Národnie Noviny, január-marec 1915 (XLVI/3-38)
1915-01-07 / nr. 3
Ty«h«dlt tri ruf tfo týždňa: y «torok, Štvrtok a sobotu, ŕ* ■ vípUtoi MQ« pre Eekósko-Chorsko .A &&$ rok 16 k., na pol roka 8 k., «a A vrt roka k k., na mesiac 1 k. 50 h. bo cudzozemska: da Nemecka 16 mariek, Húska 3 rubľov, Ameriky 4 doll. 76 c., wtatué cudzozemsko 24 franky. neftpUtnA hm I na sobotbajéie éisla K pre Rakúsko-Uhorsko rafee j 4 kor., pre Nemecko 4 marky, i Baske S rab., Amerika litte ostatné cudzozemsko 9 fr. Jednotlivé číri» predávajú ea ■ po 10 h., p »étou 18 h. ====»*■ s ^išMi Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom 8v. Martine. ^Ročník XLVI. Štvrtok, 7. januára 1915. Číslo 3. BESEDNICA. Spurcat. Črta zo života banátskych Rumunov. Od Alberta Martiša. — (Dokončenie.) — III. Veľká obec rumunská U. sa po zrušení Vojenskej Hranice zvrhla. Ved ako by aj nie, ked dereš i s 25 palicami odstránila uhorská vrchnost, priestupky len peňažnou pokutou trestala a to ich, ako sa zdalo, ne bolelo. Za krádež, ak niekoho prichytili, súdy dost mierne žalárom trestaly, a za úkladuú a z pomsty vykonanú vražda nikoho neobesili. Nielen v tejto, ale i v susedných obciach sa ľudia začali bát tmavých, chmurných nocí, najmä v jaseni, že do rána ostanú bez koni, volov, alebo vytušených svíň. Šiesti žandári nestačili obec U. chránit pred zlodejmi, a toto trvalo asi desat rokov. Potom ale, ked obecného lekára v jeho vlastnom dvore Bekerou zabili a mnohých poriadnejších občanov tak v noci, ako i vo dne na ulici zastrelili, k tomu prispelo, že v slovenskej obci P. strážnici noční, prichytiac zlodejov, jedného zastrelili a viacerých po viac nocí poranili, že musela vrchnos! ráznejšie proti zločinom vystúpil, dala obci U. 60-ich Žandárov. Zas prešiel rok-dva, a žandári nemohli pri rumunskej mlčanlivosti a vrodenej zatatoBti na stopu zločincom príst, uznajúc svoju bezmocnosľ, chytili sa myšlienky, že len 8 Rumunmi môžu ciel dosiahnut. K tomu by najspôsobnejíí bol Jóne Trifonescu, ktorý sa i tak rád kamarátil so žandármi. Slúžny dal si predvolat Jóaa a riekol mu, že ho chce dat za komisára do obce U. vyvolit, aby si našiel z ich ľudí nočných strážcov a hájnikov. Jónemu sa jeho neveiké, zelenkavé oči zablyštaly. S veto r á volna. Berlin, 3. januára. „Tägliche Rundschau“ zvestuje z Petrohradu: Ako „Novoje Vremia” vykladá vo svojom týždennom prehľade vojny, pozostáva najväčšia a jediná prednoat Nemcov v ohromnej spôsobnosti manévrovania Hiudenburga a jeho rýchlejších prostriedkoch. „Tak dlho, ako sa nemecký manéver nachádza vo vývine, úspechy dociela sa prekvapeniami Až keď Nemci svoje manévre dokončia, možno bo jovaí rovnými silami. Nedá sa tájit, že v posledných dňoch Hindenburgové pohyby dosiahly maximum účinku. Rýchlosťou Nemci dostali sa do frontálneho postavenia. Tu potom narazili na tvrdý odpor. Premena bojovného položenia bola by možná z dvoch pričiň. Po prvé keby Nemci podujali nové, nečakané manévre, po druhé keby nevyhnutnou ztratou na mužstve Hindenburgova cífenzívca sila sa zmenšila. Napriek všetkým ťažkostam Nemci neodstúpili od boja proti nášmu centrumú. Zdá sa, oni chcú energicky pretrhnúf spojenia medzi našim pravým východno pruským krýdlotn a našim centrumom v Poľsku Aby to dosiahli, musia mat rieku Bzurn v svojom nedotknuteľnom majetku. Plochý snehom pokrytý terrain bol by priaznivý pre ich podnik, ale Bzura ešte nezamrzla a tvori veľkú prirodzenú hat. Okrem toho na nižšom toku Bzury sú silné opevnenia, založené ešte pred vypuknutím vojny.