Národnie Noviny, júl-september 1914 (XLV/76-114)
1914-07-02 / nr. 76
Vychodia tri my do týídfta: V utorok, Štvrtok a sobotu, fndplatu «eoa pro Rakósfco-Dhonko M celý rok 16 k., na pol roka 8 k., na Štvrť roka 4 k., na mesiac 1 k. 60 h. Do cudzozemska: do Nemecka 16 mariek. Baska t rubľov, Ameriky 4 doll. 76 c., ostatné cudzozemsko 24 franky. Ročník XIíY. Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Štvrtok, 2. júla 1914. Predplatná cena na sobotňajšie čísla jot pre Rakúsko-Uhorsko rodne 4 kor., pre Nemecko 4 marky, Rusko t rab., Ameriku liUft ostatné cudzozemsko • fc. Jednotlivé éisla predávajú ta po 10 h., poštou U h. Číslo 76. ä Nemálo úderov sudby a Božieho dopustenia zahrmelo nad šedivou, úctu a obdiv vzbudzujúcou hlavou rakúsko-uhorakého monarcha. Boh doprial mu fenomenálne dlhého panovania, no pripojil k tejto milosti utrpenia, straty, bôle a rodinné neresti. „Co sa to všetko na mňa rúti!“ mal zavolať pri poslednej hroznej a osudnej zvesti. A naozaj, mnoho desného srútilo sa na hlavu i dušu monarcha patriarcha. Brata Maximiliana pripravila o život surová mexikánska revolúcia (1867), vysoká, šľachetná jeho manželka Mária Šarlotta belgická v bôli a žiali prišla o rozum a odvtedy nachádza sa v úžasnom duševnom zatmení. Potomkov nezanechali. Najmladší brat Jeho Veličenstva Ludvik Viktor (1842) je neženatý. Potomstvo zanechal mladší brat Karol Lndvik, a síce Franca Ferdinanda Este z druhého manželstva s Annnociatou Bourbonsko-aicilskou. Druhý syn arcikniežafa Karla, Ludvik Otto, umrel r. 1906; jeho syn Karol Franc Jozef stal sa po zavraždení Franca Ferdinanda zákonným dedičom trónu. Je 27-roéný, vzal si za ženu princeznú Zitn z rodu Bonrbonsko- Parmského. Prvý korunný princ, syn Jeho Veličenstva Rudolf (nar. 1858), umrel násilnon smrťou v Mayerlingn r. 1889 a zanechal dcéru Elizabetn Máriu, vydatú za princa Ottn Wmdischgrätza. Násilnou smrťou z raky anarchistického divocha Luccheniho zahynula i manželka Jeho Veličenstva, cisárovná a kráľovná Alžbeta. A teraz prišiel ohromujúoi úder, smrť následníka Franca Ferdinanda a jeho manželky Žofie Hohenbergovej rod. grófky Chotekovej z Ghotkova a Vojína... Ledvaže prestál staručký monarch dlhú nemoc a šiel sa posilniť do obľúbeného Išla... prišlo ma zanechať refnginm a vrátiť sa do úžasom ustrnutej Viedne, aby pochoval skvelú nádej svojho trónu, nádej rakúskych národov! Vera, ani antickí tragödovia v ohromnej fantázii nevytvorili postava toľkej tragiky! Život je tragödom, strašným, zdrcujúcim, kolossálnym. Päťdesiatročný život korunného princa Franca Ferdinanda bol serióznon, hlbokou prípravou k úlohám nielen v obvode našej monarchie, ale celého vzdelaného sveta. Od mladi bol tichý, koncentrovaný, skúmajúci, učiaci sa. Um široký, vnímavý, ostrý a pritom srdce zlaté, túžba za pravdou neuhaaiteľná. Pravda bola ma ideálom. A známo, že pravda má často zatarasenú cesta k výšinám. Medzi život a osamelú výšina stavu často stavia sa medzistena, ktorá zahaľuje bezprostredné poznanie. Korunný princ vedel odstrániť hatiacu medzistena a pozeral bezprostredne do života