Národnie Noviny, október-december 1907 (XXXVIII/115-153)
1907-10-01 / nr. 115
Vychodia tri razy do týždíia: v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na štvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h. Do cudzozemska: do Nemecka 16 mariek, Kúska 9 rubľov, Ameriky 41/, dollára, ostatné cudzozemsko 24 franky. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Zastupitelia pre Ameriku: P. V. Rovnianek & Comp., Pittsburg, Pa, 612—614 Grant Street. Ročník XXXVIII. Utorok, 1. oktobra 1907. Číslo 115. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Neupotrebených rukopisov redakcia nevracia. Jednotlivé čísla predávajú sa po 10 h., poštou 12 h. Tak sa nakladá s národami! Teda už je dokázané, že zákazy slovenských shromaždení nevyšly z rozumov slúžnovských, ale vyšly od vlády: naša koalicionálna after-vláda, ktorej akýsi spochabený osud divnými cestami dal na čas do rák moc, táto arendálna vláda na výpoveď myslí znemožniť alebo čo len oddialiť národnú Otázku V Uhrách komisnými zákazmi, bornirovanými fermanmi!! Smetená bude táto mizerná vláda s tvári krajiny, iba špachotný zápach zostane po nej, ale národná otázka v Uhrách rozšíri sa, zmocnie, vzbúri všetko až do spodku a musí byť riešená tak, že jazyky statočných národov budú mať platnosť a úctu všade, kde má platnosť náš slovenský groš, naša slovenská rekrútska krv! Už nie dlho trvať bude do neba, k Bobu, Kristu a Bohorodici volajúca krivda, že za naše slovenské groše stavajú musea, divadlá, pomníky, a nám z toho neudelia ani mizerného haliera ; ukrutné, tyranské panstvo rassy musí byť u nás tak prelomené, ako je už čiastočne v Čechách a na Morave, ako bolo prelomené na brehoch Marice a pod Vitošom. Ze vláda vlívala na zákazy, ukázalo sa najlepšie pri zákaze prešporského, na 29 ty september opovedaného shromaždenia: námestník prešporského kapitána Albel zakázal socialistami oznámené shromaždenie len preto, „lebo programm označuje i rečníkov národnostných11. Oznamovatelia appellovali na mešťanostu, ako na druhú inštanciu, ktorý dovolil shromaždenie, jestli slovenských rečníkov z programmu vyhodia. Jasný blesk osvietil celú situáciu: nie socialisti sú vláde strašní, tára a búcha, kto tvrdí, že v Uhorsku jestvuje nie národné, ale vôbec len triedne, klassové utláčanie, pod nímž jednako trpí Maďar i Slovák ; nie, strašní sú vláde Slováci, ako národnosť a jestvuje nadovšetko národné, rassové utlačovanie, národné, rassové panštenie, o ktorého „zoslabenie“ boja sa. V tomto nám treba jasno videť a nedať sa mámiť! Maďarskí socialisti, keby prišli k vláde a moci, budú nie menej utlačovať slovenskú národnosť, ako ju utlačujú liberáli. My môžeme prijímať predbežne každú pomoc so strany socialistov, ale osnova našej borby musí byť náš slovenský národ, naša slovenská národnosť, náš slovenský jazyk a jeho nezastarateíné práva. Jestli obhájime národ svoj a odrazíme útoky na jeho život, príde rad na sociálne otázky, trebárs i na sociálny demokratismus, ale jestli by nás zmrvili a usmrtili, ako národ, nech čert trávu žerie! Nezabúdajme nikdy na hlavnú osnovu, na jedine čestnú a vernú postať národnú! Nezabúdajú na ňu naši nepriatelia! Slovenskému slovu nedovoľujú zvučať v Prešporku, obkolesenom čistým slovenským národom, ale vehementné socialistické reči sú im nie nepohodlné. Nezabúdajme na svoj slovenský národ, na svoj slovenský lud, ktorého nič nikda nepozdvihne z ujarmenia, jestli nepozdvihne bo slovenská