* Viedeň 3. januára. Jeho Veličenstvo daroval plukovníkovi v Hoen, kommandantovi vojenského tlačového atanu rád Železnej koruny tretej triedy s vojenskou dekoráciou. Bazileja, 3. januára. U istej vývoznej firmy v Turíne konfiškovali 400000 uniforiem určených pre SrbBko, lebo vývoz vlnených tovarov z Itálie je zakázaný. Berlín, 3 januára. Z Kopenhagen zvestujú : Nemci dokončili reparatúru úpustov pri Seebrügge, ktoré holý Angličanmi rozrumené, tak že nemecké pod-morské lode môžu vplávat a vyplávať. Medzi pobrežím a Ypern obnovily sa zase boje. Nemci usilujú sa zosilniť pozície severne Nieuporta a Dixmuiden, aby zadržali offen? ívu spojencov. Tu chceli spojenci nemeckú líniu prelomiľ, posiaľ bez úspechu. Lombardzyde a Westende tvorit ruiny. Obyvateľstvo je preč. Berlín, 3. januára. Z Curichu zvestujú „Lokal anzeigerovi*, že francúzsky- vojenský minister Millerand ide utvoriť novu francúzsku armádu koncom februára. Ide poslať do frontu tak zvaných „embusqué“, mladých ľudí, ktorí protekciou držia sa od frontu ako autoraobilisti a pisári pri kancelláriad], hoci sú i súci k poľnej službe. Koncom februára postaví Millerand štvrť millions nových vojakov, rozmnoží muníciu a train. Carihrad, 2. januára. Dľa tureckej správy, Turci vydobyli Ardagan, kde bolo 3000 mužov infanterie a 1000 knzákov. Križiak „Askpld“ šiel vylodniť mužstvo na Jafíu, ale spozorovaný a ostrieľaný vrátil sa. Rím, 2. januára. Talianska bitevná iod „Sardegna“ prišla z Yalony do Drače, aby chránila život a majetok talianskej kolonie v Dráči. Vojsko nebolo vylodnenó. Položenie okolo Drače je veľmi vážne, lebo povstalci hotujú sa mesto obsadit. No Essad paša má ešte veľké sily. Okolo Drače stojí boj medzi nimi a povstalci. Esead paša je vo fronte. „Sardegna“ Btojí v prístave. Z nemeckého najvyššieho kommanda od 4. januára popoludní: Vo všeobecnosti až na kanonády panuje na zá pádnom fronte ticho. Len pri Thanne vo vyššnom Elsassku nkazal nepriateľ živšiu činnosť. Po hroznom ohni na výšinách západne od Sennheim podarilo sa mu zaujať na večer naše strelecké, dostrieľané zákopy, a tiež tvrdo bránonú dedinu Steinbach. Výšinu sme v noci nazad dobyli bajonettom. Okolo Steinbachu sa ešte bojuje. Konečne prišiel čas jeho pomsty za otcovu smrť a za jeho poníženie, ktoré ani jeho naozaj krásna a rázna žena Júca nemohla napraviť, lebo i nad ňou vyriekla spoločnosť: sparest. Nátlakom slúžneho na obecný výbor bol Jóne za komisára vyvolený a splnomocnený potrebných chlapov si nájsť. Týchto si chytro našiel. V prvom rade si vzal svojich dvoch ovčiarov — čobanov —, všetkými masťami mazaných zlodejov, niekoľko svojich bývalých Blnhov, o ktorých vedel, že prechovávajú v srdci pomsta proti tým, na ktorých sa on Bám chcel vypomstiť. Vyvolení potom si zas našli seberovných — a banda Jóneho bola úplná. V obci U. nastaly nové poriadky. Kto v noci po Ô3mej išiel ulicou, bol chytený a žandári už potom robili svoju „prácu”; ktorého v noci, z tých Jónom poznačených, nenašli doma, ráno ho už mali i s korisťou, ktorú ukradol, žandári, a takto začaly na javo krádeže vychádzať. Ale Jóne si musel na svoj život veľký pozor dat. Obecnému predstavenstvu a najmä mlčanlivému rychtárovi povedal Jóne, bijúc sa do pŕs: — Uvidíte, že Jóne Trifuneacu urobí v krátkom čase tak v obci, ako i v chotáre poriadok. — No, no 1 Len by ti červený kohút nad strechou nezakikiríkal, alebo ti môžu psy krv lízatl — pozná menal ruz medzi štyrma očami potmežilý rychtár a pozrel z pod hustých obŕv pichľavými očami na Jóneho. — Povedzte mi to pred svedkami a uvidíte, čo budel — nahneval sa Jóne. Netrvalo dlho, slúžny potom suspendoval rychtára a žandári vzali ho do „výrobku“. Rychtár patril do rozsiahlej Lupuleskovskej rodiny. V obci U. sa stal krik a poplach, dvaja