najosudnejšie nedorozumenie, najsrditejší svár, najkrvavejšia vzbura nenosí na Čele pečať hanby. Kliesni sa, čo je v piesni, vrie, čo je na ohni, šumí a pení sa, čo je na kvase. Ale hanbu, krajinská hanbu zadovažuje si naše slávne, ústavné, liberálne Uhorsko politickou kriminalistikou, ktorá nemá páru v histórii. Ani za Jakuba kráľa v Anglii pri náboženských smutách nebolo takého policajno-kriminalistickóho, bosoráckeho tanca, ako dnes v Uhorsku. Pokutuj á, do väzenia sáču Čestných, bezúhonných ľudí preto, že deti akési farebné handričky a papieriky doniesly do školy, do väzenia sádžu sedliakov v Laabe, lebo ich ženy daly si do oblokov podobizeň driečneho kňaza a svojho vyslanca, sedemdesiat cirkevníkov v Kovačici ťahajú na kriminálny dereš, lebo spievali „Hrad prepevný“, kňaza im suspendujá, lebo posláchol striktné nariadenie konventu atd. atd. in infinitum. Nechceme dalej taxatívne vyratovat nesčíselné heroické Činy, aby nám zase nejaký „priateľ“ nevyhodil na oči, že lamentujeme. Ale to má byť politická práca? To má byť „konsolidovanie“ štátu? To má byť tvorenie národnej („nemzeti“) jednoty? To má byť maďarská kultárna práca? To má národy presvedčiť o politickej nutnosti alebo Čo len potrebnosti, ba ešte viac, o politickej možnosti existovania na Dunaji uhorského štátu? To je príprava k maďarskému imperialialismu, k vlivu na Balkánsky polostrov a na jeho slaviano-grécke národy? To má byť ohrada proti mohutnému germanismu a návalu odpárodňujúcich, internacionálnych síl? to má byť emancipačná činnosť proti jarmu, ktoré už už nakladá na väzy krajiny internacionálny semitický kapitál, semitická víťazná zručnosť, umnosť a exploatácia ? To má má byť hať a nádržka proti ohromnému prúdu emigrácie do Ameriky ?! Keď Uhorsko javí sa nehanebne a drzo celému svetu, ako jeden veľký kriminál, to má ho urobiť sympatickým, príťažlivým a slávnym? A darmo: národ, krajina nezaobíde sa bez slávy, bez hrdosti a čestnosti medzi krajinami a národami: to je duša v nej, to ju dvíha, spolčuje, zjasňuje a dáva jej duchovný obsah, charakter, osobnosť. Beda pokoju bez slávy príčiny! Beda krajine, ktorá si sama na čelo vyráža stigma hanby a samovoľne stáva sa otrokárňou, ergastulumom svojho ľudu, svojich národov. Za radosť, kaprálovať nad hajnom poviazaných rabov! Za radosť, narobiť zo sudcov, kultúrnych, správnych, cirkevných dejateľov samých profuzov, derešistov a pranierníkov!! Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Neupotrebenýcii rukopisov redakcia nevracia. Jednotlivé čísla predávajú sa po 10 h., poštou 12 h. Číslo 76. Politický prehľad. — 1. júla. Vzbura v južnom Francúzsku neprestáva. V Narbonne mali poradu povereníci í j všetkých štyroch departementov a uzavreli protiviť sa dalej vláde. Všetci mairovia (maire = predstavený obce), ktorí zriekli sa úradu, oznámili präfektom, že nevstúpia nazpäť do služby. Japonsko proti Anglii. Japonsko že zbrojí, ako nezbrojilo ani pred ruskou vojuou. Roku 1906 výdavky jeho na armádu cinily 52 milliony jen, roku 1907 vypočítané sú na 111 millionov. Výdavky na flottu minulého roku neprevýšily 40 millionov jen, roku 1907 už dosiahnu 82 milliony. Armáda rozmnožuje sa, lode zimnične stavajú. Len tolko čo spustili na vodu