národov. Z tohoto bezpro stredného nazierania povstala v jeho vysokom, teplom **rdci i láska k národom monarchie, tedy najväčší poklad, záblesk budúcnosti, nádeja na vymanenie sa zo zámot a nešťastia millionov. Nádeja zhasla. Všetky prípravy, plány, dobré úmysly, všetka energiu zničila gala 19 ročného zlodeja, ktorý ani chápať nemohol, na koho podníme prekliatu vražedlnú ruka! Ako ľahko je ničiť, vraždiť browningom to, čo bolo nasbierané dlhým životom, serióznou prácou a hlbokým citom národy milujúceho srdca! Ako ľahko je zničiť všetky nádeje a túžby, schopnosti i samú železnú vôľa byť spravodlivým, vysokým, čestným riaditeľom osudu celých velikýoh krajín, celých mnohomillionových národov!! Nemalo-li by byť postarané o istotu a bezpečnosť takých osôb? No zlosť a pekelná zášť vie vykärovat všetky hate a zákernícky priblížiť sa k horúcemu srdcu, k arteriam smrteľného tela. Zúfalec studenou rákon dvíha modernú zbraň, a niet pomoci! Nepomôže ani armáda, ktorú tak blýskavo pochválil, ani policia, ktorá sa má starať o bezpečnosť. Zlá myšlienka, zlodejský úmysel, vyzratý na planine bezbožnosti,- v hnusných kútoch ateizmu, v čiernej dnši Boha zapierajúcej, nájde bí cestn i zpoza bajonettov a ochrannýoh múrov. Mnoho, mnoho ešte máme na 3rdci v tomto otupno-smutnom, sžieravom momente! No končíme slovami vyslanca Štefana Čičo-Popa, povedanými na uhorskom sneme dňa 30. júna. Ony kryjú i naše myšlienky a presvedčenie: „Osobnosť Franoa Ferdinanda bola veľká: nielen následkom jeho vysokého, výnimočného : postavenia, ktoré mu od národa poskytlo štátoprávne plnomocenstvo, on bol veľký i následkom svojho oharakteru, svojho umu, svojej vedy a samodisciplíay. Ako veľký kresťan bol ozdobený najkrajšími ctnostami kresťanstva. Vodiace hviezdy jeho života boly: viera, láska a nádeja Ony dávaly jeho celému života smer, preto miloval tak veľmi blížnych a všetky národy monarchie. Bol veľký ako človek, svobodný od charakterných slabostí, vir integer, 8celerisqne purns.“ Krajšie svedectvo nik mn nedal v posmrtných výlevoch. Zavraždení manželia práve teraz konajú poslednú pút k miesta, večného odpočinku. Národy monarchie stoja v mlčaní a smútku I po oboch stranách ich cesty. Večná, vďačná im pamäť! chrana by bola branné zakročenie veľmocí, ale je to veľmi neisté očakávanie. Ministerpredeeda Turkhan paža odcestoval do Ríma, aby vyprostredkoval ne jakú vojenskú pomoc. Povstalci poslali nótu panovníkovi, v ktorej žiadajú, aby im vláda nahradila škody, zapríčinené pustošením a plienením Miriditov. Na zasadnutí bukureštského snemu vyslanec Nikolesku interpelloval zahraničného ministra strany utvorovania sa dobrovoľníckych bataillonov na obranu albánskeho trónu. „Či Rumunsko nemá inej starosti, len aby plnilo bláznivé požiadavky nepatrného panovníka?