synovia jedného z tých Lupuleskov, ktorí mali zabiť Jónovho otca Mojsilu, zastrelili v ich dvore na rozkaz otcov cez oblok dvoch žandárov, ked šli do ich koanice, na udanie Jóneových ľudí, ukradnuté kone hľadať. Položenie na východe sa nepremenilo. Naše nápady v Poľsku východne Ravky trvajú. Najvyššie kommandó. Bazileja, 4. januára. Francia kúpila od RnBba 25 millionov pudov zbožia a 6 millionov pudov cukru a zaplatila celú kúpnu summu i transport po predka. Berlín, 4. januára. Na západnom fronte sú tuhé bitky medzi Ypern a morom. Frankfurt, 4. januára. Medzi Angliou a Nemeckom sa ujednalo vymeniť si vzájomne ťažko ranených zajatých, už invalidov. Švajčiarsko prostriedkuje. Rím, 4 januára. V Dráči vyhlásili stav obloženia. Ungvár, 4. januára. Naše do Boriny preniknuvšie sily boly v sylvestrovú noc napadnuté nepriateľskou preBilou, utiahly sa na výšiny v Užoku a neskôr po Roztoku. Nepriate! ich chcel obkolesiť, čo sa nepodarilo. Ešte i train sme so Bebou vzali. Okolo Luhu sme sa postavili do boja. Plukovník Cermák padol, strelený do srdca. Naše vojská iäly do pripravených pozícií a zadržaly nepriateľskú presilu. Ztrát na traine a kanónoch sme nemali. Zo strategických ohľadov vyprázdnili sme Veľkú Bereznu a niekoľko súsednýeh obcí. (Az Est.) _________ Úradná zpráva nášho generálneho štábn, 4. januára: Y trdošíjnych bojoch južne Gorlice, ktoré boly v ťažkých zimných okolnoBťach, poistily si naše statné vojská vzatím dôležitých výšin prajnú bázis pre ďalšie udalosti. Y Karpatoch niet premeny, ani v Ungskej doline. Y bojoch okolo Yianoc na severnom bojišti Brne zajali 37 officierov a 12.698 mužov. Námestník šéfa generálneho štábu v. Höfer, feldmaršalleutnant. Berlín, 4. januára. Vo vyšnom Elsasse strieľali Francúzi na železničný vlak a rozrumili železnica Dasbach—Diersbach. Dážď a blato zadržujú operácie. Žandári, od päty do hlavy ozbrojení, sa rútili na miesto, kde im druhov zavraždili. Tam vyzvali vrahov, že by sa poddali, a tí ua to odpovedali streľbou. Táto skutočná udalosť Ba tým zakončila, že na Jóneho radu chceli žandári dom podpáliť. Ked počul to otec dvoch vrahov-synov, vyviedol ženy a vnúčence sám so zamračenou tvárou a riekol: — Ja Bom mojim synom rozkázal žandárov zastrelil, chyťte mňa t — A sám šiel k žandárom, ktorým oddal svoj ostrý „cucit” a tým Ba odzbrojil, pritom ale hodil strašný pohľad, ktorému len rodený Rumun porozumieť môže, na Jóna, a otrčil ruky, na ktoré mu žandári retiazky dali. Dvaja vrahovia len keď videli, že idú dom žandári podpáliť a počuli krik a bedákanie svojich žien a detí. vyhodili oblokom pušky a poddali sa. Žandári po nočnej „práci“ b vrahmi, ráuo s ukradnutými koňmi a sotva živými vrahmi, ku ktorým ešte štyroch pomocuíkov-zlodejov sputnaných pripojili, Ba vybrali do susednej, srbskej obci S., kde kone ukradli. My ich nenasledujme, len zistime, že na ceste žandári troch z nieb, medzi nimi i dvoch vrahov, preto zastrelili, že sa pokúsili ujsť a jeden im, vraj, skutočne aj ušiel podstrelený — tohoto potom našli mrtvého v garáde viníc. Otec synov-vrahov bol odpravený ku kr. súdu, kde mu namerali 10 rokov žaláru. Y obci sa na oko všetko korilo pred Jónom komisárom, veď ako by aj nie ked ho za zavedené v obci poriadky sám župan pochválil a Jóne s vypätou hruďou, ako by nikdy naňho neboli vyriekli „spurcat*, chodil do spoločnosti „fruntasi“ a v hostinci sa hral s mladým popom a štátnym učiteľom kláber, ktorým kibicovali Židia a chválili znalosť v kartách Jónovu. Žandárov, lebo to Jóne za dobré uznal, so šesťdesiatich nechali zas len šieBtich, vaď sa už nemali čoho báť, keďže vyše sto zlodejov do žalárov odpra