Národnie Noviny, január-marec 1908 (XXXIX/2-39)
1908-01-04 / nr. 2
Vychodia tri razy do týždňa : v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Rakúsko-Ohorsko na celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na štvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h. Do cudzozemska: do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 rublov, Ameriky 41/, dollára, ostatné cudzozemsko 24 franky. Ročník XXXIX. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych ui dopisovateľov. Keupotrebených rukopisov redakcia nevracia. g Jednotliví čísla predávajú sa po 10 h., poátou 12 h. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Zastupitelia pre Ameriku- P. V. Rovnianek & Comp., Pittsburg, Pa, 612—614 Grant Street. Sobota, 4. januára 19U8. Číslo 2. Oznámenie. Upozorňujeme veľactených čitateľov »Národných I\ovín‘, že náš časopis posielame aj tohoto roku len tým odberateľom, ktorí sa vopred predplatia. Prosíme teda predplatky čím skôr nám doposiaľ, aby sme časopis aj dalej riadne expedovať mohli. Nakladateľstvo „Národných Novín“. Nariadenie jazykové grófa Juliusa Andrássyho. Vzhľadom na vnútornú politiku nariadenie grófa Juliusa Andrássyho prevyšuje dôležitosťou všetky politické novoročné enunciácie; môžme postaviť sa na akékoľvek stanovisko, či na stanovisko neveriaceho Tomáša, či na stanovisko naivného veriaceho človeka, ono je raz tu a je nesmazateľným faktom, majúcim silné konsekvencie, jestli ásnád nie pre vládu a jej politiku, ale iste pre politika grófa Juliusa Andrássyho. Gróf Julius Audrássy je náš veliký a tvrdý protivník, nenávidí nás, i britko o nás súdi, proti nám pripustí i nási-1 lenstvo, je hotový nám i krivdiť, ale gróf Julius Andrássy je samostatný muž, svojho Boha človek, neodvislý talentovaný a vlivný až po najvyššie miesto. A tento muž, ako minister vnútorných diel ex kathedra, kon-i štatoval vo svojom nariadení, že bez nále- j žitého rešpektovania materinských jazykov dobrá administrácia je absolútne nemožná. Znať dokonále jazyk obecenstva „je neodpusti teľná požiadavka t obrej administrácie a spolu nevyhnutná podmienka úradovať a zdarné konať vá’ne povolanie, očakávajúce okresných úradníkov na poli svedomitého pestovania materiál ych i duchovných záujmov ľudu a podporovania ho v záležitostiach jeho. Ak nezná jazyk obyvateľstva, okresný úradník je akoby cudzí uprostred ľudu jemu svereného; ak nemôže bezprostredne stýkať sa s ním, nemôže si získať jeho dôveru a bez dôvery nebude mať blahodárneho vlivu, potrebného k tomu, aby v službe štátnych cieľov, ako i v napomáhaní verejného dobra a dobra ľudu mohol vyvinúť užitočnú a prospešnú činnosť.“ Od roku 1868 nevyšlo od uhorskej vlády ani jedno nariadenie, ktoré by malo za postať zákon o rovnoprávnosti národností. Áno, vyšly zákony a nariadenia, ktoré nearovnávaly sa s kardinálnym ústavným zákonom 44. z roku 1868, ba ktoré ho vyzdvihovaly Čiastočne. Nariadenie grófa Juliusa Andrássyho je prvým krokom exekvovania národnostného zákona. Neskoro prichodíte, gróf Isolani, no prichodíte predsa! Z nariadenia všeličo vychodí. Jestli úradník je povinný vedieť jazyk ľudu, myslíme, že ho má tak vedieť, aby jeho reč nebola posmechom na jazyk, aby ho ľud nevysmieval, ako onoho sudcu, ktorý povedal: „Ten krava boli v žito a pasoval sa tam.“ Lámanie a hvzdenie jazyka nepozdvihuje dôstojnosť, vliv a vážnosť úradníka, ale ho práve označuje, ako cudzinca, ku ktorému niet dôvery, ako muža, ktorého duchovný záujem nielen že nenie to tožný s duchovným záujmom ľudu, ale sa mu diametrálne protiví. A kde že sa má úradník naučiť správnemu jazyku? Ved on s ľudom hovorí nie len o kuchyni a kydaní hnoja, ale o veciach občianskych, právnych, správnych, všeobecných, často i vyšších, theoretických. Takému jazyku, ktorý je potrebný k administratívnym stykom, nenaučí sa slúžny od svojho hajdúcha alebo od svojej slúžky. K tomu je treba školská, literárna príprava, a čo by obmedzená len na šlabikár a čítanku stredno školskú. A kdeže sme? Ako to stojí, ked povážime, že litera slovenská je ostracismom stíhaná nielen v škole, ale i v celom živote? Všeličo vychodí z nariadenia ministra vnútorných diel grófa Juliusa Andrássyho, všeličo. Norimberským lievikom nemožno do hlavy naliať ani len — slovenčinu. Nielen príležitosť, kniha, Studium je k tomu treba, ale i chuť! Bez chuti ľahko sa vykrúti! K tomuto všetkému je potrebná všeobecná úcta jazyka, všeobecné jeho uznanie a pestovanie. Ako môže sa žiadať od úradníka znalosť jazyka, ktorý stojí a či leží bezprávny, necvičený, nerešpektovaný, utláčaný, vyháňaný, ba úradne hanobený, posmievaný a za nešťastie, neresť a nebezpečenstvo vyhlasovaný ? Bez kultivovania jazyka ako možno žiadať, že by úradník