národnosť. Najkrajšie sociálno-demokratické Thule a Eldorado nemá pre nás ceny, jestli v ňom zahynie naša slovenská vzdelanosť, náš slovenský jazyk, naša slovenská literatúra, naša slovenská, národná osobnosť. I Thule i Eldorado bude hrobom, ba peklom!! No s každým dňom temneje peršpektíva našich nepriateľov, unížiť slovenčinu na hnusný žargón, potlačený, bezgramotný, ako je dnes cigánčina. To sa už viac nepodarí: naopak, slovenčina sama svojou silou driape sa z uníženia. Nedávno malá spoločnosť, muž a dve dámy, hovorili svobodne po slovensky vo vagóne druhej triedy v prítomnosti viacero cestovateľov. Jedon z nich poznamenal ticho k súsedovi: „Musia byť alebo veľmi bohatí, veľmi vzdelaní, ale celkom iste absolútne neodvislí, ked hovoria po slovensky.“ S našou slovenčinou to tak bude, ako s nemeckým vývozným tovarom. Angličania z konkurrenčných ohľadov dávali na nemecké bedny maľovať, ako výstrahu: „made in Germany“, to jest tam je horší, podlejší tovar, než anglický. A bolo asi tak. Ale Nemci sobrali sa s duchom, zdokonalili svoje industriálne výrobky a „made in Germany“ prestalo byť výstrahou a je už dnes reklamou, tak že i našich fabrikantov prosia, aby napísali na bedny „made in Germany“, hoci je tovar i rakúskouhorský. Tak to bude i s naším drahým tovarom, našou slovenčinou! Čo chvíľa bude ona známkou vzdelanosti a krásy, len ju pestujme a vydávajme v nej dobré, krásne diela a rozširujme ich, hlásme sa, lebo nemí nezaslúžia statočných delníkov. A to chce vláda zaraziť fermanami a prenasledovaním jednotlivých osôb! Už nikdy! Žiť bude naša slovenčina, v nej a ňou pozdvihne sa náš národ medzi vzdelané národy! Politický prehľad. — 30. septembra. Vo Viedni najmä sobota bola ruským dňom. Na poludnie vítanie veľkého kňaza Vladimíra Alexadroviča, popoludní audiencia ministra Izvolského u cisára, potom návštevy u cisárskej rodiny a obed dvorný, na zavŕšenie dňa vysokí hostia pozreli si predstavenie v opere. V nedelu — pokračovanie. Veľký kňaz Vladimír vo Viedni. Na svojej ceste z Bulharska najstarší živý syn cára Alexandra II. v sobotu na poludnie prišiel do Viedne. Vítali ho, ako vítavajú len panovníkov. Od nádražia do Burgu ulice boly plné národa. Na perrone čakala čestná stotina 19. pešieho pluku so zástavou a muzikou. Generalita, civilné vrchnosti malý svojich najvyšších predstavitelov; členovia ruského posolstva boli i so svojimi paniami. Korunný princ Franc Ferdinand prišiel v uniforme svojho ruského dragúnskeho pluku, so stužkami rádu sv. Andreja. Jeho Veličenstvo Franc Jozef bol v uniforme svojho ruského Kuxholmského gardového pluku, so stužkou rádu sv. Andreja. Vlak prišiel o 12. hodine 3. minútach; prvý vystúpil z neho Vladimír Alexandrovič, za ním jeho manželka Mária Pavlovna. Cisár objal a bozkal sa s veľkým kňazom, veľkej kňahyni on i korunný princ bozkali ruku. Pri zvukoch ruskej hymny Vladimír Alexandrovič s cisárom prešiel popred čestnú stotinu. Dorozumenie medzi Kúskom a Angliou. Ako sme už pripomínali, predmetom rusko-anglickej smluvy je riešiť sporné otázky v Asii, ktoré boly stálym prameňom nedorozumení medzi týmito dvoma dŕžavami. Otázky také sú tri: persícká, afganská a tibetská. Smluvou riešená je najprv otázka persická. Dávno už krajina táto rozdelená je akoby na dve pásma — južné, v ktorom živo badať vliv anglického rynku, a severné, na ktoré vlíva ruský rynok. Toto rozdelenie je i základom anglicko - ruského dorozumenia v persickej