Národnie Noviny, január-marec 1913 (XLIV/1-36)

1913-01-03 / nr. 1

rsa m Vychodia tri razy do týždňa: v utorok. Štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Rakósko-Chorsko na celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na štvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h. Do cudzozemska: do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 rublov, Ameriky 4 doll. 75 c., ostatné cudzozemsko 24 franky. Ročník XL V, X a Predplatná cena na sobotňajšie čísla je: pre Kakúeko-Uhorsko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky, Rosko 2 rub., Ameriku 1 d. 26 e. ostatné cudzozemsko 6 fr. Jednotlivé CJela predávajú aa po 10 h., poštou 12 h. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Sobota, 3. januára 1913. ŠTÁTNA VEDECKÁ r, -h*,* K O Š 1 C L L&iúnova 12. číslo V yzvanie. ,Národnie Noviny“ badá vychádzať '. jím 1914 ako posiaľ, tri razy týždenne, .. i predplatnú cenu: pre naša monarchiu 16 korún ročne, 8 korún polročne, 4 kö­nny štvrťročne; pre Nemecko 16 ma­­ek, pre Rusko 9 rublov, pre Amerika 4 doll. 75 centov. Pre ostatné cudzozemsko 34 franky ročne. Okrem toho možno sobotňajšie čísla * 7* hárka) odoberať i osobitne sa lacná pred­ané, t. j. v našej monarchii ročne 52 čísel ;a 4 koruny, polročne — 26 čísel za 2 oruny, a Štvrfroôae = 13 čísel za 1 ko­­:anc. Taktiež do Nemecka za 4 marky, Ruska 2 ruble, do Ameriky 1 doll. 25 v «ntov, do ostatného cudzozemska 6 fran­kov ročne. Predplatné pre Ameriku prijíma firma Papánek, Kováč & Go., Chicago, 111., 1735 Halstead St. 1 tohoto roku poskytujeme predplatiteľom Národnýoh Novín obľúbené novoročné prämie, t. j. istý počet zuamenitých slo­venských kníh za cenu značne «nížená Na 1914 ty rok určili sme za prämie Národných Novín dve kollekoie: Kollekoia A) obsahuje 5 sväakov So­­brbných Spisov Martina Kukučina, g v. I—V, broširované za snížeaú cenu 7 korún (via­zané 13 korún). Alebo kollekoia B), obsahujúca: 1 sväzok Sobraných spisov básnických Hviet­­doslava (Sväzok I.), 1 sväzok Spevov Jána Bottu, 1 sväzok Básní Jána Hollého. Všetky 3 sväzky broširované za sníženú cena 6 korún, viazané za 10 kor. 50 hal. Kto by si žiadal niektorú kollekoia, nech pri doposlaní predplatku na Národnie Noviny dopošle i udaný príplatok a určite označí, ktorá kollekciu si žiada. Možno si objednať i obe kollekoie razom. Knihy odošleme fran­­kovane. I na rok 1914 možné nám je poskytnúť niekoľkým nemajetnejším predplatiteľom ča­sopis za pol oeny, ale treba sa o to pri­hlásiť do 10. januára 1914. Predplatky najvýhodnejšie je poslať splat­ným lístkom poštovej sporiteľne, ktorý bol pripojený k číslu od 13 decembra. V Turčianskom Sv. Martine, v me­siaci januári roku 1914 Redakcia a vydavateľstvo „Národných Novín“. Y novom roku. Nebol by div, ak by sa v ľucľoch ešte väčšmi bola zakorenila povera, že trinástka je nešťastný počet — taký ťažký bol rok 1913. A najmenej dvojnásobne doliehala jeho ťarcha na ľudí u nás, v našej krajine. Prostred veľkých udalostí v súsedstve našom, na Bal kánskom polostrove, ztratili hlavy správcovia našej zahraničnej politiky a stvorili nám okol­nosti, v ktorých ozaj