Národnie Noviny, júl-september 1911 (XLII/76-115)
1911-07-01 / nr. 76
Vychodia tri razy d* týždňa: T utorok, Štvrtok a sobota. PndyUtu mu yr* Rakítke-Uhortko aa celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na Hrrf roka 4 k., aa medu 1 k. 60 h. •o eadxoxemska: do Nemecka 16 mariek, Knika t rnbľov, Ameriky 4 doll. 76 c., ostatné cudzozemsko 34 franky. Predplatná ecna na sobotňajšie tisla Jot pre Rakúíko-Uhorsko rotné 4 kor., pre Nemecko 4 marky, Rusko 2 rab., Ameriku 1 d. M e ostatné cndiozemsko 6 fr. Jednotlivé čísla predávajú M po 10 b., poétou 12 h. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Ročník XLII. Sobota, 1. júla 1911. Číslo 76. (26) Vojenské návrhy. Už dávno utvrdila sa mienka, že naša armáda pomaly uschýňa, ako ratolesť, nadlomená u pňa. Jej reforma je potrebná, a takým spôsobom octly sa zákonné nárhy armádnej reformy v centre politiky celej monarchie. Kabinet Bienertha a kabinet Khuena- Héderváryho sjednotily sa na texte návrhov, posledný i dal predložiť hotový elaborát pred snem, respektíve pred vojenský výbor snemu, a pracuje všetkými silami, aby návrhy ešte v lete a nej neskoršie počiatkom jasene boly odhlasované v uhorskom sneme. Gróf Khuen- Héderváry, nepriate! každého junctim, predsa uznal za potrebné po tieto dni ohlásiť, že všetky štyri návrhy vojenskej reformy naraz predloží k najvyššej sankcii. Z tohoto vyteká železná konzekvencia, že i rakúsky kabinet, akékoľvek meno nosiť bude, či Gautscha či Thuna, musí mat pri sebe práceschopnú väčšinu na základe starého programmu vzhľadom na vojenskú reformu, ako i vzhľadom na bankový zákon. Gautsch nie je v Uhorsku človek nesympatický; o ňom vedia, že pridŕža sa ducha vyrovnania z roku 1867. Každý vie, že barón Gautsch všetko možné urobí, aby reforma vojenská bola v Rakúsku uzákonená. Otázka je, či nová väčšina na ríšskom sneme bude mat vôľu vyplniť, po čom barón Gautsch túži, a Čo bez veľkých potrasení v Uhorsku i Rakúsku už viacej premeniť nemožno. Teda vec má sa tak, či Česi a nemeckí nacionáli, ktorí majú patriť k väčšine ríšskeho snemu, nepozastavia sa na lehotách a prednostiach, ktoré nová reforma poskytuje maďarskému jazyku, pri čom jazyky slavianske sú cele odstránené s plotni na bok, aby tam pomaly zastydly. Nemeckí nacionáli vidia v tom úštrbu, robenú tak nemeckému armádnemu jazyku, ako i celistvosti a jednotnosti celej armády, Česi a ostatní Slovania nemôžu chladnokrvne hľadieť, ako slavianske jazyky trpia útisk na jednej strane od nemčiny, na druhej od maďarčiny. A ešte jedno. Voľky-nevoľky do oppozície vtisknutá kresťansko-sociáina strana, ústupkami najmä pri trestno-pravoínom poriadku vojenskom hodne rozčúlená, či nebude obstruovať? To sú všetko veľmi vážne otázky, od ktorých závisí sudba nielen vojenskej reformy, ale i vnútorný mier oboch štátov, ako i pomer jedného štátu k druhému, otázky, ktoré musia byť riešené ešte pred debattou o vojenských návrhoch v Uhorsku a pred otvorením rakúskej ríšskej rady. Preto i vrie teraz v Rakúsku, preto i všetko stagnuje v Uhorsku. Darmo nehovorí sa, že naša monarchia je eldorádo kríz a politických prekvapení, alebo ako povedal Schmerling: politických nepravdepodobností. A nadto nadovšetko nie sú vytvorené možnosti všelijakých nedvídaných incidentov. A sú ešte i iné neshody v Rakúsku. Proti českému bloku ohlasujú sa veľmi moravskí ľudáci, počúvajúci na heslo dr. Stránskeho, ktorý bol napadnutý dr. Skardom a dr. Kramárom v shromaždení mlado českej