Národnie Noviny, apríl-jún 1915 (XLVI/39-76)

1915-04-01 / nr. 39

Vychodia tri raiy do tyidfta : v utorok, Štvrtok a sobotu Predplatná cena pre Bakósko-llhorsk» M celý rok 16 k., ua pol roka 8 k., na Ätvrt roka 4 k., na mesiac 1 k. 50 h. Do rudxozemsk»: éo Nemecka 16 mariek, Uueka t rublov, Ameriky 4 doll. 76 c., •statne cudzozemsko 24 franky. Predplatná cena na sobotňajšie éisla )•« pre Rakúsko-Uhorsko rodne 4 kor., pre Nemecko 4 marky, Rusko 2 rub., Ameriku 1 d. íb ostatné cudzozemsko 6 fr. Jednotlivé čísla predávajú ea I po 10 h., poštou 12 h. Redakcia, administrácia a expeda, v Turčianskom Sv. Martine. Ročník XLVL Štvrtok, 1. ála 1915. Číslo 39. Vyzvanie predplatiť! Úctivé prosíme všetkých na­šich ct. čitateľov, ktorým vyšiel predplatok na prvý štvrťrok, aby nám čím skôr doposlali svoj predplatok na budúci štvrťrok, aby sme Im mohli II naďalej riadne posielať náš časopis. Tiež prosíme našich dosavádnych odberateľov, aby všade rozširovali náš časopis a menovite odporúčali širším vrstvám sobotné číslo. Pred­platok na štvrťrok sobotného čísla činí len I korunu. Redakcia a administrácia „Národných Nvíon“. Karpatský boj. Už vyäe týždha trvá karpatský boj, a hovoria o ňom, žo je jednou z najtäčších udalostí celej vojny V posledné dni, ako sme čítali v úraduých zvestiach, hlavný uzol veľkého boja z&Iahoi už na údolie Laborca a Ondavy. Jeatii na údolie Laborca a Ondavy tak pnzornosC naša dvojnásobne musí byt pútaná k tým udalostiam. Sme Slováci, milujúci svoj rod s takou vrelosťou, že Ba trasieme o osud každej slovenskej duše, a tu jeden z najstrašnejších bojov celej vojny zas huje už územie Slovákmi obývané V Zemplínskej stolici, v polnočnej polovici ktorej tečie rieka Laborec e prijme ako prítok i Ondavu, úradná štatistika po’ítava 100—110 tisíc Slovákov; bezmála toľko, ako v Turci a Liptove spolu Do ne­dávna o národopisnVch pomeroch týchto podkarpat­ských krajov nemali sme jasného pocfcopo, lebo po štúdiách Šafárikových prešlo pol Btoletia, a krajom od Spiša na východ národopisné neboia venovaná dosta­točná pozornost. Menovite neznali eme náležitého roz­dielu medzi Slovákmi a Rusmi. Novšie prispel svetlom vo veci norvčlsky slavista Olaf Broch, všeličo vy svetlil Štefan Mišík, prišly práce Ilaličana Gnctuka, Niederlebo a naj ct ä známa veľká kniha nezapomenuteľného Czambela. V monografli Zemplínskej stolice, ktorú roku 1895 maďarská akadémia vydala, éárošpatacký professor Géza Ballagi písal, že Slováci, čo do počtu konkurru­­júci v stolici s Maďarmi, nemajú národného povedomia, ale zato húževnato pridŕžajú sa svojej reči, svojich mravov. .Slovák — citujeme doslovne z Ballagiho — necíti potreby zamenit svoju materinskú reč inou. Jeho reč je taká, ktorá — ako vravíme — lepí Ba na človeka. Ak teda vstúpi do Blužby, on naučí gazdu evojej reči... Vyše Nového Mesta (sídlo stolice) v panských rodinách i domové slúžcbníctvo je zväčša slovenské, ktorému k vôli celá rodina, staršie ako mladšie, naučí sa po slovensky. Trebišovský, sečovský, kelečínsky, michalovský Slovák porozumie maďarskej reči, ale zato Maďar kabútnik s nim po slovensky hovorí, hoci by mu to ako taiko išlo. „Ako sa Slováci pridŕžajú