ťažko bolo žiť. Peňažná kríza, citeľná široko po &vete, u nás stala sa záhabnon. Um a usilovnosť boly márne: do­kázať niečo temer sa nedalo, ba čo sa stvo­rilo namáhavou prácou mnohých rokov a i viac pokolení, i z toho padlo veľa v obeť týmto zlým pomerom. A aby človek, i naj ne­únavnejší, naj podniká vejfií, najsmelší i naj­­rozmyslenejší ešte viac pocítil svoju malo­­mocnost, nasledovaly dni, týždne, mesiace daždivé; búrky, povodne chodily po krajoch od prvej jari do samej jasene. Škody v hospo­dárstve dovŕšily zhubn vojenskými nepokojmi a peňažnou krízou spôsobenú. So strany ži­velných pohrôm naše slovenské kraje ešte neobišly najhoršie, a jednako na pr. v údolí Váha nebola toľká povodeň od roka 1813-ho, ako v roku novej trinástky, 1913-ho. Na prechode z takého tvrdého, strašného roka stojíme dojatí, preniknutí a obzeráme sa, ako nabrať nádejí, takých potrebných člo­veku ... Ako Slováci, politicky, mali sme od tohto roku tiež dosť ťažkých údelov... Slo­vania budú ho uiuv/. ó íiÁijíi ne­môže tak zle byt, že by sme nemohli mat nádeje. Ked sa vnímavejšie poobzeráme po slovenskom živote, i prostred najťažších okol­ností nájdeme svetlé punkty, ktoré obodria. Slovenským národovcom byt, a Čo by čo bolo, je povznášajúce povedomie. I v najťažších politických pomerooh každý z nás má možnosť účinkovať v svojej rodine: vychovávať si deti, aby boly úplne preniknuté láskou k svojmu slovenskému národa, aby jeho šťastie bolo aj ich šťastím. Ťažko nám rozvíjať slovenskú vec preto, že nás je ešte vždy málo; ale o koľko viac by nás už bolo, keby len od 50—70 rokov všetci národne prebudení rodičia boli zachránili svoje deti slovanstvu! I v najťažších politických pomeroch každý z nás má možnosť účinkovať v svojej obci. Už rodina, každá, je hradbou slovenskej ná­rodnej veci — a tým väčšou obec! I v najťažších politických pomerooh každý z nás má možnosť byt verným na svojom mieste. A čo by ono aké chatrné bolo, jestli ho verne zaplníme, tým postavíme kameň k budove slovenskej národnej veci. Jestli si každý z nás utvorí hoci leu z ta­kýchto troch punktov záležajúci novoročný programm, už bude základ, na ktorý môžeme oprieť svoje nádeje. Slovenský národ v tejto svojej otčine je známy temer od úsvitu histo­­riokej doby. Na punkte strednej Európy, vy­stavenom tuhému príboju vlnobitia, prišlo mu prežiť tvrdé próby: prežije iste i tie, prostred ktorých sa dnes nachodí... Rok minulý bol ťažký, nešťastný; ale Boh je nad všetky iné moci: On pomáhal a bude pomáhať! 17 h *') ický prehľad. — 2. jan. Nový rok najmä na juho-východe Európ; ťažké dedictvo dostal od roku starého. Daj Bože, ab; sme na takto rok popravené mohli opisovať veci Balkán­skeho polostrova! Albánska otázka preäla do nového roku taká ne­usporiadaná, aká bola od svojho počiatku. Hrozí jej ešte väčšia zamotanosť. Grécko sa vy­hráža dŕžavám, že jestli otázku ostrovov rieša jemu v neprospech, tak ono nevytiahne s južno-albánskeho územia. Dost ľahko sa môže stať, že v Albánii vypukne nové povstanie. A teraz ono už nebude proti Srbsku. Musely by tiahnuť proti nemu Rakúsko-Uhorsko a Taliansko. V Srbsku ministerská kríza je ešte neriešená. Vládna strana i oppozícia by najradšej bola, keby kráľ chcel rozpustiť skupštinu. Jedna i druhá očakáva, že by jej nové voľby poslúžily. 