Národnie Noviny, október-december 1913 (XLIV/115-151)
1913-10-02 / nr. 115
Vychodia tri razy do týždňa: ? utorok, štvrtok a sobotu, fíisdplatna cena pr# Síkíisio-Clmrsko a* celý rok 16 k., na pol roka 8 k,, rua éivrť roka 4 k., na mwiiju 1 k. 50 h. Do eudiozemska; ■lo Nemecka 16 mariek, Ruska *S rubíov, Ameriky 4 doll. 75 c., '.c: ■'»telné cudzozemsko 24 franky. .. •ľ"*"*Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom S v. Martine Ročník XLIV. Štvrtok, 2. oktobra 1913, Predplatná <-ena na sobotňajšie čísla je: pre Kakúsko-Uhorsko rodne 4 kor., pre Nemecko 4 marky Rusko 2 rub., Ameriku 1 d. 25 c. ostatné cudzozemsko 6 fi Jednotlivé čísla predávajú sa po 10 ta., poštou 1? h. Číslo 115. Bude solidarita Nemaďarov? V Chtopoch, teraz v jaseni minulo tomu desať rokov, bolo sa ozvalo nové slovo. V manifeste svojom, vydanom pri vojenských manévroch v tejto haličskej obci, Jeho Veličenstvo odvolával sa na nás, ktorí sme aktom roku 1867-ho boli vydaní v krajine Maďarom do úplnej moci. Odvolával sa na nás v takom smysle, ako by sa už príliš jasne bolo ukázalo, že zle bolo, čo sa roku 1867 urobilo. Tak v septembri 1903. A nezostalo len pri slovách; začalo sa hýbat všeličo. Začali spomínať všeobecné volebné právo, v takom smysle, ako ho posledného času boli vystavili publicisti socialistov, žiadajúci základné pretvorenie Austrie. V tamtej polovici monarchie, kde už i tak vo všeličom boli odstúpili od základu, uvedeného roku 1867-ho, i uzákonili všeobecné volebné právo napochytre, veľmi pozoruhodným obratom; u nás maďarský snem rozprášili vojenskou silou, do stolíc, ktoré probovaly protiviť sa, postavení boli kráľovskí komisári. To všetko s viditeľnou dôslednosťou dialo sa od septembra 1903 do februára 1906. Ale keď malý byt urobené ďalšie kroky, nasledoval pakt koruny s maďarskou snemovon koalíciou a vrátilo sa v Uhorsku všetko zase do starej koľaje. Z manifestov, plukovníkov Fabriciusov, kráľovských komisárov, mnohosľubných trónnych rečí a z rozmanitých iných zábleskov zostala len akási čudná figúra Kristóffyho, ktorý bol sviazal svoje meno so všeobecným volebným právom. V Rakúsku všeobecné volebné právo, a v Uhorsku zostaly všetky prevrátenosti a barbarstvá, ktoré sa začaly od roku 1790 a rozvily od 1867-ho. Ako by táto polovica monarchie nemala s tamtou ani spoločného panovníka, ani vôbec s ňou nijakého súvisu. Všetkého zlého pre nás ako by ešte viac malo byt. V nás budilo a utvrdzovalo sa presvedčenie, že koalicionálnej vláde ide hlavne o zabezpečenie maďarského panovania a o zatlačenie nemaďarských národov. Veď Apponyiho zlopovestné školské zákony v tomto smere nestály samy. Po štyroch takýchto rokoch koalícia sa zabila, a jej pád na najvyššom mieste mal byť novým naučením. Bolo sto príčin vrátiť sa k úmyslom roku 1903 a k skutkom rokov 1905 a 1906. Ale nie. Keď si gróf Khuen s Tiszom vedel spraviť spoľahlivú snemovú väčšinu a tak boly garancie, že štátny stroj bude hladko íunkcionovat, ponechalo sa zase všetko pri starom. Tu bolo by sa mohlo očakávať, že Maďari prejavia nespokojnosť, no Khuen peknými slovami a niekoľkými bezvýznamnými ustanoveniami vedel ich utíšiť a vzbudiť