svojho jazyka — po­kračuje Ballagi — najlepšie ukazuje fakt, že v hor uom Zemplíne ešte i dnes jest osem takých kalvín­skych cirkví, kde 8a musí bázat alebo len po sloven­sky, alebo i po slovensky... Prodtisský dištrikt pred pár rokmi na ná?rh samého biBkupa vyzval horno­zemplínsky seniorát, aby ptím všemožných pro­striedkov pracoval na tom, by „tam, kde služby božie dosiaľ neprestajne slcnké bývalý, i do tých čias. kým pri bedlivejšom pvaní možné bude apo trebovat výlučne nášho nárono jazyka, služby božie raz po maďarsky a raz po r.nsky odbavovali.“ Se­niorát potom i urobil vo verotrebnó poriadky; ale I í najmä laBtomírski kalvínski )váci rozhodne žiadali zostal pri starom. Maďarskňaz teda — iabo ved zo Sárošpataku, z teologickí ústavu predfcisskőbo 1 diáiriktu, akože by mohol v! slovenský kňaz?! —* zásady takrečenej ,madarskeiery‘ je prinútený ešte' vždy po slovensky hlásal. Zštny zjav je, ale pozo-| rovat ho nie len v Zemplírej stolici, že kým sa Slováci tak chrába pomaďar sa, Rusi, tam kde sa: s Maďarmi Btýkajú, hoci poly, ale sa stanú Ma-j darmi. *' j ., ■' V okolí Nového Mesta obtBorši, Toroňa, Ruda-Bá j nyác.’ka, Zemplín, v Medzibojgu Milá Dobra, Agard, j Szerdahely, Lelesz-Polyán, -jdácska, na Hegyalji,; Sárospatak, Olaszi, Tolčva, ínbor, Szerencs, Tokaj, IKeresztúr atd. sú dnes už čo maďarské, ich ruskí, \obyvatelia sa úplne vtopil do Maďarov; grécko f katolík v Sárošpataku, v Agde alebo vo Vajdáčke má vraj síce slovanskú bolslužbu, ale nerozumie i z nej ani slova. „A medzi Slovákom a osom — končí Bailagi svoje výklady — čo da reči,emer niet rozdielu, na­sledovne naučil sa po madariy jednému je tak tažko, ako druhému. Sotva aa niý!>.. keď príčinu tohto zjavu hľadáme v tom, že Slivsk je nielen húževna­­tejší ale má i takú assimiltnú spôsobnost, ktorá Rusovi chybuje.*1) V svojej knihe (Slovensl reč a jej miesta v ro­dine slovanských jazykov) Czmbel má zaujímavú ka­pitolu „Výbojná Bila východoslovenského nárečia * V nej príkladmi ukazuje, aa sa v podkarpatských krajoch od Spiša až po Mansroá slovenčina šíri na úkor poľštine a najmä ruštine: vývod poučnej kapitoly je: „Poliaci, Rus; a Nemci výchdno-slovenského územia |učia sa usilovne po východoslovenský, nie z lásky k slovenskej reči, ani nie préo, že by ona mala ne­jaké privilégia, ale so životne potreby. OJeolnosti na širšom týchodno-slovenskom nemí sa sto a sto rokov utvorily sa tak, že východní reč slovenská stala sa prostrcdkovacou rečou medi žijúcim tam rôzno­rodým obyvateľstvom .“ Profesor Broch prísne lingui­­stickými štúdiami už pred Czambelom zistil, že slovenčiaci prúd pohybuje s na východ nezastavi­­ttLe. Vlani pri povestnom narmarošskom processe ja som jednako zadivený počil, keď obyvatelia Izy, ruskej dediny od MarmaroSätej Sihoti ešte na východ, vyvolávaní predsedom súdu p* mene, jeden po druhom hovorili: „Tuje! Tuje!