0 návšteve Franca Ferdinanda u anglického dvora Božidarovíč Veselický píše z Londýna Novému Vremeni: Nemôže byt reči o sblížení Angiié ani s Neme­ckom, ani s Rakúsko-Uhorskom. Korunný princ Franc Ferdinand už ani preto nemohol viest politické roz­hovory, že anglicky vôbec nehovorí a len ťažKO vy­jadruje sa po francúzsky. Pravda, po francúzsky hovorí toľko, koľko sa vyžaduje etikettou, ale to nedostačuje vyjadriť politické myšlienky. Z členov anglickej vlády jediný lord kancellár hovorí po nemecky, als s ním rakúsko-u horský následník nebol na reči. Kráľ Jur povedal i prvému ministrovi Asquithovi, i ministrovi zahraničných diel Greyovi, že mal radosť z návštevy Franca Ferdinanda a jeho manželky, že obidvaja uro­bili veľmi príjemný dojem na kráľa i kráľovnú. Politické názory následníkove ostaly kráľovi ne­známymi, lebo o politike oni nehovorili. Rakúskc­­uhorský posol oznámil ministrovi Greyovi, že následník rakúsko-uhorského trónu bol veľmi spokojný s uví­taním v Anglii; posol doložil, že jeho výsosť Franc Ferdinand chce žiť v pokoji so súsedmi a stará sa o vnútorné prospievame národov rakúsko-uhorských. V takom smysle hovorily i osoby zo suity následníkovej anglickým úradným osobnostiam, ktoré najľúbeznej­ším spôsobom preuiesly rozhovor na otázky športu, divadla a podobné. Demlssla Genadleva. Kráľ podpísal úkaz, ktorým sa prijíma demmissia bulharského zahraničného mi­nistra Genadieva. Ministerpredseda Radoslavov po­verený je predbežným vedeným zahraničných záležitostí. Wieda nechcú v Albánii. Albánci sa veľmi roz­trpčení proti kniežaťu Wiedovi. Ulemovia chodia po dedinách a hrozia ľudu hnevom Allaha, jestli dopustí na albanský trón knieža Wieda. Kniha Steeda o Rakúsko-Uhorsku. Viedeúský dopisovateľ anglických novín „Times“ vydal o Ra­kúsko-Uhorsku knihu, ktorú Angličania s veľkou po zornostou čítajú. Steed je známy v Slovanstve ako taký, ktorý so západno europejských publicistov najlepšie pozná slo­vanské otázky. Vo Viedni žije už desať rokov, mal príležitost poznať Rakúsko-Uhorsko a jeho národy. Jeho kniha' iste dlho zostane klassickým spisom o AuBtrii. Veľký materiál, obsažený v nej, delí sa na štyri časti: „Monarch a monarchia“, „štát“, „národ“ a „zahraničná politika“. Vzbudilo podivenie, že v časti o národe Steed najviac hovorí o Židoch, ako o elemente, veľmi váž­nom nielen v ekonomickom, ale i v politickom po­mere. Židovská otázka, týkajúca sa celého človečen stva, nikde nemôže byt tak dobre študovaná, ako v monarchii Habsburgov, predstavujúcej všetky odtienky položenia Židov a ich činnosti. Pozoruhodné je vraj, že židovské mená medzi direktormi veľkých bánk a finančných spoločností postupne rednú. Steed pripi­suje to byrokratizácii finančnej činnosti v Rakúsko- Uhorsku, ktorá je Židom nepohodlná, oni radšej majú svobodnejéie karriéry a usilujú sa vliv svoj rozšíriť. V tom, že vliv takto sústredňuje sa v židovských rukách, anglický publicista vidí nebezpečenstvo pre civilizáciu.

Next