zdanlivost, že Nemaďari sú už spokojní. Tisza i ako Khuenov generál, i ako ministerpredseda pokoná val sa s Rumunmi, ktorí z nemaďarských národností sú najväčšou silou. Rumunská národná strana stala sa temer passívnou, ztratila svobodu akcie a stránila sa najmä každého kontaktu s nami, Slovákmi a Srbmi. Až teraz, po premrhaní dlhého času, ‘ zbadali sa Rumuni, že to bol s maďarskej strany mam a klam. Už osvedčujú, že s Ti- I szom je pokoj nemožný; Tisza chcel uzavrieť pokoj, ale taký, aby Rumuni boli pokorení. Zmarené sú všetky pokusy, s Tiszom pokoná vat sa viac nebudú Rumuni na každom poli majú zase svobodu akcie. Rumunskí národovci v svojom pokonávaní s Tiszom, i ako s Khuenovým plnomocníkom i ako miuistrompredsedom, žiadali usporiadať svoje veci v administrácii, v pravosúdí, v I škole a cirkvi. Tisza im všeličo posluhoval, vo volebnom zákone i zabezpečil im také veci, ktoré sa nám ostatným temer zjavne odoberajú; ale hoci tri roky boli s ním na reči, Tisza dôsledne odopieral Rumunom všetko, čo by sa nemalo srovnávať so samopanstvom Maďarov v krajine. Za nič nechcel uznať ani len rumunskú národnú stranu, ako osobitnú snemovú a politickú stranu. Na národnom základe organizovať sa im v politickú stranu, to vraj nejde; žiadal, aby sa rumunskí vyslanci pripojili k maďarským stranám a tam hľadeli získať platnosť rumunským záujmom. Iste veľmi poučné veci pre nemaďarské národy našej krajiny. Nové sú ani nie, no môžu byť pochopiteľnejšie, zrejmejšie, nežli sa dosiaľ ukazovaly. Škoda troch rokov, ktoré sme temer ztratili pri tomto mámení bratov Rumunov. Ale ak len naučenie bude náležité, vytrezvenie úplné a položenie každému jasné ! Známe pravidlo vojenskej taktiky pre náš politický boj musí znieť: Spoločne sa biť a spoločne i pokonávat s nepriateľom. Rumuni hovoria, že na každom poli majú zase svobodu akcie. To je srozumiteľná reč. Čo ďalej, Srbi a Slováci môžu vedieť. on teraz zdráha sa osvedčit, či je hotový ísť do A1 bánié. Posledné udalosti odobraly mu chut. Tak sa zdá, budú hladať nového kandidáta. I Politický prehľad. — 1. okt. Zprávy so srbsko albánskeho bojišťa sú nejasné, nedôsledné, v nich mnoho protimluvy. Poznať, že pochodia z nehodnoverného prameňa. Na pr. mesto Prizren Albánci dfa jedných zpráv už boli podpálili i vypálili, dia druhých boli pred mestom porazení, a teraz možno čítať, že Albánci sú už na ceste k Prizrenu. Iste nie je pravda ani prvá, ani druhá, ani tretia zpráva Mobilizované srbské sily ešte nedošly všetky na určené miesta. nebezpečenstve. Včera najmä ešte i Monastyr bol v 1 1 Pri Ochride Albánci že majú 20.000 chlapov pod zbrojou. _______ 1 i Turecko-grécka rozopra trvá. V Carihrade sa vy- , hrážajú, že zaujmú Salóniky. Pravda, už sa pridlho , vyhrážajú. A také chvíle sa ani neopakujú, akú Turci ( mali zaujať nebránený Adrianopol. Nech sú radi, že { sa im to podarilo. (Hoci to skutok bol všelijako bodne mrzký, nízky.) Grécky krát Konštantín je už na ceste domov.f i Z Londýna odišiel včera. Albánsky trón. Albánsky trón tratí cenu. Vážnym'1 kandidátom naň bol už temer len Wiedský princ, a I Austro-nemecká nálada. Medzi germánskym a rakúskym novinárstvom