obrnenca „Satsuma“, ktorý je silnejší, než anglický „Dreadnought“, a ešte stavajú „Aki“, dosial nevídaný koloss. . Proti komu pripravuje sa tak Japonsko? V anglickej knihe, vydanej pod záhlavím „The Unveiled East“ (Východ bez masky), hovoria s určitosťou, že proti Anglii. Spolok Japonska s Angliou že je len na papieri; v skutočnosti Japonci vedú proti Angličanom rozlútenú ekonomickú vojnu, ktorá pred očima terajšieho pokolenia musí priviesť ku katastrofe. Na Tichom oceáne Japonci už zničili šesť europejských paroplavebných línií; siedma, nachodiaca sa v rukách Garrimana, „železničného krála“, vyjednáva s japonskou spoločnosťou o likvidácii. Na Indickom oceáne je taká istá borba. Japonci ani netaja, že chcú monopolisovať v svojich rukách všetok námorný obchod od Sueza na Východ. Kavasakské lodnice stavajú lode i pre Čínu, i pre Siam, i pre Indiu. Zákon o subsidiach, odhlasovaný japonským parlamentom tejto jari, namerený je k vytisnutiu Angličanov s Ďalekého východu. Ešte i plavba na Jancekiangu, kde Angličania od dávna cítili sa ako doma, prechodí Japoncom do rúk. Indusom Japonci takto hovoria: „My veľmi sympatisujeme s vami, lebo vidíme vaše strašné polo ženie. My žiadame si, aby India mohla sa postaviť medzi svobodné a neodvislé asiatské štáty.“ Sofia, 29. júna. Len vo všeobecnosti, nakolko to ctené slovenské obecenstvo môže zaujímať a prispeť ku charakteristike našich politických a právnych pomerov a mravov, chcem sa dnes zmieniť o poľnom vojenskom súde proti vrahom ministra Petkova. Predne treba s prízvukom spomenúť, že ked vražda bola spáchaná, nikde v krajine neboly zavedené mimoriadne bezpečnostné poriadky, lebo k tomu nebolo príčin, a tak Národné Sobranie len a posteriori uzavrelo, aby bol sostavený poľný vojenský súd, ako v dobe vzbúr a násilných verejných neporiadkov. Zákonu teda daná obratná sila. Účelom bolo, rýchle a prísne súdiť a nerobiť ceremónií i s vrahom samým, i s jeho pomocníkmi, jestli mal takých, a na týchto menovite mali naostrené zuby, lebo že vrah, popadnutý pri skutku, odvisne, o tom nebolo pochybnnsti. Ale tí pomocníci, tí intellektuálni pôvodcovia vraždy... Novšia história bulharská poskytuje v tomto ohľade nejeden smutný príklad. Poukážem len na prípad s ministrom Belčevom, ktorý jedného večera na prechádzke mestom pri boku Stambulova bol zastrelený. Vražda záhadná a dosial nevysvetlená. Aký to bol vtedy pohon na politických protivníkov podozrelýchnepodozrelých! Čo nerobili s Karavelovom! Úplne nevinný bol by iste zaplatil životom. Len zakročením cudzích diplomatických predstaviteľov bol od istej smrti zachránený. Pani Karavelová, ako smyslov pozbavená lietala od vyslanca k vyslancovi a na kolenách prosila ich o záchranu nevinného muža svojho. A pre tento skutok potom pani Karavelovú chceli pohnať pred súd pre velezradu, lebo že žiadala, aby cudzí zástupcovia zamiešali sa do záležitosti čisto vnútornej. Ovšem že dnes stoja veci trochu inak. Dnes nepanuje vševládny Stambulov, a i Petkov, ktorý sa mu trochu rovnal, hnije už pri jeho boku na cintoríne, a zostali len chatrní, významu nemajúci epigóni. Pritom všetkom zjavná bola i teraz tendencia, vykoristiť sám v sebe nadmier poľutovania hodný fakt, smrť Petkovu, proti politickým