strany. Dr. Stránský menuje mlado-český klub Kramárovým klubom, ktorý pripravil český jednotný klub o mandáty: Stránskeho, Sileného, Smrčka, Kalinu, Prunara, Práška a Záhradníka. „Neue freie Presse“ útočí úvodným článkom proti Gautschovi a Thunovi, ako by oba išli chytiť stranu Čechom proti Nemcom. Toto vehementné napadnutie je veľmi charakteristické: mocným peňažníkom, ktorým robí „Neue freie Presse“ vždy lokajské služby, vari chcelo by sa vodu mútiť a v mútnej chytať mastné ryby. Politický prehľad. obmedzené len na Albániu, tvoria vnútornú otázku. Ale ak by dlho malý trvať, i tak by znamenaly povážlivé nebezpečenstvo pre pokoj Balkánskeho polostrova. Preto dŕžavy pracujú na tom, aby pokoj nastal čím naj skorej. Oživený národuý duch vo Francúzsku. Vo Francúzsku majú nové ministerstvo, pod predsedníctvom Caillauxa. Kabinet Monisa bol prinútený zadakovať pre nerozmyslené slovo v rečníctve nezkuseného vojenského ministerstva. Vojenský minister povedal v komore, že v prípade vojny vo Francúzsku nebude hlavného veliteľa — hlavné kommandó bude v rukách vojenskej rady. Chcel tým polichotit krajným elementom ; ba nazdával sa, že všetkým stránkam bude milé počuť, že v budúcej vojne francúzskej všetka moc nebude daná do rúk jedného človeka Ale účinok bol opačuý: temer všetky stránky sa. pohoršily a ministerstvo Monisa uznalo za potrebné zadakovaf. Parížsky dopisovatel „Nov. Vremeni“ vysvetluje, že terajší parlament francúzsky je velmi citlivý v otázkach, týkajúcich sa národnej obrany, omnoho citlivejší od parlamentov predošlých. Vo Francúzsku veľmi prebúdza sa patriotický cit. Každý deň sú toho nové dôkazy. Len nedávno vermi zaujímavá bolaj patriotická manifestácia mládeže z príležitosti sviatku Orleánskej Panny. Najnovšie zas po celom Francúzsku pozoruhodná bola manifestácia „malinkého kvietku“. Panie a slečny aristokracie, umelkyne i speváčky divadelné predávaly na uliciach i po kaviarňach malinký umelý kvietok v prospech ranených v Marokku francúzskych vojakov. I najchudobnejší ľudia pokladali za svoju povinnosť kúpením kvietku pomôcť raneným vojakom. V Paríži každý, bohatý i biedny, dospelí i deti, ozdobili svoje stužky, prsia alebo klobúk týmto dojemným odznakom patriotickej lásky a solidárnosti. Dňa 23. júna zas bola nová manifestácia študujúcej mládeže francúzskej na stanici Východnej železnice v čest Munka, elsaského študenta zo Strassburgu, ktorého, že prejavil svoju lásku ku Francúzsku, vy tvorili zo strassburgskej univerzity a spolu zo všetkých nemeckých univerzít. Domáce zprávy. Dňa 28. júna okolo piatej bola u ministrapredsedy grófa Karla Khuen-Héderváryho deputácia slovenskej národnej strany pod vedením predsedu slovenskej národnej strany Pavla Mudroňa, advokáta v Turčianskom Sv. Martine, aby mu podala pamätný spis, obsahujúci najsúrnejšie požiadavky, a tlumočila najpálčivejšie krivdy národa slovenského. Ministerpredseda gróf Khuen Héderváry vítal deputáciu blahosklonne, prijal podaný mu pamätný prípis a shováral sa s deputáciou vyše hodiny, uisťujúc ju, že si ich žiadostí s ochotou všimne a elaborát náležíte uváži. BESEDNICA. Kmotrovo prasa. I. Duchovné kmotrovstvo u nás Slovákov je jedna z najväčšich hodností. Kmotrovci bližší sú si ako tá najbližšia rodina, nie div tuná, že je aj v tak veľkej vážnosti. Ináče by sa aj sotva našiel blázon ist za kmotra, lebo darmo, stojí to vždy hromadu groši. Ako by aj nie! Krstná mat, už čo aj tá najbiednejšia, musí čo len zlatovku