ide od istého času polemika. Prvými príznaky nedorozumenia medzi verejnou mienkou Viedne a Berlína počaly sa po zaklúčení bukareštského mieru. Telegramm cisára Vilhelma rumunskému kráľovi Karlovi, v ktorom stálo, že Germánia nedopustí revízie bukareštského dohovoru, bol úderom pre samoľúbosť viedeňských politikov. No vo Viedni sa upokojili s faktom. No skoro sypaly sa druhé údery germánskej tlače na Austriu. Menovite po incidente medzi austro-uhor- 8kým poslancom i germánskym konzulom v Belehrade, viedeňská tlač sa presvedčila, že v germánskej politike skutočne ide istý prielom v pomere k dunajskému spojencovi. Germánsky konzul v Belehrade Schlieben i v novinách i v referátoch svojej vláde neprestával ukazovať na to, že politické záujmy Nemecka i Austrie na Balkánskom polostrove značne sa rozchodia. Nemecký obchod mohol by s omnoho väčšou ľahkosťou zavojovat celý balkánsky trh, keby balkánske národy prišly k presvedčeniu, a že za chrbtom Austro-Uhorska pri balkánskych podnikoch nestojí Nemecko. Schlieben veľmi mnoho urobil pre rozmnoženie germánskeho dovozu do Srbska, v ktorom bol akreditovaný. Následkom jeho pohyblivosti i priamolinejnosti, mal ťažké nedorozumenia s rakúsko uhorským predstaviteľom v Belehrade Ugronom. Rôznosť ich náhľadov ukázala sa v predvečer prvej balkánskej vojny, keď rakúskouhorský poslanec tvrdil, že nijakej vojny nebude, ale germánsky konzul akkurátno písal svojej vláde o všetkých srbských prípravách k vojne. Rozlad medzi oboma diplomatmi prešiel tejto jasene z kabinetov do tlače, a od tých čias otázka o austro-germánskych pomeroch neschodí so stĺpcov nemeckých novín. Predovšetkým nemecká konzervatívna tlač počala pojednávať otázku o tom, nakoľko je vôbec Nemecku užitočná alliancia s Rakúsko-Uhorskom. Seriózni nemeckí publicisti a členovia rajchsrata počali dokazovať, že Rakúsko Uhorsko javí sa pre Nemecko večnou haťou v snahe ustanoviť stále priateľské pomery Nemecka s Ruskom. Na tieto hlasy nasledovala suggestia viedeňským novinám počať propagandu sblíženia Austrie s Ruskom i Franciou. To už pošteklilo i nemeckú liberálnu tlač, a sama „Vossische Zeitung“, ktorej viedeňským dopisovateľom je slovutný historik Friedjung, neudržala sa, aby nečítala levity viedeňskej diplomacii. Nemecko, hovorí tento orgán, môže ostať cele ľahostajným vo vide rakúsko uhorských zahrávaní si s Ruskom a Franciou. Na pád srážky Rakúsko-Uhorska s Nemeckom, posledné vždy môže počítať, ako roku 1866, na pomoc Itálie. Nápad so severa a juhu už raz priviedol RakÚBko-Uhorsko ku katastrofe, a iba veľkodušnosť Bismarcka spasila habsburgskú dŕžavu od rozpadnutia. Po druhý raz Austria na takú veľkodušnosť počítať nemôže. Jestli Rakúsko-Uhorsko myslí na sblíženie s Ruskom, to by mali vo Viedni znať, že cesta z Berlína do Petrohradu je predBa len kratšia, ako cesta z Viedne do Petrohradu. Medzi Nemeckom a Ruskom niet nikde protivných záujmov. Jestli dosiaľ vznikaly nemecko ruské nedorozumenia, to ich príčinou boly vždy záujmy Rakúsko-Uhorska, ktoré Nemecko podporovalo i vtedy, keď sa to Rusku neľúbilo. C o sa týka sväzu Rakúsko- Uhorska s Franciou, to Nemecko ešte ľahostajnejšie