“ — íBlkom nie rusky, ale čisto slovensky. Po Šariši a Spiži týcktc húževnatých, kultúrno­­výbojných našich východno sbvenskýcb bratov najviac jest v Zemplíne, od Nového Mesta, stoličného sídla, hore k Laborcu a Ondave. A ta, ua rieky Laborec a Ondavu, už zasahuje strašrý boj velikej vojny... Vojny, nie takej strašnej pre tých, ktorí v nej svoje prsia vystavujú guliam, ako pre obyvateľstvo, ktorého kraje stanú sa javištom dlhých, dlhých bitiek čiže bojov... A mnohí z nás, možno, ani by nevedeli, že v tých podkarpatských krajoch tiež žijú Slováci I prišlo nám na um pripomenul o nich niečo. Svetová vo|na. Zprávy najvyššieho nemeckého kommandu. Dňa 29. marca. Deň na západnom bojišti prešiel dost ticho. Len v Argonnách i v Lotri-gach boly pre nás malé vl­­taiué bitky. Qenerálpluko?nfk v. Kluck bol pri priezore pred­ných pozícii fahko ranený ôrapnellom. Jeho stav je uspokojujúci. Tauroggen uaše vojská vzaly šturmcm a zajali 300 mužov. Na železničnej liali Verzbolovo-Kovao pri Pilvisky ruský útok sa ztroskotal pri tažkých ztratácb. Okolo Krasnopola zajali sme 1000 mužov, medli nimi eskadrona gardových nlánov a päl strojových pušiek. Ruský útok severozápadne od Ciechanova bol 'odklonený. Najvyššie kommandó. — Oradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa |29. marca o 6. hod. 10 min. Boje v Karpatoch trvajú dalej. Ruský útok na výšiny západne Baňavôlďn, po viac .hodinovom boji bol odklonený pri velkých ztratácb j nepriatefa. Pluky 4, konnickej divízie, práve ako v predošlej bitke 1 domooranecká pešia brigáda, bily Ba prí­kladne. Opätovné a presilou podniknuté nepriateľské útoky (boly nimi krvavo odrazené. Severne od Užockého priesmyku srútily sa ruské j nočné útoky v dobrom ohni našich pozícií. Na fronte v južnej Haliči kanónový boj. Ruské sily, ktoré východne od Zslesčík cez j Dniester prešly, boly po tuhom boji za rieku od­­> tisnuté. V ruskom Poľsku a západnej Haliči miestami :kanónové boje. Ruský nočný nábeh na Lososioe v Polskn sa ne­vydaril. Námestník šéfa generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršalleutenant. Cernovice, 29. marca. (Telegramm Pester Lloydu.j : Pri Novcsielici a pri Zalesčikocb pozdĺž brehov Dnie- Btra trvajú boje: V kraji okolo Zalesčík utvorili Rusi ‘opevnenia na spôsob pevnosti, ktoré im museiy naše j vojská krok za krokom vyrvat. Pri Novoßielice pozdĺž I brehov Prntu trvá kanónový boj. Paríž, 29. marca. „Agenco Havas* oznamuje od 128. marca: Spojená flotta urobila dnes všeobecDý útek j na Dardanelly. Predpoludním o 103/4 hodine počali ! eskáda z 10 jednotiek strieľat na forty a háttérié -morských úžin. Turecké haubice a poľné delá odvetil} silno na oheň. O I2V2 hodine anglické pancerovť lode počaly z blízke, strielat na pevnosti, Turci sa intenzívne bránili. Viacero lodí bolo trafeno tureckými granátmi. Či forty utrpely škodu, nedalo sa ešte zistil Berlín, 29. marca. „Lokalanzeiger0 zvestuje z Athen: Francúzski officieri osvedčili, že ztraty ich sú ztadiaľ, že anglické lode atrielajú zďaleka a fran­cúzske zblízka. Ženeva, 29 marca. Švajciarskó noviny nepri­­púštsjú viacej do Francie. Rím, 29. marca. Vyslanec Cirmeni protestuje v „Stampe“ proti anglickým novinám, ktoré by chce!} Taliansko vtiahnnt do vojny. Taliansko nepotrebnjc -piessia, samo vie, ktorou cestou má ist. *) Megyei monogrrfiik. Magyarország közgazda­sági ős közművelődési állapota a 19. század végén, Budapest, 1895. Kiadja a nagyar tu -ományos aka­démia, na strane 154 a nasl

Next