“ dokončil reč Nikolesku. Proti Srbom. Z príležitosti bosenskej vraždy policia chytila v hercegovinskom meste Nevešinje predsedu srbskej národnej strany, krajinského vyslanca Atanázia Sólu, lebo vraj povzbudzoval obecenstvo k sympatii b attentátormi. Grécko-turecký mier. Minister vnútra Talaat bej úradne oznámil, že niet dôkazov, že by Oréci boli vyzývali svojich bratov na opustenie Turecka, čo bolo vlastne základom pohoršenia s tureckej Btrany. Myslia, že je mier „už zabezpečený, lebo grécka nóta je velmi priaznivá. Ôkumenický patriarchát na základe povolenia vlády zase otvorí všetky chrámy a školy. — Politický prehľad. — L júla. j Mpret Vilhelm zaďakuje? Hollandský plukovník Philipps a anglický admirál Tranbridge oznámili panovníkovi Albánie, že jeho pozíciu nemožno udržať a radili mu, aby zaďakoval. Panovník žiadal si času na rozmyslenie. Zmätok v Albánii. Povstalci sa prísne pridržiavajú hlavnej podmienky uzavretia mieru: panovníkovo poďakovanie. V Berlíne pokladajú mpretove položenie už celkom za beznádejné a neudržateľné. Jediná zá Pred pohrabom sarajevských obetí. Včera bol na audiencii u Jeho Veličenstva v Schönbrunne následník trónu Karol Franc Jozef. Na audiencii bol i ministerpredeeda gróf Štefan Tisza a spoločný minister financií rytier Biliúski. Predmet audiencie bol konanie potrebných poriadkov k pohrabú arcikniežacielio páru. V tejto istej záležitosti zasedá dnes i spoločná ministerská rada, na ktorej prítomní sú obidvaja ministerpredsedovia. Aké dispozície konajú ohľadom pohrabú, dnes ešte nevieme. „Prager Tagblatt“ z autentického prameňa oznamuje, že zavraždený Franc Ferdinand bol poistený na život u istej bollandskej spoločnosti na 30 millionov hollandských zlatých, Jej VýBOst arcikňažna Žofia na 15 millionov. Menovaná spoločnosť vyplatí assekuračnú summu tútorovi maloletých sirôt. Kto bude tútorom, ešte nevedno. Rozhodne panovnícka rodinná rada, ktorá zasadne len po prečítaní testamentu zavraždeného následníka trónu. Dnes ešte nevedia, kde sa nachodí testament: či v Belvedere, či v Prahe, či v Kono• pišti. Dľa novinárskych zpráv siroty má vziať pod : ochranu následník trónu Karol Franc Jozef. h Pre neprozretelnosť v Sarajeve obviňujú vojenskú . vrchnosť, ktorá nevykonala dostatočné ochranné prostriedky. Politická vrchnosť neprijíma nijakej zodpovednosti, už i preto, že na porady, na ktorých určili Programm slávnosti, ju nezavolali. Noviny obviňujú Bbormajstra Potioreka, vojenského gubernátora Bosny, že ako hlavný riaditeľ slávnosti sa nepostaral dostatočne o ochranné prostriedky. Spoločný minister financií referoval Jeho Veličenstvu na aňdiencii aj o postavení vojenského gubernátora, sbormajstra Potioreka. Vo viedeňských kruhoch hovoria, že Potioreka odvolajú, prípadne i penzionujú. Záležitosť rozhodne spoločná ministerská rada; hlavné je, akú reláciu podajú Jeho Veličenstvu. Mŕtvoly vysokých zosnulých odviezli rýchlikom na pobrežie Adrié, odtiaľ viezol ich dreadnought „Viribus Unitis* do Triestu a potom zase vlak do Viedne. Smútočné obrady boly slávnostné a nadovšetko dojímavé. V Sarajeve posvätil a rozžehnal zosnulých arcibiskup Stadler s pompóznou kňazskou assistenciou. Bola nádherná a slávnostná vojenská manifestácia. Jeho Veličenstvo Franc Jozef vydá smútočný manifest pre armádu. — Nemecký cisár Vilhelm II. oznámil už svojej armáde proklamáciou velikú ztratu našej monarchie.