otázke. Každá z dŕžav ohraničuje kruh svojho vlívania len na polovicu Persie. Na mappe Persie označené sú dve línie: jedna ide čez Kaspi-Širin, Isfagan, Jezd a Hakk po rusko-persicko-afganskú hranicu, druhá čez Hezik, Birdžand a Kerman tiahne sa ku Bender-Abbasu. Na sever od prvej línie Anglia zaviazala sa nedomáhaf sa nijakých koncessií, výhod alebo podujatí pre svojich poddaných, a podobným spôsobom zaviazalo sa i Rusko vzhľadom na územie, ležiace na juh od druhej línie. Obe dŕžavy zaväzujú sa šetriť celosť a nedotknuteľnosť Persie i rovnoprávnosť ostatných štátov v obchodnej a priemyselnej oblasti. Druhá je otázka afganská. Anglia zaväzuje sa nemeniť politického položenia Afganistana, neposmelovať ho v agressívnych zámeroch, nestareť sa do jeho vnútornej správy a nezaujať nijakého punkta na jeho území. Rusko so svojej strany uznáva, že Afganistan leží mimo sfäry ruského vlívania. Rozriešená je i tibetská otázka. Rusko a Anglia uznávajú suzerenitu Číny nad Tibetom a zaviazaly sa nestýkat sa s Tibetom iba prostredníctvom čínskej vlády a nedržať v Tibete svojich diplomatických predstaviteľov. Obe dŕžavy zaviazaly sa ďalej nevymáhať si nijakých koncessií v Tibete, neprijímať do zálohu nijakej časti tibetského územia alebo tibetských dôchodkov. „Najvážnejší je v tejto smluve — píše petrohradské „Slovo“ — sám fakt jej uzavrenia. Tým odstraňujú sa pre budúcnosť všetky príčiny nedorozumenia medzi Ruskom a ADgliou a sbližujú sa dva národy, ktorých záujmy už dávno potrebovaly tohto sblíženia. Pritom uznať nám treba, že Rusko nezadalo ani jednej zo svojich zákonných výhod, naopak, zabezpečiac anglické práva, zabezpečuje spolu s tým i svoje vlastné... Pridelením Isfagani do sfäry ruského vlivu a odrečením sa Angiié od niektorých výhod, získaných smluvou s Tibetom, ešte povyšuje sa význam dorozumenia v ruských očiach. Vidíme z toho i to, že Anglia úprimne chcela odstrániť všetky nedorozumenia. Uznanie so strany Ruska, že Afganistan leží mimo sfäry jeho (ruského) vlívania, je dôsledným rozvitím politiky, ktorej vždy držalo sa Rusko v pomere k tomuto štátu, a uznaním týmto dokáže sa Angličanom úplná úprimnosť Ruska nenarušiť korenných anglických záujmov.“ „Pozdravujúc dorozumenie — končí „Slovo“ — my sme presvedčení, že ním urobený je začiatok novej doby anglo-ruského priateľstva. Oba národy, zbavené strachu pre svoje asiatské majetky, môžu odteraz cele oddať sa rozvitiu svojich obchodných a priemyselných pomerov. Možno očakávať v budúcnosti, ako prirodzený násiedok anglo-ruského sblíženia, i oživenie potykov na rusko-indickej hranici, ktoré samo sebou urobí nevyhnutným spojenie ruských železničných línií s anglo indickými a vtedy uskutoční sa dávny sen všetkých kultúrnych dejateľov: otvorenie čez Rusko velkej kontinentálnej cesty medzi europejským západom a indickým východom.“ Sofia, 23. septembra. Grandiósna manifestácia ľudu. Ako známo, veľkú, tichú, miernu manifestáciu so strany tunajších nepolitických, kultúrnych spolkov minister dr. Gudev zabránil. Delikátne sociálne položenie týchto spolkov a jej členov nedopúšťalo, aby sa sprotivili zákazu a podujali niečo i s risikom, že sa stretnú so surovou policajnou silou. Bez strachu, bez okúňania, bez takých jemných ohľadov samostatnejšie živly podchytily myšlienku, aby pri tejto vážnej, nebývalej, historicky dôležitej príležitosti dalo sa bezprostredného výrazu citom a smýšlaniu širokých kruhov obyvateľstva stolice