položiť krstniatku „do plienky’“, a babe „do kúpeľa“ sa už tiež len patrí dáka tá zlatovôčka. A keby len to! ale kde sú ešte iné výdavky ?! — Ved len nemôžeme chúda okrstit pri smútku, bez zábavy! Aký že by malo život, keby sme sa mu ani len na tom krstení nepotešili? Rodič pravda o tom nevie. Kto by sa trápil, ved kmotry nanosia. Upeč koláč ku káve, ako páper ľahký, rodičke sliepočku na polievku, fľaštičku vína od Ro senzweiga na posilnenie — a kde je ešte ostatné?! Aby si hned kúpil čo len klobúk cukru na hriata. Hádam len nebudeš počúvať ošemety, ohováranie, — „jest mi tu za kmotrovcovl, ani len briateho nedali. Úž je to tak! Čokoľvek môže vystať, ale hriato ako medovec sladké, nie. A kraotričkám do kávy už len iež treba toho sladiču. Kedy že sa chudobný človek — 30. júna. O albánskom povstaní už bola reč i v anglickom parlamente. Grey, minister zahraničných diel, odpovedajúc v tej veci na dotaz, osvedčil, že dŕžavy do- 8taly žiadosť albánskych vodcov. Kým sú nepokoje napiješ dobrej kávy, ak nie na krštení?! Ked je to už raz tak, darmo je, ale aspoň užiješ. Výdavok, výdavok, ale si duchovným otcom krsťniatka! Hodnosť je pravda len hodnosť! Tak veru, bezmála by bol zabudol, že sa na Borovej krstenie neodbaví ani za všetky svety bez prasacinky. Ked kmotrovci nedonesú, alebo sa v dedine nenájde, radšej budú čakat, čo i do roka s krstom, prasiatko na pečienku ale byt musí. Nepredarmo prezývajú teda Bôrovanov „prasatármi“. Ak sú kmotrovci načo súci, ked doma niet, i z tretieho chotára zadovážia dákebo mokrtka na pečienočku. Byť v Borovej na krštení a nejiesf prasacinky, je ako byt v Ríme a nevidieť pápeža. Krstenie, kmotrovci a prasacinka sú neodeliteľné tri veci u nich. Hodnosť duchovného kmotrovstva dostala sa za podiel i Mišovi Vrátnemu a to práve v nevhodný čas. Dosť sa našomral, ale čo robiť! Ked ťa raz požiadajú, musíš ist. A keby to aspoň bližšie, ale toľké svety, na Borovej, až hen za „mestom“! Ved kde že Borová? Pohneš sa z domu po poludní, ani sa najiesť nestačíš poriadne a prídeš ta čajsi na slnca sedaní. Je to nie maličkosť. A k tomu taký čas? Dvor prázdny. Drúbeže niet, mašica na oprasení síce, nuž ale kto vie kedy? Náš Mišo by už bol musel vari na hanbu sveta len ten klobúk cukru kúpiť, keby sa nebola smilovala nad ním práve sama mašica. Dosť sa natrápil, čo a ako, aj ten cukor bude museť vziať na bórg u Žida a tu ho máš! Lebo mal zle v kalendári napísanô, alebo sa mašica prerátala. Dost na tom, vari dvoma týždni pred krstením obohatila chlievik ôsmymi prasiatkami, ako váľky. Mišo vlastným očiam neveril, ked videl tento div, ale čo po všetkom, prasiatko bude. V den krstu ešte sa len brieždilo vzal najkrajšie prasiatko do medzi plecnej kapsy a pod na Borovú. Pani kmotra je tam už tretí den. Práve siedmu odbily hodiny, keď došiel do mesta. Sklepy boly už pootvárané, pôjde ešte kadečo pokúpit: kmotrovi cigaru, krsfniatkom cukríkov a pani kmotre rozolišu, sladkého hustého. Aj sám ho koštoval. Trochu sa potúlal po trhu, či dákeho známeho nenájde reku. Prasiatko v kapse kvičalo, nie div, že každá pani pristavila Michala. Nazeraly do kapsy, chválily, div, že ho neuriekly. Dáky nízky, tučný pán pristavil Michala. Potisol okuliare na čelo, nadvihol obrvy a nazrel do kapsy. — Ej, ej, prasiatko, no, no, ľaďže! — zvolal udiveno. — Priateľko nuž a čo? — odvetil Michal a pošiel ďalej. Pán s okuliarami ho ale zadržal. — Je na predaj? — spýtal sa a div mu oči nevyskočily od radosti.