Národnie Noviny, január-marec 1913 (XLIV/1-36)
1913-01-03 / nr. 1
rsa m Vychodia tri razy do týždňa: v utorok. Štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Rakósko-Chorsko na celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na štvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h. Do cudzozemska: do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 rublov, Ameriky 4 doll. 75 c., ostatné cudzozemsko 24 franky. Ročník XL V, X a Predplatná cena na sobotňajšie čísla je: pre Kakúeko-Uhorsko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky, Rosko 2 rub., Ameriku 1 d. 26 e. ostatné cudzozemsko 6 fr. Jednotlivé CJela predávajú aa po 10 h., poštou 12 h. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Sobota, 3. januára 1913. ŠTÁTNA VEDECKÁ r, -h*,* K O Š 1 C L L&iúnova 12. číslo V yzvanie. ,Národnie Noviny“ badá vychádzať '. jím 1914 ako posiaľ, tri razy týždenne, .. i predplatnú cenu: pre naša monarchiu 16 korún ročne, 8 korún polročne, 4 könny štvrťročne; pre Nemecko 16 maek, pre Rusko 9 rublov, pre Amerika 4 doll. 75 centov. Pre ostatné cudzozemsko 34 franky ročne. Okrem toho možno sobotňajšie čísla * 7* hárka) odoberať i osobitne sa lacná predané, t. j. v našej monarchii ročne 52 čísel ;a 4 koruny, polročne — 26 čísel za 2 oruny, a Štvrfroôae = 13 čísel za 1 ko:anc. Taktiež do Nemecka za 4 marky, Ruska 2 ruble, do Ameriky 1 doll. 25 v «ntov, do ostatného cudzozemska 6 frankov ročne. Predplatné pre Ameriku prijíma firma Papánek, Kováč & Go., Chicago, 111., 1735 Halstead St. 1 tohoto roku poskytujeme predplatiteľom Národnýoh Novín obľúbené novoročné prämie, t. j. istý počet zuamenitých slovenských kníh za cenu značne «nížená Na 1914 ty rok určili sme za prämie Národných Novín dve kollekoie: Kollekoia A) obsahuje 5 sväakov Sobrbných Spisov Martina Kukučina, g v. I—V, broširované za snížeaú cenu 7 korún (viazané 13 korún). Alebo kollekoia B), obsahujúca: 1 sväzok Sobraných spisov básnických Hvietdoslava (Sväzok I.), 1 sväzok Spevov Jána Bottu, 1 sväzok Básní Jána Hollého. Všetky 3 sväzky broširované za sníženú cena 6 korún, viazané za 10 kor. 50 hal. Kto by si žiadal niektorú kollekoia, nech pri doposlaní predplatku na Národnie Noviny dopošle i udaný príplatok a určite označí, ktorá kollekciu si žiada. Možno si objednať i obe kollekoie razom. Knihy odošleme frankovane. I na rok 1914 možné nám je poskytnúť niekoľkým nemajetnejším predplatiteľom časopis za pol oeny, ale treba sa o to prihlásiť do 10. januára 1914. Predplatky najvýhodnejšie je poslať splatným lístkom poštovej sporiteľne, ktorý bol pripojený k číslu od 13 decembra. V Turčianskom Sv. Martine, v mesiaci januári roku 1914 Redakcia a vydavateľstvo „Národných Novín“. Y novom roku. Nebol by div, ak by sa v ľucľoch ešte väčšmi bola zakorenila povera, že trinástka je nešťastný počet — taký ťažký bol rok 1913. A najmenej dvojnásobne doliehala jeho ťarcha na ľudí u nás, v našej krajine. Prostred veľkých udalostí v súsedstve našom, na Bal kánskom polostrove, ztratili hlavy správcovia našej zahraničnej politiky a stvorili nám okolnosti, v ktorých ozaj ťažko bolo žiť. Peňažná kríza, citeľná široko po &vete, u nás stala sa záhabnon. Um a usilovnosť boly márne: dokázať niečo temer sa nedalo, ba čo sa stvorilo namáhavou prácou mnohých rokov a i viac pokolení, i z toho padlo veľa v obeť týmto zlým pomerom. A aby človek, i naj neúnavnejší, naj podniká vejfií, najsmelší i najrozmyslenejší ešte viac pocítil svoju malomocnost, nasledovaly dni, týždne, mesiace daždivé; búrky, povodne chodily po krajoch od prvej jari do samej jasene. Škody v hospodárstve dovŕšily zhubn vojenskými nepokojmi a peňažnou krízou spôsobenú. So strany živelných pohrôm naše slovenské kraje ešte neobišly najhoršie, a jednako na pr. v údolí Váha nebola toľká povodeň od roka 1813-ho, ako v roku novej trinástky, 1913-ho. Na prechode z takého tvrdého, strašného roka stojíme dojatí, preniknutí a obzeráme sa, ako nabrať nádejí, takých potrebných človeku ... Ako Slováci, politicky, mali sme od tohto roku tiež dosť ťažkých údelov... Slovania budú ho uiuv/. ó íiÁijíi nemôže tak zle byt, že by sme nemohli mat nádeje. Ked sa vnímavejšie poobzeráme po slovenskom živote, i prostred najťažších okolností nájdeme svetlé punkty, ktoré obodria. Slovenským národovcom byt, a Čo by čo bolo, je povznášajúce povedomie. I v najťažších politických pomerooh každý z nás má možnosť účinkovať v svojej rodine: vychovávať si deti, aby boly úplne preniknuté láskou k svojmu slovenskému národa, aby jeho šťastie bolo aj ich šťastím. Ťažko nám rozvíjať slovenskú vec preto, že nás je ešte vždy málo; ale o koľko viac by nás už bolo, keby