ním správne, vážne, nekarrikatúrne hovoril? Nariadenie ministrovo kathegoricky požaduje všeobecné uznanie a rešpektovanie jazyka materinského, a tým samým jestli by neostalo len na papieri, odstránilo by jedno x najväčších a najbolestnejších gravamenov slovenských. Minister hovorí o ľude, ale či z toho ľudu vyšlá intelligencia má byť vytvorená z dobrodenia a lehoty materinského jazyka? Či blahodať materinského jazyka prestáva tam, kde počína sa jemnejšia košeľa, duševná práca? Gróf Andrássy, ako jeden z najvážnejších politikov krajiny nemouol vydať nariadenie bez toho, že by si nebol povedomý, aké konsekvencre z toho neomýlne vyplynú. Uznajúc nielen existenciu materinských jazykov, nielen ich prirodzené a zákonné oprávnenie, ale ich potrebu a nevyhnuteľnosť k dobrej administrácii, nemôže nás, požadujúcich jazykové práva, zaraziť triviálnym: „V Madarorságu sme, teda hovorte len po maďarsky, tak ako tí, čo sú vo Francii a hovoria len po francúzsky.“ Dobrovoľné uxnanie materinského jazyka nemôže byť okamžitým vrtochom, politikasterskou fintou, ono je politickým faktom, na ktorý sa možno odvolávať pri nesčíselných jazykových krivdách a prehánkach. Konštatované je, že nenie eo ipso nevlastencom, kto po slovensky myslí, hovorí, píše, básní, politisuje a — administruje. A jestli táto pravda prekliesni si cestu do skutočného života, to ostatné musí nám byť pridané. Politický prehľad. — 3. januára. Aehrenthal, Bülow a Tittoni, to jest správcovia zahraničnej politiky rakúsko-uhorskej, nemeckej a talianskej vzájomne gratulovali si na Nový rok. Trojčlenový spolok teda dal znaC o sebe, a to je temer jediná udalosť v svetovej politike na rozhraní dvoch rokov. V amerických novinách i v novom roku obývajú sa sťažnosti proti Japoncom. Z rozhovorov s predstavitelmi kupeckých firiem v Mančžurii uverejňujú, že Japonci i v severnej Číne pod zámienkou otvorených dvier uvádzajú do života v obchode úplný monopol. Na takom území, ktoré nie je ich, Japonci strhli obchod do svojich rúk a vytvorili iné národy. Japonský tovar ide do Číny bez cla, ostatné národy platia clo od svojho tovaru. S anglickými a nemeckými kupci Japonci že robia to isté, čo s amerikánskymi. „Moskovskija Viedomosti“ v rukách prof. Budiloviča. Spolupiacovnik „Gulusa Moskvy“ shováral sa g A. 8. Budilovičom, novým redaktorom-vydavatelom „Moskovských Viedomosti“; z toho, čo „Golos Moskvy“ podáva zo slov pudiloviča, my vypisujeme nasledujúce: „S predstavitelmi monarchických strán k mesta Moskvy, hoci je sám mouarchista, Budilovič temer nezná sa. Jemu je nepochopiteľné rozdelenie monarchických stránok na osobitné gruppv, majúce osobitné programmy. V „Mosk. Viedomostiach“ pôjde svojou vlastnou cestou, n»bude sa miešať do vecí stránok. Osobné sympatie prof. Budiloviča sú na strane slavianofilstva. Nádeje sa ua idejnú mravnú podporu so strany slavianofilov, hoci netají, že teraz slavianofilstvo nie je určitou politickou strauou. „Aksakovské Obsčestvo“. ktoré v Moskve nedávDO S Šarapov založil, dia Budiloviča je este v počiatočnom stave. Viac pozornosti venuje rozličným slovanským spolkom, už prvej jestvujúcim. Čierna Hora. Terajšie pomery v Čiernej Hore veru nie sú radostné. Roku 1906 kňaz Nikola uviedol konštitúciu a v krajine predtým jednomyst-lnej utvorily sa dve stránky demokratická a vládna. Borba medzi stránkami stala sa takou príkrou, že nedávno opposícia už bola hotová narábať kraj nými prostriedkami. V Cetiní chytili istého Štefana Rajkovica a vyšetrovaním v jeho záležitosti vyšlo na javo, že na Čiernej Hore snovali sprisahanie proti kňazovi Nikolovi i proti jeho rodine. „Glas Crnogorca“ písal, že sprisahanie bolo seriosaej povahy a vychodilo zo Srbska. V sprisahaní mali účasť čeruohorskí emigranti, žijúci v Srbsku a na rakúskom území. Srbské noviny (v kráľovstve), ktoré dávno agitujú proti poriadkom na Čiernej Hore a proti kňazovi Nikolovi, všemožne usilovaly sa dokázať, že nijakého sprisahania nebolo, že to všetko bolo tendenčne vymyslené Ale pochybujeme, že by boly presvedčily niekoho. __________ Za Slovákov. V „Slavianskych Izviestach“ petrohradských prof. P. A. Zabolotskij v dlhšej štúdii o Slovákoch píše: „Položenie Slovákov zmenilo sa k horšiemu od vyrovnania roku 1867; základom potlačovania Slovanov po uvedení dualismu je Deákov zákon z roku 1868, uznávajúci v Uhorsku len jeden národ a len jednu štátnu reč — madarskú; duchovní vodcovia Slovákov sú prenasledovaní: J. M. Hurbana za článok „Čomu nás uria dejiny ?“ posadia do väzenia na šesť mesiacov; potom vrhnú sa na ústavy slovenskej osvety a obžalované % antimacľarismu, panslavismu a rusofilstva zatvárajú jedno za druhým slovenské gymnásia vo Velkej Revúci (1874), v Kláštore (1874), v Tur-