protivníkom a zamočiť menovite redakciu „Balkánskej Tribúny“, výstredného orgánu národniackeho. Z pojednávania pred súdom vysvitlo, že súdobné vyšetrovanie nedialo sa vždy spôsobom bezúkorným, objektívnym. Upotrebeno hrozieb a sľubov a k vyšetrovaniu boli dopúšťaní ľudia, ktorí tam naskrze nemali čo hľadať. Tak vytýka sa, že brat ministra Genadieva i v noci mal prístup k uväzneným a i sám vyšetroval. Svedkovia a obžalovaní vytýkali pred súdom, že protokolly o vyšetrovaní obsahujú mnohé nesprávnosti, mnohé výpovede že sú skrútené, iné povynechávané. Z advokátskych kruhov počuť, že hotujú sa korporatívne vystúpiť proti takému spôsobu súdobného vyšetrovania. Proti tomu treba konštatovať, že predseda vojenského súdu plukovník Tanév viedol a vedie súdobné pojednávanie s taktom a nestranne. Ale kto je vrah? Kto je Alexander Petrov? čeľadník asi 21—22 - ročný, nemanželský syn z otca Bulhara a matky Turkyne, ešte i dosial nepokrstenej, pravý bastard, odpornej fysiognomie, mravne spustlý, naozajstný typ zločinca, ktorý v svojom krátkom živote navyvádzal sa už dosť darebáckych kúskov. Počítajúc sa k stambulovistom, posledne začal si zahrávať na anarchistu. Držali ho za človeka, za špióna ministra Genadieva, ktorým, so zaobídením ustanoveného censu, vymenovaný bol za úradníka pri vidínskej filiálke zemledelčejskej banky. Tam začiatkom februára tohoto roku pohádal sa so svojím predstaveným a vylepil mu pritom pár zaúch. To už presahovalo mieru, Petrov bol prepustený. Odobral sa do Sofie, kde pristihol dňa 19. tohože mesiaca (st. st.), aby pomocou svojho patróna Genadieva vymáhal si novú službu. Ale už vo Vidine sa zastrájal, že bude beda komusi, ak ho neprijmú do služby. Tu viac ráz sišiel sa s ministrom Genadievom, a ked naznačenie vystávalo, poslal mu list s pohrozením, ak ho nenaznačí. Petrov vyčkal ministra na ulici. „Teda ultimatum? Nedostaneš služby“, riekol mu Genadiev a šiel svojou cestou. V Sofii Petrov dal sa s niekoľkými do známosti, od jedného žiadal bomby, od druhých revolver, ale nik mu nedával ani jedného, ani druhého. Držali ho za blázna alebo špióna, podvádzača. Najviac obcoval s istým Chranovom, ktorý ho zaviedol i do redakcie „Balkánskej Tribúny“. Vyvolali Ikonomova, direktora časopisu, a tomu Petrov dal tri otázky: čo by bolo, ak by zabili kňaza? čo, ak Genadieva? a čo, ak by zabili Petkova? Predstavme si teraz, že Ikonomov videl Petrova po prvý raz a že sa s ním viacej ani nesišiel; že celý rozhovor trval len niekoľko minút a že Ikonomov mu odoprel každý materiálny prostriedok: či možno o tomto sa domýšľať, že by bol hned a zaraz sadol na lep takému odkundesovi? A predsa, povedia vraha, Ikonomov i s Chranovom je hlavným obvineným a vojenský prokuror pre všetkých troch žiada trest smrti. V Sofii nikto sa nenašiel, čo by Petrovi bol dal bombu, revolver alebo peniaze, aby si kúpil, čo treba. Prostriedky k tomu mu dala zemledelčeská banka. Dňa 26 februára (st. st.) do obedu Petrov pribral si tam ostatok platu, čo mu patril, s tým odišiel rovno do sklepú kúpiť si revolver, a odpoludnia toho samého dňa spáchal attentát. V prvom rade namiereno mal iste na Genadieva, ale toho len neznačiteľne poranil, a ministerpredseda Petkov si to odniesol.