len od 50—70 rokov všetci národne prebudení rodičia boli zachránili svoje deti slovanstvu! I v najťažších politických pomeroch každý z nás má možnosť účinkovať v svojej obci. Už rodina, každá, je hradbou slovenskej národnej veci — a tým väčšou obec! I v najťažších politických pomerooh každý z nás má možnosť byt verným na svojom mieste. A čo by ono aké chatrné bolo, jestli ho verne zaplníme, tým postavíme kameň k budove slovenskej národnej veci. Jestli si každý z nás utvorí hoci leu z takýchto troch punktov záležajúci novoročný programm, už bude základ, na ktorý môžeme oprieť svoje nádeje. Slovenský národ v tejto svojej otčine je známy temer od úsvitu historiokej doby. Na punkte strednej Európy, vystavenom tuhému príboju vlnobitia, prišlo mu prežiť tvrdé próby: prežije iste i tie, prostred ktorých sa dnes nachodí... Rok minulý bol ťažký, nešťastný; ale Boh je nad všetky iné moci: On pomáhal a bude pomáhať! 17 h *') ický prehľad. — 2. jan. Nový rok najmä na juho-východe Európ; ťažké dedictvo dostal od roku starého. Daj Bože, ab; sme na takto rok popravené mohli opisovať veci Balkánskeho polostrova! Albánska otázka preäla do nového roku taká neusporiadaná, aká bola od svojho počiatku. Hrozí jej ešte väčšia zamotanosť. Grécko sa vyhráža dŕžavám, že jestli otázku ostrovov rieša jemu v neprospech, tak ono nevytiahne s južno-albánskeho územia. Dost ľahko sa môže stať, že v Albánii vypukne nové povstanie. A teraz ono už nebude proti Srbsku. Musely by tiahnuť proti nemu Rakúsko-Uhorsko a Taliansko. V Srbsku ministerská kríza je ešte neriešená. Vládna strana i oppozícia by najradšej bola, keby kráľ chcel rozpustiť skupštinu. Jedna i druhá očakáva, že by jej nové voľby poslúžily. 0 návšteve Franca Ferdinanda u anglického dvora Božidarovíč Veselický píše z Londýna Novému Vremeni: Nemôže byt reči o sblížení Angiié ani s Nemeckom, ani s Rakúsko-Uhorskom. Korunný princ Franc Ferdinand už ani preto nemohol viest politické rozhovory, že anglicky vôbec nehovorí a len ťažKO vyjadruje sa po francúzsky. Pravda, po francúzsky hovorí toľko, koľko sa vyžaduje etikettou, ale to nedostačuje vyjadriť politické myšlienky. Z členov anglickej vlády jediný lord kancellár hovorí po nemecky, als s ním rakúsko-u horský následník nebol na reči. Kráľ Jur povedal i prvému ministrovi Asquithovi, i ministrovi zahraničných diel Greyovi, že mal radosť z návštevy Franca Ferdinanda a jeho manželky, že obidvaja urobili veľmi príjemný dojem na kráľa i kráľovnú. Politické názory následníkove ostaly kráľovi neznámymi, lebo o politike oni nehovorili. Rakúskcuhorský posol oznámil ministrovi Greyovi, že následník rakúsko-uhorského trónu bol veľmi spokojný s uvítaním v Anglii; posol doložil, že jeho výsosť Franc Ferdinand chce žiť v pokoji so súsedmi a stará sa o vnútorné prospievame národov rakúsko-uhorských. V takom smysle hovorily i osoby zo suity následníkovej anglickým úradným osobnostiam, ktoré najľúbeznejším spôsobom preuiesly rozhovor na otázky športu, divadla a podobné. Demlssla Genadleva. Kráľ podpísal úkaz, ktorým sa prijíma demmissia bulharského zahraničného ministra Genadieva. Ministerpredseda Radoslavov poverený je predbežným vedeným zahraničných záležitostí. Wieda nechcú v Albánii. Albánci sa veľmi roztrpčení proti kniežaťu Wiedovi. Ulemovia chodia po dedinách a hrozia ľudu hnevom Allaha, jestli dopustí na albanský trón knieža Wieda. Kniha Steeda o Rakúsko-Uhorsku. Viedeúský dopisovateľ anglických novín „Times“ vydal o Rakúsko-Uhorsku knihu, ktorú Angličania s veľkou po zornostou čítajú. Steed je známy v Slovanstve ako taký, ktorý so západno europejských publicistov najlepšie pozná slovanské otázky. Vo Viedni žije už desať rokov, mal príležitost poznať Rakúsko-Uhorsko a jeho národy. Jeho kniha' iste dlho zostane klassickým spisom o AuBtrii. Veľký materiál, obsažený v nej, delí sa na štyri časti: „Monarch a monarchia“, „štát“, „národ“ a „zahraničná politika“. Vzbudilo podivenie, že v časti o národe Steed najviac hovorí o Židoch, ako o elemente, veľmi vážnom nielen v ekonomickom, ale i v politickom pomere. Židovská otázka, týkajúca sa celého človečen stva, nikde nemôže byt tak dobre študovaná, ako v monarchii Habsburgov, predstavujúcej všetky odtienky položenia Židov a ich činnosti. Pozoruhodné je vraj, že židovské mená medzi direktormi veľkých bánk a finančných spoločností postupne rednú. Steed pripisuje to byrokratizácii finančnej činnosti v Rakúsko- Uhorsku, ktorá je Židom nepohodlná, oni radšej majú svobodnejéie karriéry a usilujú sa vliv svoj rozšíriť. V tom, že vliv takto sústredňuje sa v židovských rukách, anglický publicista vidí nebezpečenstvo pre civilizáciu.